fbpx
streda, 20. november 2019
Žilina Michalovce Fortuna liga
SITA/Milo Fabian
Futbal

Na vlastné buľvy: Ako u starých manželov

Sobota by mala tradične patriť rodine, priateľom, láskam, výletom do prírody, za kultúrou či nekonečným romantickým prechádzkam. Preto som sa vybral na fodbal. Nedáva to síce zmysel, ale to niekedy ani najkrajšia hra na svete, napriek tomu ju tak milujeme. Páni a paní, vitajte pri reportáži zo zápasu MŠK Žilina – Zemplín Michalovce.

Žilina – Michalovce, 1:1

V posledných mesiacoch sa z týchto dvoch tímov stali tradiční súperi. Na konci minulej sezóny sa v priebehu šiestich týždňov stretli títo súperi štyrikrát, zápas Michalovce – Žilina sa navyše odohral aj v 1. kole nového ročníka Fortuna ligy. Inými slovami, sú už ako manželia oslavujúci vysoké neokrúhle výročie – nemajú sa čím prekvapiť. Alebo žeby predsa?

Úvod súboja Treska verzus Syrečky vyzeral tak, že obom sa chcelo. To bolo dobre. V piatej minúte po peknej akcii zakončil Jánošík, to bolo tiež dobre. Razancia ani prenosť už také dobré neboli, ale aj tak si zaslúžil potlesk od miestneho človečenstva. O dve minúty neskôr sa gólman hostí Kira zahral na Neuera. Po chvíľkovom rozmýšľaní ako vezme loptu do rúk mimo pokutového územia napokon použil hlavu a nejeden jeho rodák zo Sniny si v tom momente isto povedal: „Ej, to je fras!“ Ostatne, nejeden numerológ bol zvedavý práve na brankárov, veď obaja mali pred týmto stretnutím po 37 zákrokov a to je vzácna zhoda, aká sa dnes nevidí ani medzi mamičkami na Modrom koníkovi.

Vyčnieval nízky Popovits

Útoky ťahali Michalovčania najmä z ľavej strany, nevysoký krídelník Popovits nevyčnieval výškou, ale aspoň rýchlosťou a domáci si v šprintoch s ním niekoľkokrát vyskúšali, ako sa asi cítili súperi Usaina Bolta. Za domácich, tiež zľava, teda z druhej strany (zátvorka na zorientovanie sa) skúšal centrovať obranca, ktorého tvár vyzerá ako reklama na optimizmus – Branislav Vysmiaty Sluka. 

Po štvrťhodine hry prišiel pokus hosťujúceho Kvoceru z pár metrov, zradila ho však muška. Brankára Holeca zas nezradili rukavice a tak jeho pokus do stredu skončil ako strela na bránu do štatistík.

Na konci 19. minúty sa po prihrávke žltozeleného Demiriho pokúšal spoza pokutového územia presadiť Bernát. Mladík, ktorý si pred zápasom prebral cenu pre najlepšieho fodbalistu mesiaca trafil hornú sieť a znova sa ozval z tribún potlesk. Ani tentokrát si diváci len tak nezohrievali ruky. 

V 22. minúte prišla na rad penalta. Po centrovanej lobde od Jánošíka faulovali obrancovia hostí Káčera. No a ak sa voláte Jánošík, to musíte byť správny pomstiteľ a tak si žilinský Avenger postavil loptu na biely bod, zakričal: „I am Iron Man!“ a dal gól. Teda, ten gól určite, tým výkrikom si nie som celkom istý, možno som si ho vymyslel lebo som sedel ďaleko. 1:0.

Na začiatku 35. minúty udreli Mihaľovce. Popovitsov svieži, briskný a individuálny prienik Žilina nezastavila, krídelník prihral pred bránu a Kvocera mal jednoduchšiu prácu než kreslič japonskej vlajky alebo spevák španielskej hymny. 1:1.

