Adam Nemec, hráč ktorého plagát si na stenu nezavesíte, ale mali by ste

Sú futbaloví útočníci ako Luis Suaréz alebo Lionel Messi, ktorí ohromujú svojou úžasnou technikou. Ďalej sú takí, ako Kylian Mbappé alebo Mo Salah, ktorí ťažia predovšetkým zo svojej neuveriteľnej rýchlosti. No a potom sú tu hráči ako Peter Crouch alebo Jan Koller, ktorí merajú dva metre a výborne slúžia mužstvám, ktoré sa príliš nechcú zaťažovať normálnym prechodom do útoku.

Pavol Hammel slovenského futbalu

Máme ale ešte aj štvrtú, špeciálnu kategóriu útočníkov, pracovne ju nazvime Pippo Inzaghi. Ide o hráčov, ktorí nemajú ani jednu zo spomínaných predností a pohľad na ich hru skôr u diváka vyvoláva pochybnosti o tom, či vôbec vedia hrať futbal. Keď sa však lopta náhodne odrazí  v šestnástke, môžeme si byť istí, že oni sa ku nej dostanú ako prví a s prehľadom ju dopravia do siete. Ak by mal nejaký slovenský futbalista reprezentovať túto skupinu, bol by to Adam Nemec, ktorý práve ukončil reprezentačnú kariéru.

Teraz malá odbočka. Keď nahrávala legendárna slovenská skupina Collegium musicum album „Konvergencie“, ocitla sa pred problémom, ktorý ohrozoval dokončenie a predovšetkým kvalitu nahrávky. Mali skvelú hudbu, tých najlepších hudobníkov, výborné texty, ale chýbal im spevák. Skúšali to viacerí, s nikým to však nebolo ono a dokonca chvíľu hrozilo, že to naspieva sám Varga. Keď už nebolo iného východiska, rozhodli sa, že opäť budú musieť zavolať Pavlovi Hammelovi, s ktorým už nikto nechcel veľmi spolupracovať, lenže líder Prúdov ako jediný dokázal spievať presne tak, ako to Marián Varga vyžadoval. Hammel prišiel, odspieval, čo mal a album sa stal legendou.

A čo to má spoločné so športom? Ak by bol Marián Varga slovenským futbalom, tak potom Pavlom Hammelom je práve Adam Nemec. Hráč, ktorého málokto obdivoval, neustále sa hľadala jeho náhrada, ale keď bolo najhoršie, tak ho tréneri povolali, postavili na hrot a všetko opäť fungovalo. Nikto lepší jednoducho nebol po ruke.

Istota ako dovolenka v Chorvátsku

Na hrote reprezentácie ho mali nahradiť mnohí. Mladé, perspektívne nádeje, skúsení mazáci, útočníci, ktorí sa nečakane dostali do formy, strední záložníci, krídla, občas i stopéri, ale v konečnom dôsledku musel vždy nastúpiť Adam Nemec. Jediná skutočná istota. Keď už nie holub, tak aspoň vrabec v hrsti, keď už nie cesta okolo sveta, tak aspoň dovolenka v Chorvátsku. Do stanu a zájazdovým autobusom, ale stále lepšie, ako sa máčať niekde na Domaši.

Adam Nemec nebol hviezda nikde, kde sa zjavil. Keď ho vytiahla Žilina ako mladého, devätnásťročného útočníka z Dubnice do ligy, tak nebol žiadnym zázračným dieťaťom, budúcim reprezentačným útočníkom číslo jedna. Počas svojej prvej sezóny strelil len tri góly. V tej ďalšej bojoval o miesto v zostave a dokonca nedal ani gól. Až v sezóne 2006/2007 sa konečne naplno presadil, keď skóroval trinásťkrát, čo okamžite využil na odchod (hosťovanie) do druhej nemeckej ligy.

Neviedol si zle, čo zrejme presvedčilo belgického prvoligistu KRC Genk, aby za neho zaplatil Žiline takmer milión eur. V Belgicku strávil rok, strelil osem gólov a prestúpil do Kaiseslauternu, opäť do druhej nemeckej ligy. Postúpil s ním do Bundesligy, lenže po prvej sezóne spadol z čerešne, zlomil si rebrá a kľúčnu kosť, a tým sa vlastne odštartovala jeho púť po zľahka podpriemerných celkoch ako Ingolstadt, Union Berlín, New York City FC, Tilburg, Dinamo Bukurešť, až zakotvil u súčasného cyperského prvoligistu Pafos FC.

Vedieť sa postaviť

Niekde strieľal góly, niekde ani nie, no nech už bol kdekoľvek, vždy keď ho povolali do reprezentácie, tak sa vedel postaviť tam, kde bolo treba, počkať si na poodrážanú loptu a rutinérsky ju dopraviť do siete. Keď si pozriete zostrih jeho highlightov na YouTube, začnete v prvom rade pochybovať o vhodnosti použitia termínu highlight. Najčastejšie sa nachádza v pozícií na zemi, keď sa v sklze pokúša dokopnúť loptu do brány, vo vzduchu, pretože vedel hlavičkovať, alebo pred prázdnou bránou, pretože odtiaľ dáte najviac gólov.

Pri spomienke na Adama Nemca sa človeku a Googlu nevybaví žiadny úžasný gól, žiadne sólo cez polovicu ihriska, ťažko nájsť v podstate akciu, pri ktorej by kľučkou prešiel aspoň cez jedného obrancu. Jeho spoluhráči však vždy vedeli, že keď zlyhajú všetky normálne možnosti, ako streliť gól, nie je úplne márnym nápadom skúsiť to nakopnúť niekde do šestnástky.

To, čo vedel Adam Nemec dokonale, bolo umenie byť v správnej chvíli na správnom mieste, spracovať si loptu a poslať ju do siete. A preto sme skúšali na hrote Ďuriša, Bakoša, Vitteka, Šeba, Dudu, Hamšíka, Maka, Jendrišeka, Depetrisa a ďalších, ale keď došlo na lámanie chleba, všetkým bolo jasné, že je nevyhnutné poslať po Adama Nemca.

Aj futbalový fanúšik potrebuje istoty a o jednu sme práve nenávratne prišli.