fbpx
utorok, 14. júl 2020
MS žien vo futbale
SITA/AP Photo
Futbal

Ako správne osláviť gól pri vysokej výhre

MS vo futbale žien vo Francúzsku má za sebou zápasy prvého kola. Väčší výsledkový rozruch sme zatiaľ nezažili. Možno prekvapila remíza Japoniek alebo chudobné výhry Nemec a Holandska.

Najväčší rozruch spôsobili hráčky USA v súboji s Thajskom. Nie samotným výsledkom, skôr prejavovanými emóciami hráčok.

Čo sa vlastne stalo?

Posledný zápas prvého kola základných skupín postavil proti sebe najväčšieho favorita proti najväčšiemu outsiderov. USA vs Thajsko. Po prvých jedenástich zápasoch, kedy sa nezrodil žiaden #čotišibe výsledok a po spomínaných chudobných výhrach favoritov, sa už začínali skloňovať známe klišé. Že futbal sa vyrovnáva, nikoho netreba podceniť, prípadne dnes vie brániť každý. Bla-bla-bla.

Potom prišli hráčky USA a nasúkali Thajkám 13:0. Radovali sa z každého gólu ako by bol najdôležitejší v kariére. Presne, ako majú v náture, futbalom sa bavili do poslednej minúty.

Niektoré Thajčanky púšťali potoky sĺz ešte pred záverečným hvizdom. A celosvetový problém bol na svete

Médiá vs. hráčky

Obrovská vlna kritiky prišla zo strany médií, respektíve bývalých hráčok, ktoré momentálne pôsobia ako spolukomentátorky. Najviac sa do nich pustili vlastné, no pridal sa celý svet.

Vraj je nedôstojný spôsob oslavy pri desiatom góle keď hráčky začali od radosti tancovať. Vadila im aj Alex Morgan, ktorá pri oslave vyrovnania rekordu šampionátov v počte gólov v jednom zápase, začala svoje góly odratávať na prstoch.

Vraj nedôstojné, urážlivé, neúctivé. Trénerka reagovala v zmysle, že každý má svoju kvalitu a uznanie. Už len preto, že sa dostal na majstrovstvá sveta. A spolu s Alex Morgan sa zhodli, že prišli hrať naplno a každý gól je dôležitý.

Ako teda oslavovať?

Poznáme to aj v našich končinách. Vždy sa nájde súper, pri ktorom svoje góly prežívate emotívnejšie a súper, kedy sa po góle na seba usmejete a a doberáte kto komu berie po zápase borovičku. Rovnako v profesionálnom športe.

Sú zápasy, kedy aj naši reprezentanti vyskočia po góle dva metre do výšky a euforicky bežia cez pol ihriska. No sú aj góly San Marínu na 7:0, po ktorých sa potľapkajú, pocapkajú po zadku, usmejú na seba a idú ďalej.

Pochybujem, že z úcty k súperovi. Len už v nich zápas nevyvoláva emócie. Ako sa hovorí, dohráva sa v tréningovom tempe. Hráči upustia od skutočného tempa.

Nie je ale práve to neúcta k súperovi? Priam pohŕdanie ním? Dávame tak najavo, že sme na ihrisku už len preto, že do konca zostáva ešte dvadsať minút.

Nátura made in USA

Američanky ukázali, že pre nich nie je fráza “proti každému musíme hrať naplno” len predzápasové klišé pre médiá. Ukázali profesionalizmus na najvyššej úrovni, keď ani za rozhodnutého stavu nepoľavili.

V zápase ktorý mohli do doslova odkráčať, nabehali v priemere 10 kilometrov. Bavili seba i divákov – peknou hrou. Z každého gólu sa tešili, ako by bol ich prvý v kariére, alebo víťazný na šampionáte.

Nie z neúcty k súperovi, ale preto že futbal je ich vášeň. Keď sa hráčov opýtate po kariére ktorý gól bol najkrajší najdôležitejší, väčšinou počujete, že všetky sú rovnako dôležité.

Hráčky USA len ukázali, že pre nich to nie je klišé.