Tento spôsob komunikácie zdá sa mi tak trochu nešťastný

Parafráza jednej z hlášok z legendárneho Menzelovho filmu Rozmarné léto sa mi opakovane vracala keď som si prečítal status Andreja Augustína, riaditeľa agentúry AA Sports Management, ktorá má vo svohom portfóliu aj Martina Valjenta.

Komunikáciou sa zaoberám (profesijne a navyše je to aj moje hobby sledovať ju v akejkoľvek oblasti) dlhodobo a nerád to hovorím, ale (opäť si pomôžem inou českou cimrmanovskou legendou) “tudy cesta nevede“.

“Slovensko je zhnité”

Leitmotívom resp. hlavnou myšlienkou záverov autora je, že “Slovensko je zhnité” a ľudia, ktorí riadia slovenský šport mu nerozumejú. Hlavným podporným argumentom je skutočnosť, že Martin Valjent sa nedostal na ihrisko v ani jednom z troch novembrových zápasov a vyšperkované je to výrokom, že “ved to uz aj slepy musi vidiet , ze najlepsia dvojica pre stoperov je Skriniar-Valjent a dovolim si povedat, ze ak by takto hrala celu kvalifikaciu uz davno sme postupeni. Bez problemov“

No neviem, ale osem gólov, pri ktorých (na ihrisku) Martin bol v piatich septembrových a októbrových zápasoch so štyrmi rôznymi stopérskymi spoluhráčmi (Škriniar, Gyömbér, Vavro, Niňaj) na mňa žiadnym dojmom výnimočnosti nepôsobí.

Martin Valjent je výborný futbalista a som presvedčený, že o tom presvedčí aj v reprezentácii a že svoju (ďalšiu) šancu dostane. Ale týmto spôsobom mu jeho vlastný agent viac škodí ako pomáha. A už vôbec nie tým, že verejne sa vyjadruje k hráčom, ktorých nemá v portfóliu.

Kauza “Suslov”

Prečo nehral za 21-ku ale dostal “nezmyselný debut proti tak silnému súperovi v prehratom zápase“? Dôvodov je viac a ja sa ich pokúsim načrtnúť zo svojho – možne jemne skúsenostne poučeného – laického pohľadu.

Reprezentačné áčko je kolektív, ktorý ak v ňom funguje vnútorná chémia, tak dokáže zázraky. Mal som možnosť sa o tom presvedčiť na tej najvnútornejšej báze, predovšetkým za čias Jána Kozáka. A dobre som si zapamätal ako on do kolektívu zabudovával nováčikov.

Akokoľvek talentovaného nádejného (a médiami, fanúšikmi a áno aj agentami masívne odporúčaného) adepta na prvom zraze nechal sedieť na lavičke. Nie preto aby ho potrestal, ale aby dotyčný mal možnosť sa stať prirodzenou súčasťou toho organizmu, ktorého vnútorný chod sa kontinuálne buduje od zrazu na zraz. Aby aj on sám (teda tréner) mal možnosť pozorovať ho predovšetkým na ihrisku počas tréningov, ale aj v rámci športových i sociálnych interakcií so spoluhráčmi a realizačným tímom. A keď všetko išlo hladko, tak v poslednom zápase zrazu obvykle už za rozhodnutého stavu ho poslal na ihrisko aby si na reprezentáciu zvykol aj v (ostrom) zápase.

Týmto spôsobom prišli do reprezentácie napríklad Jano Greguš, Ondrej Duda či Patrik Hrošovský – a myslím si, že je to ten správny postup. A, okrem iného, škola, ktorú Tomáš dostal počas tohto zrazu je neporovnateľná s tým, akú by mohol dostať v dohrávaných zápasoch už dávno stratenej kvalifikácie 21-ky v Gruzínsku, či proti Lichtenštajnsku. Mimochodom, až na trávniku v Plzni Tomáš možno naplno pocítil aký (veľký resp. nebetyčný) je rozdiel medzi 21-kou a áčkom.

Kauza “Rusnák”

Neviem, ale podľa mňa futbalový agent, ktorý má v kádri nominovaných svojich hráčov by sa nemal vyjadrovať k tým, ktorí v jeho portfóliu nie sú. Z princípu.

Najhoršie na tom je, že A. Augustin podvedome posiluje predsudok, že o nominácii a zostave rozhodujú ľudia v jeho postavení – teda agenti. A je to veľmi nebezpečný a populárny predsudok, ktorý z trénera resp. z vedenia futbalového zväzu robia nesvojprávne a (pokojne to napíšem veď v diskusiách sa to objavuje pravidelne) korupčné postavy.

O nominácii a aj zostave rozhoduje tréner – minimálne na reprezentačnej úrovni za to viem dať symbolickú ruku do ohňa, keďže si pamätám, ako vznikali, kedy a komu sa oznamovali. Týmto spôsobom, paradoxne, zhoršuje situáciu svojim vlastným hráčom, pretože ak ich tréner v najbližšom zápase nominuje a na zápas postaví, tak za tým môže veľa ľudí v zásade vidieť úspešný lobbing agenta.

Ale takto to nefunguje – minimálne v reprezentácii nie.

Kauza “Chýbajúca generácia”

Vo všetkých troch zápasoch našej 21-ky na úspešnom finálovom turnaji ME 2017 v Poľsku hralo týchto 14 hráčov: Chovan, Valjent, Niňaj, Škriniar, Mazáň, Lobotka, Rusnák, Chrien, Bénes, Bero, Mihalík, Haraslín, Zreľák, Šafranko. S výnimkou Chovana a Chriena sa všetci dostali do reprezentačného áčka.

To nepokladám vôbec za zlý výsledok. Iná vec je, že (až na výnimky, ktoré si každý môže vybrať sám) nedokázali zatiaľ byť lepší ako ich predchodcovia. A to nie je chyba ani Hamšíka, ani Kucku, ani Hubočana. A Škrtela už vôbec nie.

Máme za sebou najhorší reprezentačný rok – to je nesporný fakt. A bude nutné zabrať na všetkých frontoch aby sme na EURE obstáli čo najlepšie. Na druhej strane sme postúpili na záverečný turnaj ME a že to bolo s odretými ušami a so stratami všetkých možných pomyselných desiatok (odkaz pre pamätníkov, ktorí si ešte možno pamätajú televíznu vedomostnú súťaž 10 stupňů ke zlaté) je v tejto chvíli už nepodstatné.

Podstatné je aby si všetci zainteresovaní, vrátane agentov, dobre zanalyzovali čo všetko je v našom reprezentačnom futbale a zle a čím môžu pomôcť. Vrátane otvorenej diskusie na príslušných fórach a platformách – ale…

… podľa mňa, toto nie je ten správny spôsob (komunikácie).

Celý status A. Augustina si môžete prečítať tu:

Autor je bývalý hovorca Slovenského futbalového zväzu.