fbpx
nedeľa, 31. máj 2020
Futbalisti
AP Photo/Alberto Ramella
Futbal

Tri záhadné futbalové úmrtia

Okrem tých, ktorí odišli z tohto sveta prirodzenou cestou, vždy pútali pozornosť skôr úmrtia tie násilné, nedobrovoľné i dobrovoľné. Nič prekvapujúce. Futbalisti (alebo všeobecne známi športovci) sa zaradili do rovnakej kategórie ako herci, či speváci a preto je záujem ľudí pochopiteľný.

V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s tými, ktorý skonali priamo na ihrisku alebo aj mimo neho v mladom veku na srdcové kolapsy či iné zdravotné problémy. Miklós Fehér, Antonio Puerta, Marc – Vivien Foe a ďalší. Iní si bez cudzieho zavinenia siahli na život – Gary Speed, Robert Enke, či František Rajtoral. Najnovšie našiel smrť vo vlnách kanála La Manche Argentínčan Emiliano Sala, keď neprežil cestu malým dopravným lietadlom do svojho nového pôsobiska v Cardiffe.

Z násilných úmrtí cudzou rukou je určite najmedializovanejší prípad Andrésa Escobara, ktorého život po návrate z pre Kolumbiu neúspešných MS 1994 v USA preťala guľka, vraj zo zbrane človeka, ktorému pokazil tiket…

Sú však aj úmrtia, ktoré dodnes ostali zahalené rúškom tajomstva.

ERICH SCHAEDLER (36): žiadna stopa po guľke  

Nedajte sa pomýliť nemeckým menom – tento hráč na seba natiahol tartanový dres škótskej reprezentácie. Jeho otec bol zajatec z druhej svetovej vojny a po jej konci zostal na Ostrovoch, kde sa oženil so Škótkou a založil si rodinu.

Erich (ostrovné média časom pobritštili jeho meno na Eric) sa prezentoval v škótskej reprezentácii dvakrát a v oboch prípadoch to malo spojitosť s domovinou jeho otca. Na svoj jediný medzištátny zápas nastúpil  v marci 1974 vo Frankfurte proti Západnému Nemecku (NSR). Prípravný zápas skončil víťazstvom domácich 2:1 a Schaedler odohral celých 90 minút na poste ľavého obrancu. Následne ho Willie Ormond nominoval aj do širšieho kádra škótskeho výberu, ktorý na MS 1974 tiež v NSR odohral tri zápasy so Zaire, Brazíliou a Juhosláviou a bez prehry sa ako jediný tím MS porúčal domov už po základnej skupinovej fáze. Erich však do bojov nezasiahol.

Väčšinu kariéry strávil v edinburghskom Hiberniane, časť tiež v Dundee FC.. Historici ho opisujú ako mimoriadne rýchleho a dôrazného obrancu s dlhými autovými vhadzovaniami.   

Smrť si ho našla už ako hráča Dumbarton FC na Štedrý deň 24. decembra 1985 v lesoch Cardrona, pri škótsko – anglickej hranici. Vo svojom automobile VW Passat bol nájdený s dierou hlave po výstrele a polícia prípad uzatvorila ako samovraždu. Jeho najbližší však aj 35 rokov po tragickej udalosti poukazujú na viacero nezrovnalostí a nezodpovedaných otázok.

Dokonca bola vydaná kniha „The Short Life And Tragic Death Of Erich Schaedler“, ktorú napísal Colin Leslie a kde pochybnosti o Erichovej smrti spomína najmä jeho brat John.  „Čudné bolo najmä miesto, kde ho našli. Nikdy sme tam neboli. Navyše celé auto bolo prikryté vetvami a lístím. Kto si dal takúto námahu?“, pýta sa John. „A keď nám vrátili auto pár týždňov po jeho smrti, nebola v ňom žiadna diera po guľke, hoci telo našli v aute. Iba dierka veľkosti špendlíka v strešnom obložení… Voľakedy som sa venoval streľbe a viem aké stopy by mala zanechať guľka v kabíne auta“, pokračoval brat vo výpočte záhad. Ako poslednú uvádza fakt, že bratov byt bol po jeho smrti podozrivo vyčistený…

Ako vždy sa objavili zaručené informácie – že mal Erich dlhy, dal sa dokopy s nesprávnymi ľuďmi a podobne. Táto verzia zrejme vyhovovala aj polícii, čo dokumentuje ďalší čriepok zo spomienok Johna. Zavolal mu vraj policajný dôstojník, ktorý sa v tom začal vŕtať. Cítil dlh voči Erichovi, ktorý svojho času pomohol jeho synovi, keď bol v nemocnici. A tak si ho pamätala väčšina ľudí – ako priateľského človeka, vždy ochotného pomôcť iným. Policajt však dostal odporúčanie zhora, aby šiel od toho… 

Zdá sa, že Schaedlerova smrť zostane navždy zatvorená za oponou tajomstva…

CARLOS ALHINHO (59): výťah prišiel bez kabíny

Patril ku stavebným kameňom portugalskej reprezentácie v 70. rokoch.

Ako dieťa si ho pamätám z 30. apríla 1975, keď v rámci slávnej „belehradskej“ cesty zavítali Lusitáni na kvalifikačný zápas na pražskú Letnú. Dvojica urastených bradatých chasníkov v strede portugalskej obrany Humberto Coelho (priviedol ako tréner národného tímu družinu Luisa Figa do semifinále ME 2000) – Alhinho vzbudzovala rešpekt. Pár týždňov pred tým ustáli bez inkasovaného gólu anglickú ofenzívnu smršť vo Wembley, kde my sme pred nimi ľahli v závere popolom (0:3). Laco Petráš a spol. však mali na to iný názor. Nasúkali sebavedomým Portugalcom historickú „päťku“ a naštartovali motor k európskemu zlatu! Keď my sme sa tešili, tento chlapík s bujarou hrivou opúšťal so smútkom pražskú arénu. Vtedy som si nepomyslel, že o 33 rokov o ňom budem počuť v oveľa smutnejšej súvislosti…

Rodák z Kapverdských ostrovov sa ako jeden z mála hráčov mohol pochváliť, že vystriedal dresy všetkých troch portugalských top tímov. Začínal v Sportingu, potom bol súčasťou FC Porto a najväčšiu porciu zápasov odohral v rokoch 1976 – 81 za Orlov z da Luz (Benfiku). Medzitým si odskočil na rok do belgického Molenbeeku, ale na sklonku kariéry legionárčil aj za morom, kde obliekal dres New England Tea Men v dnes už neexistujúcej súťaži NASL. A potom sa vydal na trénerskú dráhu. Okrem portugalských tímov strávil veľa času v Afrike a na Blízkom východe. Dvakrát bol reprezentačným kormidelníkom v Angole.

A práve táto krajina sa mu stala osudnou. V hoteli Mombaka v meste Benguela čakal 31. mája 2008 na šiestom poschodí na výťah. Keď sa otvorili dvere, nastúpil. Možno zamyslenosť alebo nepozornosť, po ktorej ale nasledovala krutá smrť. Dvere výťahu sa totiž otvorili, ale pokazená kabína zostala na prízemí! Po voľnom páde do šachty bol prevezený na kliniku São Filipe, odkiaľ ho však kvôli nedostatku lekárov museli transportovať do centrálnej nemocnice, kde pol hodinu po prevoze zomrel na zranenia nezlúčiteľné so životom.

Ako sa to mohlo stať a kto bol za to zodpovedný, vraj angolské úrady vyšetrili. Ale 59 – ročnému trénerovi to už život nevrátilo. Zostalo iba memento – vždy sa pozrite pred nastupovaním či výťah skutočne dorazil…

LUTZ EIGENDORF (27): dlhé chápadlá tajnej polície

Jeden z veľkých talentov východonemeckého futbalu emigroval 20. marca 1979 po priateľskom zápase medzi Dynamo Berlín a západonemeckým 1. FC Kaiserslautern. Dynamovci sa cestou späť zastavili v Giesene, kde Lutz naskočil do taxíka a vrátil sa do Kaiserslauternu.

Po ročnom dištance, keď pôsobil ako tréner mládeže, si konečne mohol zahral bundesligu za „čertov“ z Betzenbergu. Lenže šéf všemocnej tajnej služby Stasi Erich Mielke to nehodlal nechať len tak. Berlínske Dynamo bolo jeho „srdcovkou“ a  rôznymi manipuláciami mu dopomohol k sérii 10 majstrovských titulov v rade! Vďaka tomu sa stal zrejme najnenávidenejším klubom planéty. Dezercia z výkladnej skrine socialistického futbalu, navyše v pozícii reprezentanta, sa v tom čase neodpúšťala. Navyše Eigendorf si pomery vo svojej predošlej domovine dovolil otvorene kritizovať v západonemeckých médiách.

Už ako hráč Eintrachtu Braunschweig nabúral večer 5. marca 1983 do stromu a následne ťažkým zraneniam po dvoch dňoch v nemocnici podľahol. Pitva potvrdila vysokú hladinu alkoholu v krvi. Lenže partia ľudí, s ktorou strávil večer potvrdila, že vypil iba malé množstvo piva… A tak sa začali množiť špekulácie.

Po zjednotení Nemecka sa otvorili zložky Stasi, medziiným aj Eigendorfovo úmrtie, ale bez jasného záveru a prípad bol v roku 2011 definitívne uzavretý. Hoci krátko predtým, v roku 2010, jeden bývalý východonemecký špión priznal zákazku Stasi na Eigendorfovu likvidáciu. On však tvrdil, že to napokon neurobil. Ako sa v minulosti viackrát stalo, zrejme nebol na tento „džob“ angažovaný ako jediný…

O mimoriadnej pozornosti, ktorú venovali fízli Eigendorfovi, svedčí aj prípad jeho manželky Gabriele, ktorú po svojom úteku zanechal v Berlíne aj s dcérou. Okrem toho, že bola pod neustálym policajným dohľadom, Stasi rýchlo zariadila rozvod a nové manželstvo. Ani neprekvapí, že ženích bol po zjednotení Nemecka odhalený ako agent s krycím menom Lothario, ktorý mal hlavne monitorovať styk rodiny s futbalistom…

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po siedmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika.

Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866.

Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať.

Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem.

Telovýchovný vedúci.