fbpx
nedeľa, 23. február 2020
Hokej Humenné Sanok
Foto: Peter Šimurda
Hokej

Na vlastné buľvy: Družobné derby v Humennom

Nespoznávam ťa!“ povedal som si po návrate na štadión, na ktorom som odhadom pred 15-20 rokmi každý utorok alebo piatok poskakoval od zimy a fandil našim chlapcom. Teraz ma do humenskej Madison Square Garden priviedol zápas play-off 3. najvyššej súťaže.

Čitateľky a čitatelia, takto som na vlastné buľvy videl zápas medzi tímami z Humenného a Sanoku.

Humenné – Sanok 8:2

Ferbuárové oteplenie so sebou prinieslo stav, pri ktorom sa človek opäť nechodí na zimák zohrievať a tak som si spokojne vychytal miesto v hornom rade. Aby som mohol postávať, keby som chcel prechladnúť.

Pri zápase si človek ani nestihol sadnúť a už bolo 1:0. Gól za domácich strelil v 1 minúte Hopkovič. Prvé tri písmená jeho priezviska pripomínajú anglické slovo hope, čo znamená nádej a diváci ju razom dostali – že sa dnes budú tešiť z druhej výhry v sérii. O osem minút neskôr zvýšil Hamráček. To meno mi zas pripomínalo Hamerlíka. No a kto sa okolo hokeja motal aspoň toľko, koľko ja okolo peknej predavačky z nemenovaného obchodu vie, že sa spája s hokejom. Nie tá predavačka, to meno. Cítil som, že toto bude aj jeho deň. Môj nebol, predavačka má iného.

Horšie bolo, že rozhodca udelil v 1. tretine až 13 trestov a niektorí poverčivejší fanúšikovia sa začali mrviť, skoro až triasť. Jediný, kto sa nemrvil, ale mal ladné pohyby, bol ujo, ktorý dlhým čudom čistil mantinely od pary. Pomedzi to sa jeden z hostí rozhodol, že okrem humenských chirurgov ošetrujúcich hráčov zamestná aj neurológov a zabrnkal na nervy domácim. Volal sa Strzyžowski a znížil na 2:1. Do konca tretiny sa však ešte ozval Hamráček a bolo 3:1. 

Tisícpäťsto!

Takmer 1500 ľudí bolo zvedavých, ako si dve družobné mestá, medzi ktorými napríklad existuje železničné spojenie počas turistickej sezóny, poradia so súperom. A s Kandráčovcami v reprakoch pri prerušení hry.

Aj druhá tretina bola plná symboliky. Okrem siedmich vylúčení začala séria strelcov s písmenom F na začiatku priezviska. V 22.minúte sa presadil Fajčák. Góly už v tomto dejstve nepadli a tak som sa zameral aj na mená hostí. Wojciechowski, Olearczyk, či Demkowicz. Tých by som v Sanoku čakal, ale týpka menom Minemoto veru nie. Napokon som zistil, že išlo o Kanaďana. Exotične!

Pieseň, v ktorej si spevák od Mariši čosi pýta (neviem či ruku či pusu, nikdy som nedobre nerozumel), oznámila záverečné dejstvo. V 3. tretine sa k Fajčákovi pridali ešte Ferenc a Farkaš a ak som dobre počítal, to už bolo 6:1. To si potom gólman Humenného Riečický dovolil aj rybičku spoza brány za pukom. Skok to bol pekný, puk ho však netrafil a hostia znížili na 6:2. O 72 sekúnd bolo 7:2, gól strelil Šándor a prakticky bolo po zápase.

Ľudia dojedali párky v rožku a pomaly brali baranice, keď tu zrazu sa Hamráček rozhodol, že spoluhráčom prispeje do pokladničky a prepálil brankára hostí. Novopríchodzý muž z Michaloviec tak napokon stanovil na konečných 8:2 a séria sa za stavu 2:0 pre Švejk town presunie do družobného poľského mesta. 

Na záver treba pochváliť fanúšikov, domácich aj hostí, za to, že ich bolo počuť. A ešte toho uja, čo čistil mantinely.