fbpx
sobota, 8. august 2020
Slovan Bratislava PVP
Foto: Autor
Futbal

PVP. Slávny pohár, ktorý už nevzkriesime

Aj mladšie generácie asi vedia, čo znamená skratka PVP. Tento kedysi európsky pohár číslo dva síce už dve desiatky rokov neexistuje, ale vďaka triumfu Slovana Bratislava v roku 1969 zostane nezabudnuteľne zapísaný do histórie nášho futbalu. 

Keď sa museli skloniť Blaugranas

Na jednej strane je opakovanie faktu, že Slovan vtedy porazil v bazilejskom finále Barcelonu 3:2, nosením dreva do lesa. Na strane druhej vlani uplynulo presne 50 rokov od tohto významného momentu a to bol dôvod si ho poriadne pripomenúť.

V júli sa v bratislavskej Redute zišli všetci žijúci „jastrabi z Tehelného pola“ pri krste rovnomennej knihy (mimochodom prvoplánový nezmysel Gaba Zelenaya si úspešne marketingovo žije aj v súčasnosti) a pripomenuli si slávne víťazstvo. Hoci už väčšinou šediví, niektorí s pohybovými problémami, ale stále hrdinovia, ktorí ako jediné slovenské – aj československé – mužstvo vystúpili na pohárový Olymp. Toto sa už určite nikomu z našich nepodarí…

Foto: Autor

Málokto si už pamätá, že československý futbal siahal po rovnakom úspechu ešte raz. Presne 10 rokov po triumfe Slovana sa finále opäť hralo v Bazileji proti Barcelone. Ostravský Baník viedol v semifinále nad Fortunou Düsseldorf na jej pôde po polčase 1:0. Potom však začali úradovať bratia Allofsovci a skončilo to 3:1 pre bundesligistu. Ten vykopal na Bazaloch postupovú prehru 1:2 a rovnako o gól potom podľahol v skvelom finále katalánskemu gigantu 3:4.

PVP – raj aj pre „ostblok“

Celkove sa v PVP odohralo 39 ročníkov. Prvý (ako jediný sa hral na dvojzápas) vyhrala talianska Fiorentina. O rok neskôr bola opäť vo finále, ale neuspela proti Atleticu Madrid. Založila však tradíciu, keď sa obhajcovi viackrát podarilo v nasledovnej sezóne postúpiť opäť do finále, kde však ťahal za kratší koniec. Prihodilo sa to o rok neskôr aj Atletiku (1963) a postupne AC Milánu (1974), Anderlechtu (1977), Ajaxu (1988), Parme (1994), Arsenalu (1995) a Parížu St. Germain (1997).

Klubom s najvyšším počtom trofejí z PVP je Barcelona (4), po nej nasledujú už iba „dvojtrofejoví“ Anderlecht, AC Miláno, Chelsea a Dynamo Kyjev.

 Práve PVP bola súťažou, kde sa dokázali presadiť aj kluby z krajín mimo „Big Four“ (Anglicko, Nemecko, Taliansko, Španielsko) a dokonca aj tzv. východného bloku.  Trofej tak získali okrem Slovana aj trikrát tímy z bývalého ZSSR (2 x Dynamo Kyjev, 1 x Dinamo Tbilisi), FC Magdeburg z vtedajšej NDR (1974), 2 x Škóti (Rangers 1972, Aberdeen 1973), portugalský Sporting (1964) či belgický provinčný Mechelen (1988).

Triumfovať však dokázali aj kluby z top krajín, ktoré doma rozhodne nepatria k najužšej špičke – okrem Fiorentiny napríklad West Ham United (1965), Werder Brémy (1992) či Real Zaragoza (1995).

