Na vlastné buľvy: Detva?!

Keď som už MMM nestihol, dlh voči rodnému mestu sa mi podarilo splatiť o týždeň neskôr. Po štvrtkovej diskusii o športovej infraštruktúre v Prešove som v piatok nemohol neísť na ligový zápas VSŽ. Lebo keď si emigrant ako ja a nachádzaš sa v Košiciach v deň zápasu, neísť je hriech.

VSŽ Košice – Medvede Detva 1:4

Pred zápasom bolo v tabuľke všetko v poriadku. Košice prvé, tuším aj najviac nastrieľaných gólov a najmenej inkasovaných. Tak, ako to má byť. Navyše piatkový podvečer proti Detve, ktorá hoci rozbehnutá neprehrala štyri zápasy po sebe, nemala byť vyrovnaným súperom.

Aspoň tak som si to v mojej naivite myslel. Podozrivé bolo ale v piatok podvečer na košickom štadióne všetko už od príchodu. V meste ani v okolí Steel Arény ako keby nič nenasvedčovalo tomu, že sa od pol šiestej ide hrať o body.

Pri vstupe si ma len zrakom premerali ochrankári, v mojom sektore zostalo priveľa sedadiel prázdnych. Nielen v ňom. Detva nebude najväčším lákadlom. Návšteva 3 377 divákov bola skôr symbolická, sektor hostí úplne prázdny a povzbudzovanie domáceho kotla vlažné, až nedôstojné.

Čakalo sa na sedemnástky

Tradičný domáci nápor sa v prvej tretine asi ani nekonal, brankár Petrík všetky puky kryl, len málo sa od neho odrážalo na bránkovisko. Detvanci sympaticky korčuľovali aj pred Škorvánka, pomer striel bol dlho dokonca vyrovnaný.

Po prestávke sa predsa len predsadila domáca sedemnástka. Marcel Haščák dáva v novej sezóne každý tretí gól VSŽ, aj teraz skúsene zavesil Petríkovi pod brvno. Potom ale namiesto odbrzdenia košického valca prevzala zápas do rúk sedemnástka iná. Bola to sedemnástka v čiernom drese Detvu.

Ján Sýkora, ešte vlani posila Oceliarov, dnes strieľa góly za stredoslovákov. Najprv šikovne využil presilovku (Košičania mimoriadne obľubujú faulovať), aby o dvadsať sekúnd neskôr lahôdkovo premenil trestné strieľanie. Detva mala takú možnosť dvakrát, to sa hneď tak nevidí. Sýkora krásne vymiešal košického brankára a do kabín šli hostia s vedením.

Klobáska

Viac ako hokej chutila v Steel Aréne klobáska. Nedbal by som ochutnať ani spišské párky, pečená klobása dostala prednosť. Dobre som zrobil. Večera na štadióne je večera na štadióne. Zdravú stravu môžem jesť znova od soboty.

V poslednej tretine sme spolu s unudenými divákmi čakali, či sa hráči VSŽ vzchopia. Nebolo ale toho, kto by káru ťahal smerom k otočeniu výsledku. Chovan by len prihrával, Rapáč s Bellušom si schuti zahrali oslabenia, bolo ich dosť. Klhúfek, ktorý už pár gólov dal, sa nepresadil, Marcel Hačák bol v snahe osamotený.

Keď už rozhodcovia konečne dopriali aj domácim presilovku, o výsledku rozhodol brankár Škorvánek. Spoza bránky rozohral popri mantineli rovno na Zuzina, ktorý puk šupol rovno späť na jeho bránku. Pred ňou ho ešte tečoval Sýkora a hetrikom poslal Detvu do dvojgólového vedenia.

Agóniu dokonal ešte Zuzin z brejku štyri minúty pred koncom a to som už na svojom mieste nevydržal. Takto majstri nebudeme. Aj Draisaitlovo mužstvo dokáže prehrať s hocikým, aj na domácom ľade.

Všetci na Slovan

Fanklub na zápase zbieral záujemcov o výlet do Bratislavy. O týždeň v nedeľu ideme “Všetci na Slovan, všetci na Slovan”. Ja už lístky mám, chcem ale na vlastné buľvy vidieť iné Košice. Bojovné, odhodlané, disciplinované a efektívne.

Inými slovami, presne opačné, ako som ich videl v piatok v Steel Aréne. Lebo moje buľvy na zápase s Detvou obrazne povedané plakali.