Polčas, pauza, párky

V závere polčasu diváci dokazovali, že v Žiline je pitný režim prísne strážený a v hojnom počte bežali ešte pred hvizdom na záchod. „Nic moc teda..“ zaznelo z dolnej tribúny. Neviem či čávo hodnotil posledné minúty polčasu alebo párky ktoré niesol v ruke, každopádne, prišla štvrťhodinová pauza.

Vzruch po polčase priniesla 50. minúta. Čerstvý otec a kapitán domácich Káčer zahral priamy kop, po ktorom sa k hlavičke dostal Kaša a Kira zachraňoval. Následne si loptu na rohový kop postavil žilinský Daddy Cool Káčer a hoci si tribúny pýtali gól, ruže im na umelej tráve nepokvitli. 

V 56. minúte sa z kraja pokutového územia pokúsil skórovať Kvocera, Holec sa v bráne Žiliny zahral chobotnicu a natiahol chápadlo za loptou tak, že v najbližších dňoch bude jeho fyzioterapeut bez práce. Z následného rohu vybojoval súboj s dvojnásobnou presilou – loptou aj žrďou a opäť dal svetu na známosť, že do domácej brány patrí tak, ako Junior k Marcelovi. 

Trénerský beťár z Vranova, Jaroslav Kentoš, sa rozhodol mladé útočné nádeje domácich, Boženíka a Bernáta vystriedať. A veru, útok po chvíli ožil ako východniarska svadba na ktorej zahrali Topoľčiansku zlatokopku. Absolvoval som takú počas reprezentačnej pauzy a poviem vám a poviem vám, že sa tam toľko tancovalo, že som sa už po druhom tanečnom kole pýtal dolu. Ale keďže nebolo trénera, tancoval som do rána.

Rybičky, hlavičky, herečky

68. minúta a sľubná akcia domácich. Najprv sa Paurovi nepodarilo trafiť loptu správne, aby si už o chvíľu skúsil takzvaný rybičkový súboj. Najprv rybičkou skúšal streliť gól Paur, aby ho krásnou rybičkou Kira vychytal. Ono, kde inde sa má odohrávať rybičkový súboj, ak nie práve v Žiline? (Za toto by mi už Ryba Žilina mala začať platiť…)

V 70. minúte sa otíc Káčer rozhodol vypáliť z diaľky a jeho pokus bol tesnejší ako o dve čísla menšie slipy. 

V 74. minúte sa domáci Diaz rozhodol, že zápas 11 na 11 je nuda a tak sa nechal vylúčiť. Ťažko povedať, čo mu behalo po rozume, keď sa rozhodol trafiť hlavou protihráča, ale menovec herečky s krstným menom Cameron si zabezpečil istotu teplej vody v sprchách. A divákom pripomenul, že vo štvrtok sa v meste konala pocta Lasicovi, Satinskému a Filipovi pod názvom Bolo nás jedenásť. 

Zaujímavý moment prišiel v 78. minúte. Peter Kolesár nahradil Martina Kolesára po vzore starej ľudovej múdrosti, ktorú používa môj dedo, že „Jedno je ľem koľesko na furiku.“ Minútu na to tréner hostí Šoltís ukradol pri čiare loptu Demirimu. To sa nerobí, preto nedostane kompliment za slušivé sako.

Chvíľu po tom sa Kolesár za zvláštnych okolností ocitol pred Holecom, spravil krásnu kľučku, lenže trafil len reklamný panel, čím spôsobil kolektívne vydýchnutie.

Záver zápasu so sebou niesol emócie a zdržiavanie, niektoré herecké výkony na ihrisku boli zrejme odpoveďou na Joaquina Phoenixa v novom Jokerovi. Stretnutie malo slušnú úroveň, nestranný divák by hádam povedal, že sa na to aj dalo pozerať. A tak sa tím, ktorý zásobuje nároďák reprezentantmi a tím, ktorý robí radosť celému futbalovému východu, rozišli remízovo, ale vzhľadom na záver určite nie zmierlivo. Pod Dubňom si tak treska aj syrečky podali ruky.