Na vlastné buľvy: Lacné pivo a slabší hokej

Bol som sa pozrieť na MS U20, v Třinci, ako inak, na našich. Na tribúnu som si sadol zmrznutý, pretože na vstup do haly som čakal skoro hodinu!!! To sa mi ešte na žiadnych majstrovstvách nestalo. Avšak tu sa to stalo aj mnohým Slovákom. Na vstup sa čakalo.

S blížiacim sa začiatkom zápasu, rástla túžba dostať sa na štadión. Objavilo sa šomranie aj pokriky nespokojnosti na organizáciu vstupu. Z publikovateľných ponúkam:
” Nabudúce radšej od Ježiška uhlie ako toto.”
” Nebudem to pozerať doma zo záznamu!”

Slovensko – Švajčiarsko 2:7

Takže premrznutý som si sadol na svoje miesto. Odohrané boli necelé dve minúty. Keď naši mali v úvode šancu vyskočil som s rukami nad hlavou, otvorenými ústami a túžbou zakričať gól. Ale nedalo sa. Tyčka. Opustil som sa a chcel som si sadnúť na sedadlo, ale padol som, ako podťatý. Sedadlo sa pri výskoku zavrelo. To som ešte netušil, že sa opustia aj naši chlapci na ľade a dopadnú podobne.

Prvá tretina by sa ďalej dala zhrnúť asi takto. Dostali sme tri góly, hrali tri presilovky a trikrát vystrelili na bránu. Z toho jedna bola už spomínaná tyčka, a dve ďalšie v poslednej minúte, v presilovkách ani raz! Slováci korčuľovali popri mantineloch, rozohrávali cez brankára, ako na futbale. Avšak hokej nie je futbal, ani Hlavaj nie je Neuer.

A tak sme si už v prvej tretine rozcvičovali jazyk, keď sme si aspoň v duchu povedali: “Vyletelka vyletela, vyletela vyletela. Vyletel vyletel, Vyletelka vyletel.” A mali sme nového brankára.

V prvej tretine sme sa nášho gólu nedočkali, tak som sa tešil, že sa cez prestávku dočkám piva. Skoro som sa nedočkal ani toho. Fungovalo to tam ako pri vstupe, až na to, že kontrolovali vek a nie čo mám pri sebe. Skoro som nestihol začiatok druhej tretiny. V Třinci sa čakalo na všetko. Na vstup, na gól, aj na pivo. Veľký rozdiel oproti seniorským majstrovstvách. Pivo však oproti májovým bratislavským 6€ stálo 45Kč. A to je pozitívum.

Kto bol smädný, nevidel

Druhá tretina začala v značne preriednutých ochozoch. Niežeby diváci neboli zvedaví na našich, ale stáli v tých radoch pri stánkoch s občerstvením. A tak nestihli náš nástup do druhej tretiny. Mali sme tri šance! Kto bol smädný, nevidel.

Pri zakončovaní sme mali smolu na švajčiarske dresy. Že prečo?! Lebo všetky naše strely mierili do toho bieleho bodu na drese brankára, označeného takým bielym krížikom. Ak teda toto nebude budúcnosť nášho hokeja, možno by to mohla byť naša biatlonová. Lebo chlapci triafali ten terčík s neuveriteľnou presnosťou.

Gól sme dali, až keď mali Švajčiari bránu prázdnu. Okuliar sa na to nemohol pozerať a v oslabovke vypichol brankárovi puk a prihral a dvaja naši si už poradili s prázdnou bránou. Gól dal Faško-Rudas. Znova som vyskočil zo sedadla. Sadal som si však opatrne. Opatrnosť však chýbala v hlavách pod našimi prilbami. Aj päť sekúnd pred koncom tretiny sme inkasovali. V podstate tiež do prázdnej bránky.

Šermovačka palicami

My sme všetky tretiny začali tlakom. Aj tú tretiu. Aj sme dali gól. Aj pekný bol. Aj sme prehrávali. Hra našich niekedy vyzerala ako, keď sme my hrávali hokej na chodníku pred panelákom. Do tela sa hrať nesmelo, tak sme šermovali palicami. Aj slovenskí mladíci palicovali, namiesto toho aby hrali do tela.

Až pred koncom sme ukázali tvrdší férový zákrok, po ktorom Helvét padol na ľad, ako hruška zelená. A zas vládlo chvíľu nadšenie, že to naši nezabalili. Ale len chvíľu, lebo pred Verboonom padli slovenské hrušky dve a bolo dokonané.

Slabší hokej, lacné pivo

Z našej strany to bol hokej síce slabší, ale pivo lacnejšie!!! Atmosféra však výborná a prajná. Na záver sme tlieskali všetkým: Slovákom, Švajčiarom, aj Čechom, ktorý uchmatli bod USA.

Ak sme si mysleli, že Švajčiari zachránia našu povesť na majstrovstvách, bol to omyl. Oni síce na hrudi nosia kríž, ale nie červený. A náš hokej by potreboval prvú pomoc.