fbpx
streda, 20. marec 2019
Slovan Bratislava
SITA
Futbal

Po stopách Juventusu?

Aby v priebehu článku nedošlo k nedorozumeniu o belasých ružových okuliaroch, nie som súčasťou belasej ani inej šľachty. Som Stredoslovák, žijúci v našom hlavnom meste, fandiaci Juventusu Turín. V nedeľu 3.marca 2019 sa bratislavský Slovan dočkal dlho očakávaného momentu. Vrátil sa domov, na Tehelné pole (číta Slovanista), resp. na Národný futbalový štadión (číta zvyšok populácie), na ktorom chce odštartovať svoju novú éru. Presne takú, ktorú zažíva taliansky sériový majster z mesta FIAT-u.

Dva podobné šlágre

Osobnú návštevu zápasu proti Spartaku som pre pracovné povinnosti vynechal, čo už…pôjdem, keď budú na pivo a pisoáre menšie rady. Večer som sa tak aspoň usadil v obľúbenom podniku, lokalizovanom na Záhradníckej ulici, opradenom mýtami a legendami či nekonečným kúdolom dymu a čiarkaním na papierik podľa toho, čo ste skonzumovali. Slovenský šláger mnou veľmi nezatriasol, mojou prioritou dňa, bol ten špagetový.

Neapol hral proti Juventusu. A po dlhej dobe nesklamal. Zápas mal všetko čo mal mať, resp. čo mohlo mať aj najslávnejšie slovenské derby. Neapol po kvalitnom výkone a tradičnej absencii niečoho čo znovu chýbalo, ťahal proti turínskemu gigantovi druhýkrát v ročníku za kratší koniec. Bodová strata je už za Alpami.

Ako fanúšik tých správnych, som si duel užil, moje posedenie však dostalo časom nový rozmer. S opakovaným prísunom chmeľových pohonných hmôt belasých zákazníkov, začali ich hlasivky ožívať a zo všadiaľ bolo cítiť nadšenie, ktoré bolo v tomto tábore na 10-ročnej dovolenke. Radosť zo staronového domova bola zrejmá. Mne hneď napadlo či to tak bude trebárs aj o mesiac, dva či dokonca o pol roka, rok…

Slovan ako Juventus?

Počúvajúc chorály štamgastov a uvoľnenú atmosféru, som pozorne sledoval svoje zebry na prijímači. Vtedy mi napadla istá paralela. Môže ísť Slovan po stopách Juventusu? Teoreticky áno.

Slovan čaká na titul päť rokov, Juventus si naň po preradení do Serie B počkal šesť. A nečakal len na to. V sezóne 2011/2012 sa konečne presťahoval na nový štadión. Ošarpané a nefutbalové Delle Alpi prišlo o polovicu svojej kapacity, ale za cenu nového prevedenia. Stará dáma má dnes neohrozene našliapnuté na ôsmy ligový triumf v rade. Keď si to spočítame, s novým štadiónom ešte neskončila horšie ako prvá…

No okolnosti nie sú úplne rovnaké. Taliansky celok má stánok v stopercentnom vlastníctve a darí sa mu ho pravidelne vypredávať. Na začiatku novej éry pozbieral žolíkov zadarmo (Pirlo, Pogba, Barzagli), resp. za minimum (Vidal, neskôr Tevez), išiel postupnými krokmi až sa dostal na úroveň, v ktorej si dovolil kúpu druhého najlepšieho hráča planéty. Tým nechcem povedať, že Slovan bude kupovať Mbappého, ale že má možnosť ísť v „čiernobielych“ šľapajach.

Solídne východiská

Samozrejme, stále žijeme v rovnakej krajine a netreba chváliť raňajky pred večerou. Pri poctivej a vytrvalej práci všetkých zainteresovaných môže belasých čakať príjemné futbalové obdobie. Východisková pozícia je dobrá. Bezkonkurenčný káder, ambiciózny tréner, zázemie. Všetko veľmi potrebné ingredencie k uvareniu kvalitného loptového menu.

Chce to len držať smer, po titule nerozpredať, ale vystužiť mužstvo, doplniť pravidelnou účasťou v skupinovej Európe a s ňou posilniť tiež slovenský koeficient. Ak reči hlavných predstaviteľov nepoletia len tak niekde, a o pár rokov uvidíme na Tehelnom poli aj Hamšíka či Weissa, s našou súťažou to v budúcnosti nemusí byť až tak zlé.

Pomaly, postupne

Lenže, pekne postupne, nový štadión nezaručí kvalitné výsledky ani jeho pravidelné vypredanie, ale aj 5-tisícové návštevy vyznejú masovejšie, ako na Pasienkoch prítomných 295 odvážlivcov na zápase so Zemplínom. Liga možno zažije nudnejšie chvíle s dlhodobo dominantným lídrom, ale snáď to bude v konečnom dôsledku pre jej dobro. Dlhšia suverenita by totiž mohla motivovať ambiciózne celky z Považia či Žitného ostrova a prinútila by ich napredovať tiež.

Nuž, a keď nám tu bude pred dôchodkom behať spomínaný Marek s Vladkom, tak aj na Záhorí, Horehroní, Tatrách či iných destináciách, by realitou mohli byť pravidelné štvorciferné návštevy, tak ako to napr. robí v hocijakom Spale či Empoli aj portugalský Ronaldo. Nebude sa potom aj na ten futbal pozerať lepšie?

Inak, aj Juve začínal pri svojom rozmachu s domácim trénerom, núka sa ďalšia paralela.

A na záver ešte jeden kvíz. Viete, ktoré dva európske kluby okrem PAOK Solún a srbskej Červenej hviezdy v tejto sezóne v domácej súťaži ešte neprehrali? Odpoveď nájdete v titulku.

Áno, Juventus Turín a Slovan Bratislava.