fbpx
sobota, 5. december 2020
Tomáš Marcinko
SITA/Radoslav Mataš
Hokej

O tlačenkách a synoch slávnych otcov

Rybár chytá tutovku a od jeho betónov sa puk odráža k Marcinkovi. Ten okamžite posiela do útoku Bondru, ktorý sa po krídle prediera do tretiny súpera a prihráva na voľného Daňa. Daňo strieľa a je to gól!

Viete v ktorom roku sa táto akcia odohrala? Pravdepodobne v žiadnom, ale teoreticky sa niečo také mohlo stať napríklad v roku 1998. Alebo aj minulý týždeň. Ako je to možné? Tak, že úspešných otcov vystriedali na ľade ich synovia.    

Protekcia na drafte

Miroslav Marcinko bol prvý kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie po rozdelení federácie. Aj vďaka nemu sme postúpili z C kategórie do béčka a vzápätí do áčka. Okrem Košíc, kde pôsobil najdlhšie, si zahral aj vo Fínsku, Francúzsku, Rakúsku a Nemecku. Po skončení kariéry sa opäť vrátil do Košíc a v roku 2004 už bol asistentom hlavného trénera.

Bol to rok, v ktorom sa kvôli výluke nehrala NHL, vďaka čomu pôsobili v našej lige hráči ako Šatan, Gáborík, či Hossa. Keď sa pred zápasom so Zvolenom, za ktorý vtedy nastupovali Handzuš, Országh a Zedník, zranil Košiciam útočník, tréneri povolali do tímu šestnásťročného Tomáša Marcinka. Ako to už na Slovensku býva, fanúšikovia nepremeškali príležitosť preventívne ho pourážať, keďže syn so slávnym (no dobre, známym) menom, sa predsa nemôže dostať na ľad inak, ako protekčne. A to mal vtedy Marcinko ešte šťastie, že Facebook vznikol len pred pár mesiacmi a na Slovensku o ňom ešte nikto nepočul (ani o Facebooku, ani o mladom Marcinkovi).

Internetoví diskutéri mali pravdu ako vždy. To, že je Miroslav Marcinko je naozaj mocný človek, ktorý ťahá za nitky nielen v košickom, ale aj svetovom hokeji, sa ukázalo už o dva roky, keď Tomáša draftoval v 4. kole New York Islanders. Do NHL sa nakoniec nedostal, ale zahral si AHL, švédsku ligu, KHL, českú ligu, bol na dvoch olympiádach a niekoľkých  majstrovstvách sveta. Samozrejme, to všetko zrejme len vďaka strachu manažérov a trénerov z jeho otca.

Keď si Šťastný…

O tom, aké je to nosiť na drese meno svojho slávneho otca by mohol rozprávať aj Dávid Bondra, o ktorom bolo hneď všetkým jasné, že je len tlačenkou svojho otca. Až kým neodohral skvelé majstrovstvá sveta.

Marko Daňo si dodnes musí na internete čítať o tom, že je protekčné dieťa. Jeho otec Jozef Daňo musí byť na seba pyšný, že mu dokázal vybaviť draft v prvom kole a miestenku v NHL.

Iste, nie je vylúčené, že slávne meno môže občas dieťaťu naozaj otvoriť dvere, ktoré sú pre ostatných zatvorené. V konečnom dôsledku však o úspechu, či neúspechu nerozhoduje meno, ale talent a ochota na sebe pracovať.  Na profesionálnej úrovni je už úplne jedno, kto sa ako volá. Paul Stastny nehrá vo Vegas vďaka tomu, že má slávne meno, ale preto, lebo si každú sezónu uhrá svojich 40 až 50 bodov. Ešteže nikdy nehral na Slovensku, tu by musel odmalička počúvať, ako ho jeho otec všade pretláča.

Loptičky a puky

Keď v roku 1977 trénoval malý, sedemročný Andre v Las Vegas na provizórnom kurte za domom v ktorom býval, jeho otec, iránsky boxer a dvojnásobný účastník olympiády Mike Agassi, ho nútil, aby každý deň odpálil niekoľko tisíc tenisových loptičiek. Zostrojil kvôli tomu zariadenie, ktoré ich vystreľovalo takou silou a v takých smeroch, že malý Andre mal obrovský  problém s každou jednou loptičkou.

Ponechajme teraz stranou úvahu, či sa jedná o príkladnú starostlivosť o dieťa, alebo skôr o prípad pre sociálku, zhodnime sa aspoň na tom, že takto strávené detstvo možno nebolo nič moc, ale určite Agassiho celkom dobre pripravilo na to, že po ňom bude o 20 rokov neskôr vystreľovať loptičky Pete Sampras.

Nepokazme im to

Agassi určite nie je jediný, kto by dokázal rozprávať historky o tom, aké je to náročné byť synom úspešného športovca. Možno by sme mali zvážiť možnosť, že za úspechmi takýchto detí nemusí byť protekcia, ale talent a hlavne tvrdý tréning.

Skúsme na to myslieť vždy pred tým, než začneme urážať mladých hokejistov, napríklad  reprezentantov do 20 rokov, ako sú Rayen Petrovický alebo Ján Lašák ml.. O pár rokov sa možno v reprezentácii budeme opäť pozerať na skvelé akcie Petrovického, Lašáka, ale aj Bartečka (Dominika) , Štrbáka (Maxima), či Stümpela (Olivera).

Nepokazme im to.