fbpx
pondelok, 21. september 2020
Sporting Lisabon
Foto: Autor
Futbal

Na vlastné buľvy: Dérbi da Capital

Ísť v januári preč z tejto zimy je na nezaplatenie. Chcelo to nájsť si krajinu, kde je aj v týchto dňoch relatívne teplo a kde, podľa možností, hrajú obstojný futbal. Po skompletizovaní osobného Grand Slamu (Premier League, Serie A, Bundesliga a La Liga) bolo potrebné upriamiť pozornosť na nové výzvy.

Voľba padla na Portugalsko, konkrétne na Lisabon.

Športový turizmus

Keďže hlavé mesto Portugalska má v najvyššej súťaži tri tímy – Benficu, Sporting a Belenenses – veril som, že aspoň jeden z nich v konkrétny víkend bude hrať doma. Mozog mi vybuchol, keď som videl rozpis súťaže. Šláger medzi Sportingom a Benficou v piatok večer, pár hodín po prílete do mesta!

Skoro mesiac som čakal, kedy sa lístky objavia na oficiálnej stránke Sportingu, domáceho klubu. Všetko dobre dopadlo a večerný zápas už mohol očakávať návštevu vyslanca TakUrčitee.

Dérbi da Capital…

Dérbi da Capital je charakteristický názov pre najväčšie derby v krajine. Dvaja nezmieriteľní rivali sa minimálne dvakrát ročne stretnú na ihrisku a rozdajú si to o nadvládu nad mestom.

Sporting hrá svoje zápasy na štadióne s názvom José Alvalade VII. Názov dostal podľa zakladateľa klubu a dokonca je po ňom pomenovaná štvrť v ktorom sa štadión nachádza. Samotný štadión dokončili v roku 2003, tesne pred zápasmi EURO 2004 v Portugalsku.

Odjakživa sa mi zhruba 50 tisícový stánok veľmi páčil. Má zaujímavé farebné rozloženie sedadiel, a preto štadión vyzerá ako keby bol vždy plný. Keď som však prišiel na miesto, dostal som mierny šok.

Estádio José Alvalade VII
Estádio José Alvalade VII

Štadión je doslova, ako to slušne napísať, grcka. Mám pocit, že od roku 2003 naň neminuli ani kýbel farby. Priestor za tribúnami mi veľmi pripomínal novú tribúnu na starom Tehelnom Poli. Farba na schodoch sa odlupovala, bufety nula bodov, fanshop som ani nenašiel. Ale čo ma najviac zarazilo, bola všadeprítomná voda.

Nevedel som si to vysvetliť, keďže štadión je kompletne pod strechou. Dosť nepríjemný pohľad na stánok, ktorý nie tak dávno hostil semifinále EURO a pravidelne sa na ňom hrajú zápasy Ligy majstrov alebo Európskej ligy.

V hľadisku to bolo už o niečo lepšie, ale tiež nič extra.

Farebné rozloženie sedadiel

Najväčší klub v Portugalsku…

Netrvalo dlho a hneď som sa presvedčil o tom, že Benfica je jednoznačne najväčší klub v krajine. Dve hodiny pred zápasom bol sektor hostí takmer plný a ultras už o dušu skandovali.

Pohľad na tabuľku „NOS Ligy“ bol tiež veľavravný. Pred zápasom mala Benfica 16-bodový náskok pred Sportingom. Domáci fans sa dlho zbierali, ešte 15 minút pred výkopom bol štadión zaplnený asi na 20%. Hoci sfarbenie sedačiek výrazne skresľovalo. Do úvodného hvizdu sa ale naplnil skoro doplna. A divadlo sa mohlo začať.

Alebo ani nie?

Futbal bol jedno mierne sklamanie. Benfica nemala motiváciu a Sporting bol tragický. Pohľad na súpisky mi veľa nehovoril. Už dávno sú preč časy, keď za Sporting hrávali Maniche, Joao Moutinho, Helder Postiga, Liedson a spol. Jediní dvaja zo súčasného kádra, ktorých som poznal, boli bývalý hráč Barcelony, Jeremy Mathieú a hviezda klubu, ktorá je ale na odchode do Manchestra United, Bruno Fernandes.

Portugalská liga je veľmi technická. Hráči predvádzajú samé fintičky, jasličky, sťahovačky. Ale futbal hrať nevedia. Simulovať, to áno. Pre mňa bolo nepochopitelné, keď hráč Sportingu 5x zobral loptu po krídle, vyzvŕtal súperovho obrancu a potom poslal center na vzdialenejšiu rohovú zastávku lebo v ohni nikto nebol. Prípadne podobný scenár, ale keď už chcel prihrať, zvyšní spoluhráči boli na stredovej čiare a pozerali sa naňho.  Vždy to bolo tak, že akciu viedli dvaja útočníci proti siedmim obrancom.

Benfica hrala s prstom v nose a užívala si hru lenivej mačky, ktorá momentálne nemá chuť na myš. Nakoniec po totálnej hrúbke v obrane Sportingu dali červení vedúci gól. A v samom závere nadstaveného času pridali ďalší. Bez zapotených dresov si teda favorit odniesol tri body za víťazstvo 2:0 u rivala.

Zhrnutie: atmoška dobrá, futbal nič moc, štadión mierne sklamanie.

PS: Estádio da Luz

Tesne pred odletom som si ešte odskočil cvaknúť aj štadión Benficy, legendárny Estádio da Luz. V porovnaní s José Alvalade je to ako nebo a zem. Krásny areál, moderný fanshop, neskutočná architektúra.

Čuduj sa svete, aj tento štadión dokončili v rovnakom roku. Na rozdiel od príbytku Sportingu sa ale oňho patrične starajú.

Estádio da Luz je najväčší stánok v krajine s celkovou kapacitou vyše 65 tisíc divákov. Hostil finále EURO 2004, finále Ligy majstrov 2014 a väčšinu reprezentačných zápasov Portugalska. Postavili ho na mieste starého štadióna, ktorý bol dovtedy najväčším v Európe (135 000 divákov, Benfica – Porto, 1987)