fbpx
streda, 2. december 2020
Bieda štadiónov Devín
Foto: Google Maps
Futbal

Bieda štadiónov: Devínska tráva je smutná

Pri pohľade z Devínskeho hradu sa vám zrak donedávna zastavil na veľkej zelenej ploche, ohradenej vysokým pletivom. Tu býval kedysi medzi domami a záhradami malý útulný štadión, na ktorom verte – neverte sa ešte koncom minulého tisícročia kopala druhá najvyššia súťaž.

Štadión bol domovom miestneho FC Tatran Devín.

Dedinské nadšenie

História miestneho futbalu sa začala písať v roku 1932 pod názvom ŠK Devín. Krátko po druhej svetovej vojne sa premenoval na Sláviu, potom na Sokol a neskôr na Tatran. Vďaka podpore miestnych nadšencov mal už v 50. rokoch zastúpenie vo všetkých súťažiach od mladších žiakov až po mužov.

Spomínané ihrisko, pár desiatok metrov pod hradom, sa podľa výpovedí pamätníkov podarilo vybudovať v rámci „Akcie Z“ začiatkom 70. rokov Hoci bolo o niekoľko metrov kratšie, malo vraj jeden z najkvalitnejších trávnikov v Bratislave. Neskôr pribudlo škvarové ihrisko, dokonca s umelým osvetlením, aby mohli hrať a trénovať aj v zime alebo za tmy.

Krištofík a ďalší

„V 70. a 80. rokoch bol Tatran Devín vzorom prípravy mladých talentov. Klub mal v tom období po dve družstvá v každej mládežníckej kategórii a chlapci do prípravky nastupovali už ako deväťroční. Najmä žiaci mali u nás vynikajúce podmienky – ihrisko bolo malé a tým bolo pre nich veľmi vhodné. Rozvoju žiackeho futbalu sme venovali veľkú pozornosť a z tejto základne vyšli aj kvalitní hráči,“ zaspomínal si dlhoročný funkcionár Július Slávik pred pár rokmi pre SME Bratislava.

Vraj sem vtedy chodili po rozumy aj tréneri zo Slovana, ktorí boli zvedaví na tajomstvo výchovy mladých hráčov. A občas tu aj nejakého hráča ulovili. A nie hocijakého – veď najúspešnejším odchovancom Devína je niekoľkonásobný reprezentant, bývalý hráč Slovana a neskôr pražskej Slávie Ondrej Krištofík.

Medzi juniorskými reprezentantmi pôsobil aj ďalší Devínčan Ivan Schulz, vyrástol tu aj gólman Kamil Susko. Trénersky sa tu zapísali Jozef Prochotský, Koloman Gögh či Marián Novotný.

Druhá liga … a koniec

Mužstvo sa postupne dostávalo z krajských súťaží vyššie, až napokon v sezóne 1995/96 zaklopalo na brány druhej najvyššej súťaže, čím sa zúročila dlhoročná poctivá práca. Skončili na peknom 8. mieste a v nasledujúcej sezóne 1996/97 boli dokonca bronzoví za postupujúcou dvojicou Ružomberok – Trenčín!

Druhá liga sa tu však kopala iba dve sezóny. Devínsky štadión svojou veľkosťou a najmä zastaralým zázemím už tejto súťaži nevyhovoval. A tak prišla v roku 1997 fúzia s ďalším bratislavským klubom ŠKP, ktorý z druhej ligy vypadol a sťahovanie do lokality Horné Krčace, medzi Karlovou Vsou a Dúbravkou.

Na v tom období modernom štadióne „britského strihu“ (s tribúnami tesne za bránkami), pôsobil v ďalších sezónach spojený klub pod názvom FC Tatran ŠKP Devín. Hoci Devín v názve figuroval, postup do druhej ligy a následné spojenie paradoxne futbal z Devína definitívne odviali…

V nasledujúcich sezónach sa klub dokázal ešte umiestniť na 3. a 4. mieste, postupne klesal, až v roku 2003 vypadol a tu kdesi sa končí aj stopa devínskeho futbalu.

Počas dvoch rokov na Devíne hrával klub v zeleno – bielych dresoch, do ktorých sa obliekalo aj viacero známych hráčov: reprezentant Jozef Valachovič, Marián Masný ml., najlepší strelec Imrich Miklóš, gólman Svetozár Okrucký (neskôr chytával za finalistu PVP Carl Zeis Jena), Erik Szeif, Patrik Volf či bývalý slovanista Ján Richter. V prvej sezóne viedli tím Bohumil Bizoň s Kolomanom Göghom, v druhej úspešnejšej Marián Novotný.

Prišla aj reprezentácia

V marci 1996 zažila táto obec pri sútoku Dunaja a Moravy veľkú udalosť – oficiálny reprezentačný zápas. Síce iba „21-tiek“, ale predsa. Sily si tu v prípravnom zápase zmerali reprezentácie Slovenska a Švajčiarska. Zápas skončil remízou 1:1 a v zostave, ktorá vtedy vybehla na devínsky trávnik, boli okrem iných aj títo hráči: Soboňa, Valachovič, Demo, Poljovka, Slovák, Mužlay či autor jediného gólu Szilárd Németh.

Ako sa zrodil nápad, dať medzištátny zápas medzi devínske záhrady, vedia asi iba vtedajší funkcionári SFZ. Bratislava aj v tom čase disponovala určite kvalitnejšími štadiónmi než bol ten odsúdený na odstrel…

A tak štadión roky ležal ľadom. Jeho zašlú slávu pripomínal len stále sa zmenšujúci fľak trávy, ktorý vytláčala bujnejúca zeleň. Postupne sa tu začalo veselo developovať a dnes, pokiaľ nepatríte medzi miestnych, už môžete len tipovať, v ktorých miestach bol vchod na štadión. Osud malého, ale útulného dedinského štadiónika, bol už dávno spečatený…

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po siedmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika.

Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866.

Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať.

Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem.

Telovýchovný vedúci.