fbpx
nedeľa, 26. máj 2019
Slovan Bratislava
SITA
Futbal

Na vlastné buľvy: Olé, Tehelné pole!

Slovensko má ďalšie poriadne futbalové ihrisko. Národný štadión Ivana Kmotríka v Bratislave, inak známy aj ako Tehelné pole, slávnostne otvorilo tradičné derby Slovan Bratislava – Spartak Trnava. Dvadsaťdva tisíc fanúšikov videlo víťazstvo budúceho majstra, domáci Slovan vyhral 2:0.

Lístky som nevychytal

Aby som zažil prvý futbal na novom štadióne tak, ako športový fanúšik, radšej nesedím na tribúne s novinármi. Vyberiem si lístky a zaplatím. Prvý zápas na novom som, ako to slušne povedať, nevychytal.

Vedel som, že sektor B101 bude susediť s kotlom domácich, no že budem musieť zápas viac sledovať na svetelnej tabuli, ako na trávniku, som nečakal. Nevadí, moja chyba. Aspoň viem, čoho sa nabudúce vyvarovať.

Nový štadión s prvkami retro

Nový štadión je – nový. Široké schodisko, úzky turniket. Veľa betónu. Krásna zelená plocha, jasné osvetlenie, dokonalé reklamné panely. Plné tribúny, plno divákov, ale žiaden pocit stiesnenosti. Každý si všetko fotí a natáča na mobil. Deväťdesiatdeväť percent vzniknutého materiálu skončí v digitálnom koši. Ak nie viac.

Nevadí. Slavo Jurko a Sajfa pomohli atmosfére, klub vytiahol na ihrisko legendy svojej histórie. Michala Dušičku až v rámci polčasového programu. Predzápasové privítanie malo byť magické, laserová šou, v ktorej sa návštevníkom prihováral sám štadión, bola ale moderná v deväťdesiatych rokoch.

Maťo Ďurinda ešte skôr. Dnes je jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek Tublatanky, preto mi ani nevadí, že sa z nej ešte večer stalo virálne video. Ja som si to užil, ja som sa cítil dobre.

https://www.youtube.com/watch?v=6XUwh2DCTKc

(Ne)Umravnení

Častým argumentom zástancov budovania novej infraštruktúry pre profesionálne športové kluby je, že na štadiónoch zodpovedajúcich súčasným štandardom sa dovtedy nespratní fanúšikovia umravnia. Že im slušné prostredie nedovolí opakovať vulgárnosti a iné excesy.

Slovanisti vydržali 7 minút a 24 sekúnd od výkopu prvého polčasu. Moju výzvu ignorovali úplne podľa papierových predpokladov. Rozhodli sa, že je dôležité vietečo Trnavu. Nespievali to jediný krát, ale ani to nebolo najhoršie, čo v zápase urobili.

V 58. minúte, po strkanici pri autovej čiare, začali hromadne vydávať známy zvuk. „Hu-hu-hu,“ kričali na obrancu Trnavy tmavej pleti, ktorý si na trávniku nerozumel s domácim krídelníkom. Pridalo sa k nim toľko divákov z ostatných tribún až verím, že rasistický pokrik, ktorý bolo rozoznať aj z ruchových mikrofónov v televízore, bude riešiť príslušná inštitúcia.

Chcel by som veriť, že sa vedenie Slovana bude od správania fanúšikov dištancovať, že ich dôrazne vyzve na nápravu a že to zaberie. Chcel, ale neverím. Až taký naivný nie som.

Druhoradý futbal

Nemohol som sa zbaviť dojmu, že futbal bol na Tehelnom poli v nedeľu večer druhoradý. V prvom polčase rovno druhotriedny. Nula – nula, nuda – nuda. Prvým, čo na novom kopol loptu do siete, bol posledný strelec v rámci prestávkovej súťaže o veľa tisíc Eur. Futbalisti sa dočkali až v v druhom polčase.

Slovan mal dlho roztrasené kopačky, nečudo. Toľko ľudí, čo prišlo na otvárací zápas bolo na Pasienkoch dohromady za celú sezónu. Viazla kombinácia aj komunikácia, belasí boli ako sa hovorí „k mání“.

Trnava ale predsa len kvalitu jesene nenahradila po klubovom zemetrasení adekvátnou silou, navyše sa na hráčov vykašľali fanúšikovia a zostali kibicovať len pred televízormi. Možno keby červeno-čiernych hnalo proti rivalovi tisíc ľudí hoci z horného poschodia, boli by odvážnejší.

Pokoj priniesol Šporar prvým gólom tesne po prestávke, prihrávka na jeho druhý bola jediným futbalovým, na čo si budeme z otváracieho zápasu staronového štadiónu pamätať.

Slovan si ide istým krokom pre titul. Trnava ho ani nepribrzdila, aj keď mohla oslavu pokaziť.

Detaily a dojem

Povedzme si na rovinu: kto chce biť, psa i palicu si nájde. Tehelné pole nie je stavenisko, ale ani na sto percent dokončené dielo.

Štadión stoji uprostred sídliska, parkovisko ak aj niekde malo vyrásť, dokončené určite nie je. Našťastie motoristi neobjavili zákutie, ktoré poznám ja, preto sa sťažovať nebudem. Policajti boli úslužní a vedeli, čo robia. Pred zápasom a aj po ňom na Bajkalskej nevidel žiaden incident a všetko šlo tak hladko, ako pri 20-tisícovej návšteve Slovákov ísť mohlo.

Horšie to bolo na štadióne. V roku 2019 stále nalievame smädným fanúšikom v bufete pivo z jednej pípy? Prvý pokus som vzdal po dvadsiatich minútach, počas ktorých vybavili dvoch (slovom 2) fanúšikov. Každý z nich čakal na toľko pív, čo dokázal uniesť.

Fajčiarom bolo dôrazne povedané, že celý štadión je nefajčiarska zóna a že ho musia opustiť, keď si chcú zapáliť. Cez prestávku sa ale (nielen) mojim sektorom niesol rozpoznateľný cigaretový dym od desiatok fajčiarov, zgrupených pri plote oddeľujúcom hľadisko od promenády.

Celkový dojem som ale mal výrazne pozitívny. Za toľké peniaze z našich daní by som aj poprosil. V Bratislave, rovnako ako v Dunajskej Strede a Trnavy, sa dá ísť za slušným futbalom na slušný štadión. Pomaly, ale konečne.

Olé, Tehelné pole!