Na vlastné buľvy možno naposledy pred koronavírusom: Kde je starý DAC?

Možno naposledy pred tým, ako na všetky športové podujatia na Slovensku preventívne zakážu vstup divákom kvôli koronavírusu, vybral som sa do Dunajskej Stredy na futbal.

Trnava musela DAC poraziť, keď chcela mať istotu lepšej spoločnosti do konca sezóny.

DAC – Spartak 0:1 (0:1)

Som presvedčený, že za normálnych okolností by MOL Aréna bola na taký zápas vypredaná. Alebo aspoň takmer plná. Skoro prázdna tribúna oproti domácemu kotlu ma teda prekvapila. Jasné, nikto nechce sedieť príliš blízko trnavským Ultras, keď nemusí. Ale aj tak. A apropós: ani Spartakovci sa nezozberali v plnom počte kapacity sektora pre hostí. Aspoň tak sa mi zdalo.

Od začiatku zápasu bolo jasné, kto ho viac potrebuje. Hráči Spartaka jazdili od po tráve s jasným plánom. Zamknúť stred ihriska a využívať rýchlosť, ktorú pánbožko nadelil krídelníkom. Ani dlho netrvalo a hroťák Sobczyk doťukol do prázdnej bránky loptu, ktorú mu jeden zo spoluhráčov takmer vedome tečoval.

Z môjho sedadla som videl čistý ofsajd. Na tabuli gól neopakovali, večer na youtube som zistil, že pravdu mali rozhodcovia. Lalatovič ležérne zabudol vybehnúť o dva kroky dopredu a Sobczyk sa radoval právom.

Po góle sa obraz hry nemenil najmä preto, že dunajskostredčania nevedeli čo si počať s loptou pri rozohrávke. Divákom nemohúcnosť liezla na nervy a netrvalo dlho, kým začali na svojich pískať. Treba povedať, že zaslúžene.

Kde je starý DAC?

Ešte v prvom polčase Ben Helder Cristovao strietal práve Lalatoviča, z lavičky poslal na pľac Kálmára. Veľmi nepomohlo. Nulová ponuka zo zálohy, zodpovedné pokrývanie hráčmi v červenom a jedna slabá strela z priameho kopu bola pramálo, čo hráči DAC pred výmenou strán predviedli.

Cez polčas som sa vedome vyhýbal davom a na každého okolo seba pozeral, či nemôže byť vírusonosičom. Snáď nebol.

Chvíľu po rozohrávke vybehla z lavičky najnovšia posila DAC, Krisztián Németh. Ďalší maďarský hráč známeho mena so solídnym kariérnym resumé. Žltomodrým pomohla až blbosť Turňu. Trnavský záložník zatiahol záchrannú brzdu (ne)taktickým faulom v strede ihriska, pri autovej čiare. Krídelníka domácich bodycheckoval mimo ihriska už so žltou kartou na tričku.

Počas poslednej polhodiny, keď mal DAC presilovku, sa hrala hádzaná s nohami. Posúvanie lopty, zašívanie sa na krídlach, sem tam center. Pološance spoľahlivo spaľoval Ramirez, štandardky babral Fábry. Ani trma vrma v nadstavenom čase na výsledku nič nezmenila.

Zostal som sklamaný najmä z výkonu hráčov Dunajskej. Preč je ľahkosť nôh a ofenzívna kreativita, s akou často hrali pod Dybalom. Pressing, do ktorého ich tlačil Marco Rossi, je tiež preč. DAC stratil sympatickú tvár, ktorou doma zvykol pretlačiť súperov a baviť divákov.

Na záver drobný, no dôležitý postreh, ktorý ma potešil najviac: Spartak Trnava má konečne na dresoch čísla, ktoré nepôsobia ako keby ich písali deti z materskej školy. Pochvala.

Liga vs vírus

Minulý týždeň nám potvrdili prvé prípady koronavírusu na Slovensku. Okamžite bolo ľuďom vydané odporúčanie príliš sa nezdružovať. Obchodné centrá cez víkend osireli, nižšie návštevy boli aj na hokeji v nedeľu.

Celý svet zápasí s rýchlo šíriacou sa nákazou, šport ju už cíti a odvoláva zápasy a turnaje. Slovenská liga zatiaľ pokračuje bez obmedzení. Ako vírus sa šírilo aspoň naše meme.

Treba sa pripraviť na skutočné obmedzenia aj u nás. Zmieriť sa s nimi a prežiť. Hokej aj futbal možno dohrajú ligové ročníky bez divákov, alebo bez zápasov. Bude to škoda, taká obeť ale bude oveľa menšia, ako keby sa stovky, či skôr tisíce ľudí nakazili.

Vidíme sa po korone.