fbpx
streda, 25. november 2020
Liga majstrov
SITA/Laurent Gillieron/Keystone via AP
Futbal

Playoff Ligy majstrov už dávno nie je pre trpaslíkov

Nie, nechystáme sa dnes objaviť teplú vodu. Len krátko poukázať na zdá sa málo známy fakt. Playoff Ligy majstrov už dávno nie je pre trpaslíkov.

Keď som pred skupinami písal, že tucet z 16 miest je vlastne jasných, ani som sa veľmi nemýlil.

Pondelkové žriebä

V pondelok vyžrebovali šestnásť aktuálnych futbalových plnokrvníkov, ktorí si to od februára budú rozdávať na najlepších pažitiach o postup do Turecka. Finále sa hrá 30.5. 2020 na Ataturkovom štadióne v Istanbule, dvaja finalisti priletia do finále pár dní pred koncom mája.

Medzi šestnástkou osemfinalistov akosi absentujú menšie futbalové krajiny a až na dve výnimky aj menšie futbalové kluby. Len Atalanta Bergamo a možno RB Lepizig sa smú považovať za trpaslíkov, no platí to len s úvodzovkami.

Osemfinále je nabité obrovskými menami. Real hrá proti Man City, Bayern vyzve Chelsea, Dortmund parížsky PSG. Atlético poznáme zo semi- a finále, oni hrajú proti Liverpoolu. Do o čosi menej atraktívnych dvojíc zviedol Neapol s Barcelonou, Lyon s Juventusom, Tottenham s Lipskom (autor je so žrebom pre Spurs spokojný). Atalanta s Valenciou je subjektívne a asi aj objektívne jediná dvojica, pri ktorej málokomu búši srdce vzrušením.

Trplaslíci a „trpaslíci“

Úvahy futbalových fanúšikov sa uberajú zaujímavým smerom. Písalo sa po skončení skupín, že bohatí sa stanú ešte bohatšími. Silní ešte silnejšími a pomaly medzi seba eurosmotánka prestáva púšťať cuzdopasníkov čo i len na návštevu.

Pozreli sme sa na desať posledných ročníkov playoff Ligy majstrov, aby sme medzi 160 prítomnými našli tých menších. Dajú sa rozdeliť na trpaslíkov a trpaslíkov v úvodzovkách. Vysvetlíme.

Skutočný trpaslík nehrá v jednej z top európskych súťaží. Vylúčme teda anglických, nemeckých, talianskych, španielskych a francúzskych zástupcov.

Skutočný trpaslík nemá ani prifúknutý rozpočet v krajine, kde sa na pôvod peňazí pozerá s ešte prižmúrenejšími očami, ako u nás. Rusko a Ukrajinu teda berme s rezervou.

Málo skutočných outsiderov

Pri dôslednom aplikovaný vyššie nastavených kritérií zistíme, že skutočných outsiderov, ktorým sa podaril prienik do vyraďovačky Champions league spočítame na prstoch jednej ruky.

Na jar roku 2018 sa v šestnástke ukázali futbalisti Bazileja, o dva roky pred nimi hráči Gentu, v roku 2015 znova Bazilejčania. K sezónam 2012 – 13 a tej po nej sa o chvíľku dostaneme, v roku 2012 sa k Bazilejčanom pridali futbalisti Apoelu Nikózia a o rok pred nimi Dáni z Kodane.

Ak dobre počítame, vidíme len šesť účastí skutočných trpaslíkov (ani nie 4% z postúpivších). Tri účasti z nich sa ale podarili Švajčiarom z Bazileja. Len štyri rôzne tímy z malých futbalových krajín sa prekopali k najlepším.

S privretými očami…

Ak trochu privrieme oči, môžeme medzi trpaslíkov zaradiť tieto mužstvá, ktoré sa v osemfinále za posledných desať sezón objavili: Šachťor Doneck (4x), Galatasaray (2x), Olympiacos, PSV, Besiktas. Spolu deväť účastí, no so skutočnými outsiderami to dohromady stále nedáva ani desať percent.

Ruské kluby (Zenit a CSKA) sa skutočnými rozpočtami radia skôr k veľkoklubom, ako trpaslíkom. Ale ak si myslíte opak, nebudeme sa hádať.

Aby bol výpočet kompletný, môžeme privrieť aj druhé očko a pripočítať malé kluby z veľkých krajín. Napríklad Malagu (2013), Wolfsburg (2016), Leicester (2017), či dvoch z aktuálneho zoznamu.

Jeden z ôsmich

Ak ako vidíme, aj pri použití voľne nastavených kritérií je trpaslíkov málo. Len jeden z ôsmich – a teda dvaja zo šestnástky, ktorá zvládne základné skupiny na prvom, alebo druhom mieste. Zvyšok vyplnia najznačkovejší zo značkových.

Aj preto Ligu majstrov tak ľúbime. Nech v nej hrajú najlepší proti ešte lepším. Aj preto by sme jedného dňa, keď sa slovenskému tímu podarí postup zo skupiny Ligy majstrov, mali úspech oslavovať bez ohľadu na klubovú príslušnosť.

A aj preto sme dodnes magickú sezónu Artmedie poriadne nedocenili.