fbpx
streda, 20. november 2019
Slovan Košice
SITA/Jana Birošová
Hokej

Na vlastné buľvy: Koľko východniarov bolo na derby?

Na hokejové ligové derby sme čakali 90 mesiacov!!! A tak nečudo, že sa naň prišla pozrieť rekordná návšteva 9813 poväčsine Slovákov. Koľko z nich, teda okrem Craiga Ramseyho a Matjaža Kopitara boli z Bratislavy?

Pôvodom?! Neviem. Možno aj viac ako polovica! Lepšie by sa to dalo zistiť, ak by domáci fanúšikovia mohli na konci spievať – “ Vstaňte, ak ste belasí”…

Namiesto toho však utekali domov.

Slušný hokej

Hokej to bol, na naše pomery, výborný. Veď po ľade korčuľovali skúsenosti (Miklík, Meszároš, Sersen, či Slovák alebo Haščák). A fakt, chalani korčuľovali hore dole a diváci sa mohli cítiť, ako tenise. V rýchlosti im to aj šlo, ale keď sa nedajbože usadili v pásme, bola to, katastrofa!

Slovanisti začali aktívne, no železiari pokúšali šťastenu viac. Na strely bolo po prvej tretine 8 – 11, stav však stále 0:0. Fanúšikovia Slovana na toaletách cez prestávku hovorili “Chvalabohu.”

Druhá tretina začala presilovkou, ale gól nepadol. Košice stále strieľali, akoby mali plné zásobníky. V polovici zápasu bolo na strely 11 – 24 a jeden puk prekrásne upratal za Brustov chrbát poriadkumilovný Chovan. Do prestávky sa už toho veľa neudialo.

Jedno, dve, slovom dvanásť pív

Cez prestávku som šiel teda na pivo a začul som ako si vedľa mňa chalan objednáva dvanásť (slovom 12) pív. Hovorím si pozrime sa, ako hokej dokáže združovať ľudí, prišla veľká partia. O pár minút som ich zbadal. Bola to partia, ale nie až taká veľká. Boli presne štyria. Hovorím si, múdri chlapci. A čosi mi našepkávalo, že toto by mohli byť východniari.

Tak som sa spýtal či nie sú, keď to majú takto premyslené? A oni na to:  “Áno aj nie. Dvaja sme východniari, jeden je Bystričan a jeden domáci Bratislavčan.” Typická vzorka obyvateľov hlavného mesta, chýbal už len niekto z Oravy. Boli super partia! Najviac “pod čapicou” však mal domáci fanúšik. Asi nebol taký trénovaný… Východniari majú totiž vlastné fitká, kde necvičia zo železom, ale so sklom. Pollitráky sú na objem a so štamprlíkom sa rysuje.

Tvrdo, ale slušne

Tretia tretina sa niesla v znamení snahy domácich vyrovnať. Keď nie gólovo, tak aspoň na strely. Štatistika ma veľmi zaujala, sledoval som ju veľmi pozorne. Po každej strele na bránu, som kontroloval, či ju pripísali a či sa rozdiel zväčšuje. A zmenšoval sa. Ten rozdiel. Aj preto, lebo železiarom nezapočítali minimálne dve strely hneď na začiatku tretiny. Čo z toho, keď sa hrá aj tak na góly.

Hralo sa. A hralo sa tvrdo. Ale slušne. Bitka nebola žiadna, ale vylučovalo sa. Dve minúty pred koncom dostali domáci presilovku, o ktorej sa veľa diskutovalo, najmä na východe pri televízoroch a potom na sociálnych sieťach. Faul to však bol! Brust okamžite vykorčuľoval na striedačku a skóroval Abdul – vyrovnané!

Potom sa predlžovalo, ale bezgólovo a samostatné nájazdy rozhodol Haščák. Dva body tak putovali na východ a jeden si nechali východniari aj v Bratislave.

Úplne inak, ako na futbale

Pekný zápas to bol, so skvelou atmosférou. A koľko bolo východniarov na štadióne? Nepočítal som ich, ale keď Košarišťan chytil posledný nájazd, vyskočilo od radosti oveľa viac ľudí, ako len tí v sektore pre hostí.

Len pre zaujímavosť na záver dodám, čo mi povedala pani v bufete. “Ta mlady pan, nemate štyri evra, bo vam nemam jak vydať!” Tak kto je tu doma?! My všetci!!!

P.S.: Po zápase som chvíľu zostal v hľadisku a prišiel za mnou jeden pán. Dôchodca, fanúšik domácich a povedal: “Úplne iná atmosféra, ako na futbale, však?”