fbpx
utorok, 18. jún 2019
Zdeno Chára
SITA/AP Photo
Hokej

S označením „legenda“ narábajme striedmo. Pri Chárovi ale opatrnosť netreba

Veľké zápasy rodia veľké príbehy. Nielen na Slovensku je jednou z hlavných tém finálovej série o Stanleyho pohár medzi Bostonom Bruins a St. Louis Blues Slovák.

Fanúšikovia pritom omieľajú označenie „legenda“. