Bez ribana: Prvý zápas Krisa Versteega

Úvodom pár slov o tom, čo vlastne “bez ribana” znamená. Ribano je dôležitá súčasť hokejového výstroja, keď hráš hokej a nevieš, čo je ribano, tak nehráš hokej. Kto chce si vygoogli, iní vyskúšajú (podotýkam, že originál, 100% bavlna, celotelové, s dierou na zadku).

“Bez ribana” znamená, že občas prispejem svojimi zaujatými postrehmi k zápasu, ktorý uvidím naživo, po prípade na nejakom športovom kanáli z obrázkov. Len tak. Niekedy ich pozerám bez zvuku, tak nepočujem komentátorov a môžeme sa zhodovať, alebo aj úplne líšiť. To isté platí aj o vás, ktorí to budete čítať.

Vždy to bude pocitové, tak sa nechytajte každého slovíčka jak poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje.

Nitra – Zvolen 4:2

“Kris Versteeg proti všetkým rytierom zvolenskej stolice.”

Tak písali. Nerozumel som. Áno, teším sa, že chalanko s prsteňmi lorda Stanleyho nabrúsil korčule a vybehol prvý raz na tipsportligové kolbište, ale predsalen, kámo, veď to nie je McDavid krížený s Pálffym v najväčšej sláve (Žiga som nevybral náhodne, má minulosť so Zo(bo)rou).

Jednak si musí zvyknúť na to, na aké klziská prišiel (nielen veľkosťou), ale aj štýl hry je trošku odlišný tomu, kde sa prebíjal poslednou dobou. V úvodnom zápase sa snažil, všetka česť, asi je aj v pohode chlapík, takže do kabíny ideál, ale nevodil to tak, ako by čakali tekvicoví jadierkári v Nitra aréne.

Deku zlomil neúspešný Forsberg

No pome k zápasu. Do stavu 2:0 pre Zvolen si hovorím, že Nitra pod dekou, tu to bude pre domácich smutné kino. A zrazu! Braňo Mezei ručná brzda, nariadené trestné strieľanie.

Jožko Tibenský, sám faulovaný (tu som si pomyslel či nepôjde niekto iný, respektíve či tréner Andrej, alebo Nakbar (foneticky) nepošlú iného žolíka) už stojí na druhej modrej a rozbieha sa…krátke zamiešanie, naznačenie, hokejka do jednej ruky a…Šimbiho ľavý betón. Blafák ala Peter Forsberg, ehm PETER FORSBERG, ak by niekto pochyboval, mu nevyšiel.

Nitra ostáva v hre. A tu sa to zlomilo. Arénou už išlo “My nebudeme tichoooo, keď Nitra dneska hrááá…” a hokej sa stal zase raz krásnym.

Samo Buček vyčíhal skackavý puk, ktorý nevyčíhal Betker a z nájazdu dvoch proti nikomu, a.k.a. proti Rudymu Tomekovi, to Andrej “Koláč” Kollár prestrelil do poloprázdnej kasy. A ajhľa, z 0:3 bolo zrazu 1:2.

Rytieri začali byť neistí a dokonal ich úplný záver druhej tretiny, kedy sa v bránkovisku, podľa mňa tak trošku načierno, zjavil Blackwater, rozhodil sandál hosťujúcemu Tomekovi a Morrison to tam od mantinelu upratal na 2:2. Fúúúú, facka.

Rozhodli vylúčenia

Začiatok tretej sa niesol v duchu “kto je viac nedisciplinovaný” a túto zaslúžilú súťaž vyhrali hostia, keďže v oslabovke inkasovali na 2:3 z ich pohľadu.

Na malú chvíľu sa opäť pripomenul Blackwater, ktorý sa všemocne snažil byť predsalen ten najviac nedisciplinovaný a vyslúžiť si korunu “notensamuselzblázniť” zápasu. Ale ani jeho ixtý zbytočný faul v priestore, odkiaľ nehrozí žiadne nebezpečie, neprinieslo Zvolenu vyrovnávajúci gól. Presilovka bola slabučká jak ten Tatranský čaj v bielej fľaši.

V závere ešte predviedol Rudy Tomek šprint na striedačku, aký som u neho jakživ nevidel, ale namiesto predĺženia z toho bolo vyrovnanie iné, bol to gól na 4:2 do prázdnej.

Eufória na tribúnach (asi, pozeral som bez zvuku), Nitra získala temer stratené body. Corgoň tečie potokom, z rytierov ostali ritieri a Krisa Versteega čaká ďalšia skúška ohňom. V nedeľu pricestuje Magyar Atlétikai Club Budapest.

Športu zdar, názorovým rozdielom zvlášť.