Netradičné mená nájdeme aj v zozname neúspešných finalistov: maďarské kluby Ferencváros a MTK, poľský Górnik Zabrze, ruské (vtedy sovietske) Dynamo Moskva, východonemecké Carl Zeiss Jena a Lokomotiv Lipsko, viedenské tímy Austriu a Rapid (ten dokonca 2 x – 1985 a 1996), Mníchov 1860, belgický Royal Anverpy či španielsku Mallorku. Tá mohla byť napokon trvalým držiteľom trofeje, ale v poslednom finále v birminghamskom Villa Parku v roku 1999 umožnila  Laziu s Pavlom Nedvědom odviezť si ho naveky do večného mesta…

Okrem tímov nájdeme v histórii pohára aj viacero netradičných finálových dejísk: Norimberg, Antverpy, Pireus, Atény, Düsseldorf, Goeteborg, Strasburg, Bern, Lyon, Kodaň či Štokholm. Najčastejšie hostil finále PVP rotterdamský De Kuip – až 5 x (1963, 1968, 1974, 1985, 1991) a po ňom „náš“ St. Jakob v Bazileji – 4 x (1969, 1975, 1979, 1984).   

Peniaze, money, lóve

Napriek tomu, že PVP bol v oficiálnej hierarchii UEFA pohárom č. 2, časom sa stal chudobným príbuzným, ktorého kvalitou predčil aj Pohár UEFA.  Logicky – majstri hrali EPM (neskôr Ligu majstrov) a druhé, tretie, štvrté tímy Pohár UEFA. Do PVP sa mali šancu cez víťazstvo v národnom pohári alebo aspoň finálovú účasť dostať aj kluby z nižších poschodí prvej ligy či dokonca druholigisti. A tak kvalita, ale najmä záujem sponzorov, rapídne klesali.

Spomínam si napríklad na finále v roku 1981, keď si na Rheinstadion v Düsseldorfe našlo cestu iba čosi vyše 8 tisíc divákov (!). Dôvod: na trávniku sa odohrával súboj klubov z dvoch socialistických štátov – gruzínskeho (vtedy sovietskeho) Dinama Tbilisi a CZ Jena z NDR. Z hľadiska účasti fanúšikov oboch klubov (zakázanej) to bola pre usporiadateľov doslova pohroma. Určite oplakali Feyenoord s Benfikou, ktoré vypadli v semifinále…

Nezlepšilo sa to ani po páde železnej opony. Naopak, záujem o LM, ale aj Pohár UEFA enormne stúpal a v prípade PVP ešte viac klesal. UEFA hľadala cesty ako problém marketingovo vyriešiť. A tak šupla víťazov národných pohárov do Pohára UEFA. Z hľadiska ich úspechu v domácom pohári to síce bola dehonestácia ich úsilia, ale čísla jednoducho nepustili.

V poslednom období sa opäť objavili akési úvahy o znovuoživení PVP. Nejasné, v náznakoch. Ekonómovia UEFA si však spočítajú, že dnes je vzkriesenie nerealizovateľné. Takáto súťaž by iba živorila. Prispel k tomu aj fakt, že z najlepších líg už postupujú do LM rovno (alebo cez play off) prvé štyri top tímy. A môžete hádať, ktorej súťaži by dali prednosť…

Šanca vidieť v PVP najvyššiu tímovú kvalitu starého kontinentu sa opäť scvrkla. Možno sa nájde v budúcnosti spôsob motivácie pre víťazov národných pohárov, ale samostatná súťaž už asi sotva.

Úspešnejší ako Real či LFC

Nech nás teda hreje navždy pri srdci fakt, že Slovan Bratislava tam zostane zapísaný ako jeden z 32 víťazov. V elitnej spoločnosti renomovaných značiek ako sú CF Barcelona, AC Miláno, Manchester City, Chelsea, Tottenham, Arsenal, Bayern, Borussia Dortmund, PSG, Anderlecht… Ani Real či Liverpool túto trofej vo svojej vitríne nemajú, lebo finálové účasti nezvládli. Biely balet dokonca dvakrát…