Na vlastné buľvy: Zápas, ktorý rozhodne nebol šlágrom

Keď si myslíte, že v sobotu už na strednom Slovensku nebudete, neprinesiete si potrebné na lyžovačku a vymýšľate, ako stráviť voľný deň pod Chopkom môže sa stať, že skončíte na futbale v Podbrezovej.

Zápas posledného kola základnej časti Fortuna ligy proti Žiline si prišla spolu so mnou pozrieť vyše tisícka ľudí.

Podbrezová – Žilina 0:2

Hodinu pred zápasom som v neďalekej kolibe pred mestom narazil na skupinu Šošonov. Okrem majiteľa bol v skupinke opásaných klubovými farbami aj Pavol Hammel. Áno, ten Pavol Hammel. Zaujímavé.

Štadiónik sedí v Podbrezovej nad mestečkom, uprostred sídliska, ako keby zarezaný do okolitých hôr. Hlavná tribúna bohato zakryla všetkých, čo merali v nepríjemnom počasí cestu na futbal, sedel som kúsok od tichého hlúčika fanúšikov hostí. Bolo len pár stupňov nad nulou, navyše od obeda silnel nepríjemný dážď. Stále otvorené lyžiarske strediská aj teplo obývačky boli viac, než adekvátne alternatívy sobotňajšieho programu. Treba oceniť všetkých, ktorí prišli.

Žilina potrebovala vyhrať, domáci nehrali o nič konkrétne. Obaja pôjdu do nadstavby po svojom, jedni budú dobýjať europoháre, druhí zachraňovať ligu pre budúci rok.

Začiatok zápasu bol teda dosť opatrný. Prvý šprint predviedli až lekár s masérom Železiarov. Po šiestich minútach utekali k zranenému Breznaníkovi, opora domácich a futbalista z titulky zápasového bulletinu zle dopadol v súboji na rameno a mal po zápase.

Šošoni takmer slovenskí

Žilina ešte nenastúpila s čisto slovenskou jedenástkou, v zálohe rozdával lopty Diaz. Česká vlajočka pri Kašovi bola druhou neslovenskou, zvyšok hráčov v žltých dresoch bola z domáceho chovu. Na hrote behal dlháň Filip Balaj, Robert Boženík zostal len na striedačke.

Zápas to bol bojovný, vzhľadom k hernému potenciálu oboch a poveternostným podmienkam ale nemohol nikto namietať. Železiari poctivo behali, bojovali, búšili do slušne zorganizovanej obrany Šošonov, chýbala im ale kvalita. Skúšali to z diaľky, z krídel, aj nákopmi na hromotlka Olatunjiho na hrote. Posledná prihrávka, či práca s loptou v rýchlosti boli ale dosť neprekonateľné prekážky.

Žilina si išla svoje, v polovici prvého polčasu posadil loptu z rohu na hlavu Baleja Tomič a hostia vyhrávali. Územná prevaha a čas strávený držaním lopty mohli ešte viac prenechať domácim, tí sa do šancí aj tak nedostávali.

Bože, Boženík!

Po prestávke ustal dážď, no nie snaha Stredoslovákov o vyrovnanie. Problém bol, že zostala platonická. Viazanko robil, čo mohol, Samuel Štefánik, ktorý nastúpil do druhého polčasu, sa snažil dať hre predsa len aspoň akú-takú myšlienku.

Striedanie ale lepšie vyšlo trénerom hostí. Robert Boženík vystriedal v 75. minúte strelca prvého gólu a o minútu, maximálne dve elegantne zvýšil skóre zápasu. Pätičkou usmernil prihrávku okolo bezmocného Vantrubu. Delikátny gól.

Okrem jedného mohol dať krátko nato ďalší. Vypracoval si pozíciu, z ktorej sa brankára mohol pýtať kam to chce, no loptu posunul ešte lepšie postavenému spoluhráčovi. Ten ju kopol na sneh ďaleko za bránkou. Vyhrával súboje, pohyboval sa na hrane ofsajdu so sebavedomím, aké sa nedá naučiť. Doprial spoluhráčom.

Robert Boženík urobil aj za krátku chvíľu výborný dojem. Práve ten si z Podbrezovej odnášam ako najsilnejšiu spomienku na bežný ligový zápas, ktorý rozhodne nebol šlágrom kola.

Klobásku som netestoval. Tá koliba bola úžasná.