fbpx
sobota, 26. september 2020
Winnipeg Jets
SITA/John Woods/The Canadian Press via AP
Hokej

Keď sa NHL musela biť o kýblik na pieskovisku

Po dlhých prípravách, keď niektoré tímy padli skôr ako vybehli na ľad, sa na jeseň 1972 rozbehla na severoamerickom kontinente WHA (World Hockey Association) – súťaž, ktorá chcela položiť na kolená slávnu NHL. Zo začiatku jej síce poriadne púšťala žilou (nalákali hráčov na lepšie zmluvy), ale po siedmich divokých rokoch projekt, za ktorého zrodom stáli biznismeni Dennis Murphy a Gary Davidson, skončil definitívne na kolenách.

Jeho štyri tímy (Edmonton Oilers, Hartford Whalers, Quebec Nordiques a Winnipeg Jets) zobrala na jeseň 1979 veľkodušne pod svoje krídla NHL a tým sa táto kapitola definitívne uzavrela. Cincinnati Stingers a Indianapolis Racers už také šťastie nemali a definitívne zanikli. Ten druhý sa môže pochváliť aspoň tým, že v jeho farbách odštartovala kariéru azda najjagavejšia hviezda hokejových arén všetkých čias Wayne Gretzky…

Sedem rokov WHA

Sedem rokov WHA by mohlo byť námetom na viacero komédií i thrillerov. Kluby vznikali a zanikali, niektorí hráči prišli na tréning a zistili, že ich tím sa medzitým presťahoval na opačnú stranu kontinentu.

V súbojoch so staršou sestrou napokon doplatili na nezáujem divákov i vlastníkov televíznych staníc. Pritom aj WHA hrala s celým radom skvelých hokejistov (z našich v nej v rokoch 1974 – 78 pôsobil napr. Václav Nedomanský v dresoch Toronto Toros a Birmingham Bulls) o svoj „Stanley Cup“, ktorý mal názov AVCO World Trophy. Trikrát ho získali Winpipeg Jets, dve prvenstvá si pripísal Houston Aeros (s Gordie Howeom a synmi), po jednom Quebec Nordiques a New England (predchodca Hartfordu) Whalers.

Aj tímy WHA absolvovali viacero konfrontácii s európskym hokejom, vrátane československého. Winnipeg Jets a Quebec Nordiques sa predstavili aj na známej predvianočnej Cene Izvestijí v Moskve, winnipegskí „tryskáči“ a cincinnatské „žihadlá“ dokonca  v Prahe proti reprezentácii ČSSR. Z tých čias mi utkveli v pamäti najmä ich drevorubačské „schopnosti“ a „nákupy“, ktoré si v dôsledku hrubosti a množstva vylúčení napokon odvážali…

Desať zaujímavostí o WHA

1. Niektoré kluby zanikli bez odohratého zápasu

Do tejto kategórie patrili Miami Screaming Eagles (mali aspoň logo), San Francisco Sharks, Calgary Broncos, Dayton Arrows, Florida Breakers (bez lôg) a Melbourne (štát Florida), ktorému nestihli vymyslieť ani názov… Mimochodom, WHA mala trvalú snahu umiestniť nejaký klub do tohto slnečného štátu, ale všetky pokusy skrachovali. Najmä na nedohodách s miestnymi arénami. Navyše NHL, ktorá neplánovala v tomto období expanziu, urýchlene umožnila vznik prvého klubu v južných štátoch (neveľmi úspešný Atlanta Flames, ktorý sa v roku 1980 presťahoval do Calgary), len aby konkurencii zobrala vietor z plachiet…

2. Fluktuanti spod Sochy slobody

Jednou z najhorších bola tzv. newyorská „frančíza“, ktorá až štyrikrát zmenila názov. Usadiť sa v New Yorku bolo jednou z priorít novej ligy. Zálusk si robila na novú halu na Long Islande. NHL ju však vyšachovala rýchlym udelením licencie pre New York Islanders (v roku 1972 v jednom balíku so spomínanou Atlantou). A tak museli New York Raiders do rozľahlej a drahej Madison Square Garden na Manhattan, čo nemali šancu ekonomicky zvládnuť. Už v ďalšej sezóne sa premenovali na New York Golden Blades a následne sa presídlili do New Jersey, pričom cestou sa zmenili na New Jersey Knights. Ďalšie tri sezóny, kým v roku 1977 definitívne neskrachovali, odohrali na západnom pobreží ako San Diego Mariners.

3. Pletivo namiesto plexiskla

Mali ho v staručkej Cleveland Arene, uprostred štvrti, kde bujnela zločinnosť. Garry Jarett z miestnych Crusaders to vedel dokonale využiť. Presne mal vypočítané, kam sa puk odrazí a podľa toho si nabiehal pred bránku. V prvej sezóne takto strelil 40 gólov!

4. Priesvitné mantinely a farebné puky

Boli istý čas doménou Civic Center v St. Paul. V tejto hale hrávala Minnesota Fighting Saints. Klasické čierne puky splývali s prostredím, tak sa začali používať farebné. Hráči ich však odmietli, lebo na ne neboli zvyknutí.

