fbpx
piatok, 7. august 2020
Slovnaft Cup 2020
Foto: Stano Staško
Futbal

Slovnaft Cup: Tatran, Lokomotíva a návrat dedinského futbalu po veľmi dlhom čase

Slovnaft Cup, ročník 2020/21 sa cez víkend rozbehol prvými zápasmi. Pre všetky slovenské družstvá okrem tých na najvyššej úrovni znamenal návrat na trávniky vlastne po prvýkrát od vlaňajšej jesene. Futbalová hladovka sa konečne skončila.

V rámci našej obľúbenej súťaže sme sa tentokrát zamerali na východ republiky. Navštívili sme hneď dva zápasy. Duel Lokomotíva Košice – Krásnohorské Podhradie bol pozrieť Telovýchovný vedúci a OŠK Fintice – Tatran Prešov pre zmenu Stano Staško.

OŠK Fintice – Tatran Prešov 2:4

Domáci hrajú štvrtú ligu a pred zápasom si asi povedali „Hrajme kým vládzeme.“ Začali, odvážne a smerom dopredu. Hoci za domácich nastúpili hráči rôznych profesií (napríklad hrajúci lekár, čo na tom, že zubár..), tréner asi nebol stavbárom. Nenaordinoval svojim žiadny betón. Tým však nalial vodu na mlyn mladíkom z Prešova. Tri brejky, tri strely z bezprostrednej blízkosti a už v 14. minúte sme si všetci mysleli , že je vymaľované. Po štvrť hodine bolo 3:0 pre slávny Tatran.

Domáci fanúšikovia spoza zábradlia okolo postrannej čiary prejavoali nesúhlas: Kričali „Ta, co robice!“ Svojho brankára, ktorý sa dovtedy síce dotkol lopty trikrát, ale vždy len keď ju vyťahoval zo siete po neúspešnom vybehnutí, sa pre zmenu nahlas pýtali „Ta, naco idzeš von?!“

Fintičania však mali na prekvapenie všetkých, najmä hráčov Tatrana, ešte dosť síl. Prešovčania chceli dohrať zápas hlavou, ale zahrali plecom a to sa pri malej domov nevypláca. Vznikla trma-vrma pred bránkou a bolo 1:3. O chvíľu získali priamy kop z nebezpečnej vzdialenosti. Poviem tak, ako som videl: Nebol zahratý prudko, ani technicky, ale to ani nebolo treba, pretože bol niekoľkokrát tečovaný a dobiehajúci nepokrytý domáci hráč skóroval. 2:3.

Od postrannej čiary sa opäť nechali počuť fanúšikovia, už väčší optimisti: „Idzeme do trháku!“ Čo vám poviem, bolo to derby so všetkým, čo k tomu patrí. A to sme ešte len na konci prvého polčasu. V ňom bolo na ihrisku aj okolo neho toľko vzruchu, že by stačilo aj na celý zápas.

Druhý polčas bol… pomalý

Možno to tak videla aj rozhodcovská trojica, na ktorú na konci prestávky čakali nastúpené obe mužstvá niekoľko minút. Arbitri nakoniec prišli, ale v podstate ani nemuseli. Fintice už fakt nevládali a Prešovčania, napriek tomu, že vystriedali štyroch hráčov, nevedeli ako. Možno dôsledok prípravného zápasu Tatranu v Bardejove len o deň predtým. Zvláštna taktika…

Druhý polčas bežal neuveriteľne pomaly. Nielen preto, že časomer ukazoval čo chcel… Za zmienku stojí iba falošný, ale aspoň poriadne hlasný chorál ozývajúci sa z bufetu. Neviem, či speváci dovtedy naberali odvahu, alebo sa práve zobudili.

Na ihrisku sa to na futbal veľmi nepodobalo. Až na posledných desať minút v sebe domáci nazbierali odhodlanie aj zvyšky síl a chceli derby zdramatizovať. Aj šance mali, aj tyč nastrelili, aj dostali gól z protiútoku do otvorenej obrany. Prešovské derby skončilo nakoniec 2:4.

Hoci sa pred koncom usporiadatelia zvolávali  k vchodu do šatní s informáciou „budze bitka,“ bitka nebola. Len tá futbalová na ihrisku. Po zápase začalo pršať. Taký letný dážď, žiadna búrka. Nebo plakalo. Až do rána.

Dúfajme, že slnko vyjde čoskoro aj nad prešovským futbalom.

Lokomotíva Košice – FK Krásnohorské Podhradie 3:0

V sobotu popoludní bolo v DPH (Družstevnej pri Hornáde) zvedavých na súťažný návrat košického klubu slávneho mena takmer tristo ľudí a štáb Gólov – Bodov – Sekúnd. Ja (Telovýchovný vedúci) som bol zvedavý najviac na to, či bude aj lokálny futbal poznačený koronou. Spoiler alert: takmer vôbec nebol.

Tribúna pri ihrisku bola veľmi slušne zaplnená, dodržiavať každý druhý rad sedadiel voľný by sa asi ani nedalo. Aj tak som mal pocit, že každý každého v hľadisku poznal. Teda okrem mňa, ja som poznal len Mariána, ktorý ma zásoboval informáciami lokálneho charakteru. Napríklad, že sa pozdravil s Vladom Zvarom (áno, tým), ktorý zostal v klube aj po tom, čo z neho odišli ukrajinskí spasitelia.

Lokomotíva v slušivých tmavomodrých dresoch od začiatku ukazovala, že bude v piatej lige zbytočne. Kvalitu má aj asi aj na tretiu. Aspoň súdiac podľa rozdielu, akým prehrávali Železničiarov hráčov štvrtej ligy spod Krásnej Hôrky. Individuálne schopnosti na úplne inej úrovni, futbalové myslenie detto.

Po pätnástich minútach bolo 2:0 pre domácich a všade vládol príjemný víkendový pokoj. Dramatizovať sa pokúšali hostia dvoma nožničkami v jednom útoku (!). Akrobatické pokusy boli efektné, no efektívne len čiastočne. Zamestnali obranu aj brankára Leška, druhý pokus ktorýsi obranca zablokoval na roh.

Pred polčasom pridali tretí gól Lokomotívy Grega a tak som s deťmi zatrúbil na ústup. Bolo jasné, že dráma sa konať nebude, favorit z nižšej ligy postúpi a v druhom kole ho vyzve Čaňa. Keby som bol o tri týždne znova na východe, určite by som na Lokomotívu šiel znova.