fbpx
sobota, 5. december 2020
Slovnaft Cup
SITA
Futbal

Na vlastné buľvy: Na Slovnaft Cupe v Pezinku žiaľ všetko v poriadku

Krása nášho malého a nezaujímavého pohára spočíva v príbehoch, ktoré dokáže napísať. V Pezinku sa však múza zastavila na lokšu s burčiakom a na futbal už inšpirácie nezostalo.

Pohárové scenáre

Viete ako to je v pohároch. Zápasy tímov z nižších súťaží proti fortunaligistom majú štandardne tri scenáre:

  1. Domáci vyhrajú po oduševnenom výkone nad nemotivovaným favoritom po penaltovom rozstrele.
  2. Trápiaci sa favorit po katastrofálnom výkone rozhodne zápas kontroverznou penaltou v 87.minúte.
  3. Domáci padnú jak tie spomínané lokše.

No hoci Pezinok ani v najslabšej tretej lige na Slovensku nemúti zásadne vodu a v tejto sezóne zdolal len Ivanku pri Dunaji a Tomášov, už podozrivo vysoké vstupné dalo tušiť, že utorok nebude v tomto vinárskom mestečku len obyčajným dňom. Bol, ale k tomu sa dostaneme.

Byť odvážny a zblázniť sa nie je to isté

Poviem to otvorene, mená na jednej či druhej strane mi takmer nič nehovorili, Denis Baumgartner, na ktorého som bol osobne zvedavý, začal zápas na lavičke.

Seničania od prvých sekúnd pôsobili, že si to chcú vybaviť s čo najmenším odporom, domácim naopak zväzovalo šnúrky na kopačkách prílišné chcenie. A tak už v 4.minúte sa po výpade na pravej strane dostal k spätnej prihrávke Luis Ramirez a zasunul loptu po zemi presne k tyčke – 0:1. Tlak hostí pokračoval, Pezinok pôsobil zúfalo a všetci prítomní tušili, že sa bude zápas čoskoro len dohrávať. Okolo 20.minúty však prišiel moment, ktorý mohol celý osud zápasu otočiť hore nohami.

Nádej, ktorá zarobila na katastrofu

Domáci po katastrofálnej rozohrávke ponúkli Senici druhý gól ako na podnose, prudká strela aj prešla popod nohy brankára Švábeka, no jeden z domácich obrancov sa predviedol ukážkovým zákrokom tesne pred bránkovou čiarou. Publikum ožilo a ožil aj celý Pezinok.

Od tohto momentu to zrazu šlo, Pezinčania sa čoraz intenzívnejšie tlačili pred bránu hostí a medzi 20. a 35.minútou kopali sériu snáď šesť či sedem rohových kopov. Už vtedy som si však všimol, že si Pezinok zarába na katastrofu. Hráči doslova uleteli a namotivovaní nádejným priebehom sa tlačili do útoku akoby nebolo zajtra. Každý chcel byť hrdinom, no históriu píšu víťazi, nie hrdinovia.

Keď pri vašom rohovom kope v 30.minúte stojí váš posledný hráč asi 15 metrov za šestnástkou, koledujete si o výchovnú. Protiútoky Senice boli síce v tejto fáze zápasu zriedkavé, no ofsajdovú líniu pri nich tvorila poliaca čiara a nie posledný brániaci hráč.

V 37.minúte prišiel jeden takýto rýchly protiútok hostí, Sulley dostal loptu jemným priťuknutím do samostatného úniku práve tak, že sa rozbiehal ešte z vlastnej polovice a bez problémov ju po najdlhšom osamotenom šprinte v histórii futbalu zasunul za chrbát bezmocného Švábeka.

Nemôžem si odpustiť poznámku, že hoci bola kvalita jednoznačne na strane Senice, Pezinčania zvládli zápas ako individuality, zlyhali však takticky. Stačilo by to na fortunaligistu? Pravdepodobne nie. Ale čo by bolo keby?

Zvláštny smútok na tribúnach

Sulley ešte pred prestávkou pridal jeden kúsok, medzi jeho dvoma gólmi sa presadil aj Castaneda. Rozhodca Pavlík ukončil za stavu 0:4 polčas v 44.minúte a na tribúne prišlo to trpké uvedomenie – takto to má byť a inak to nebude. Patríme tam, kam patríme, Senica je tam, kde je a tento osud dnes jednoducho nezvrátime. Nadšení mládežníci v bundách PŠC Pezinok, ktorí sa prišli pozrieť na svoje vzory, ako naložia zlým a namysleným ligistom, sa vyparili a z príjemnej atmosféry zostalo už len “ponuro”.

Do druhého polčasu nastúpil aj spomínaný Baumgartner, ktorého výkon bol však pre mňa skôr sklamaním. Všetka česť hráčom Pezinka, ktorí si svoj druhý polčas išli užiť a napriek skóre na tabuli bojovali, šprintovali a neodpustili si v žiadnom momente krok navyše. Keby bol ale každý zápas príbehom, stratili by príbehy čaro a tak Senica zasunula preventívne ešte piaty a šiesty kúsok.

Najemotívnejším momentom zápasu sa tak stal napokon tretí polčas. Nie, k žiadnej bitke neprišlo, to som len siahol do vrecka a zistil, že som stratil kľúče od auta. Týmto ešte raz ďakujem milým ľuďom z klubu.

Pri prehrabávaní v odpadkoch som si aspoň mohol vypočuť konverzácie spred autobusu Senice, kde slová “I’ll kill you” len podčiarkli to, v akej atmosfére celý odchod národnostného mixu prebiehal. Niečo nedobré sa deje v klube senickom, ale to už “nie je môj biznis”.