5. Hrboľ v strede klziska a ďalšie vychytávky

Touto chuťovkou sa mohla pochváliť maličká Cherry Hill Aréna v New Jersey v časoch, keď tam sídlili Knights. Asi netreba dodávať, že puky dostávali na tomto útvare zvláštnu rotáciu… Nebola to však jediná zvláštnosť tejto arény – napríklad hosťujúce tímy tu vraj korčuľovali dve tretiny do kopca! A na striedačku sa vošlo iba 15 ľudí, takže ostatní hráči a kouč museli sedieť medzi divákmi. Keď sa kouč postavil, diváci protestovali, že cez neho nevidia. Tak dirigoval svoj tím posediačky…

6. Zaplatil hymnu, ktorú nikdy nepočul

Kurióznym spôsobom prišiel o peniaze jeden z kanonierov súťaže André Lacroix, keď sa v roku 1973 stal súčasťou New York Raiders. Po rokoch už s úsmevom spomínal, že kým sa prihlásil o svoje peniaze, bolo mu oznámené, že za ne zaplatili hymnu pre nový klub. Ale ten zanikol skôr ako si ju jej „sponzor“ stihol vypočuť…

7. V smrade zvieracích nájomníkov

Ten patril k starému neútulnému stánku Chicago Amphiteater, ktorý bol domovom Chicago Cougars. Konali sa v ňom občasné výstavy dobytka, po ktorých ostával v hale typický smrad. Navyše rozhodcovia sa museli do šatne prepletať cez bar plný hostí.

8. Okuliarnatá légia skazy

Tvorilo ju bratské trio Carlsonovcov, ktorí sa spolu stretli v tíme „Bojujúcich svätých“ (aké príznačné!) z Minnesoty. Najväčším bláznom bol Jack, ktorého bitky so súpermi boli povestné. Ale v ničom nezaostávali ani Steve a Jeff. Ich pôsobenie na ľade (ak sa to dá tak nazvať) sa stalo predlohou filmu Slapshot. Je bežne dostupný na úložiskách, ale nič zvláštne nečakajte. Typická americká akože komédia, ktorú nezachránil ani hviezdny Paul Newman v úlohe kouča. Ale nad zopár výpadmi chlapcov v okuliaroch s hrubými rámami (vo filme bratia Hansonovci) sa predsa len pousmejete. Paradoxom je, že zatiaľ čo Steve a Jeff tu hrajú samých seba, Jack vo filme chýba. V čase nakrúcania už hral NHL a Minnesota North Stars ho neuvoľnila.

9. Prieky pána Harolda

NHL sa snažila podrážať nohy mladšej konkurencii, kde sa len dalo.  Medzi tých, čo ju najviac nenávideli, patril kontroverzný majiteľ Toronto Maple Leafs Harold Ballard. Jeho starší syn dohodol „deal“ s majiteľmi Toronto Toros o prenájme haly Maple Leafs Garden na zápasy WHA. Keď sa Ballard starší vrátil z basy, kde bol kvôli podvodom, zúril ako besný. Toros mu totiž poriadne „načreli“ do kádra a teraz majú hrať v jeho záhrade? A tak začal jednať. Najskôr si vypýtal extra príplatok 3 500 dolárov za osvetlenie, potom dal správcovi štadióna odniesť sedáky z hráčskych lavičiek s dovetkom „nech si kúpia vlastné“ a napokon zabránil „býkom“ vstúpiť do šatne svojich „javorových listov“. Ani neprekvapí, že Toros to po sezóne vzdali a radšej odišli na juh do Alabamy, kde odohrali ďalšie tri sezóny ako Birmingham Bulls…

10. Hráči majiteľmi klubu

Chicago Cougars existovali tri sezóny. Konkurencia „čiernych jastrabov“ v meste im viac neumožnila. V druhej (1973/74) sa im však na prekvapenie všetkých podarilo postúpiť do finále AVCO Trophy! Zdalo sa, že to by mohlo byť tým správnym impulzom k naštartovaniu klubu, ale opak bol pravdou. V ďalšej sezóne sa majitelia bratia Kaiserovci rozhodli klub predať. Ale keďže kupci sa nehrnuli, došlo k bezprecedentnému kroku v histórii športu – majiteľmi „púm“ sa stala trojica hráčov Dave Stapleton, Ralph Backstrom a Dave Dryden! Ojedinelý jav však nemal dlhú životnosť. Po sezóne sa väčšina hráčov pobrala do novovzniknutého Denver Spurs a klub definitívne zmizol z hokejovej mapy.

V priebehu desaťročí prebehlo v médiách viacero zaručených správ o príprave súťaží, ktoré sa mali stať konkurenciou pre NHL. Vždy však vyšumeli do stratena. Každý ekonóm si totiž ľahko spočíta, že niet vyhodenejších peňazí von oknom. WHA zrejme poslúži naveky ako rukolapné memento.

Aj hokejoví fanúšikovia majú totiž radi tradície a istoty. A tie sú len dve: že ráno vyjde slnko a NHL bude naveky jednotkou tejto nádhernej hry.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po siedmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika.

Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866.

Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať.

Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem.

Telovýchovný vedúci.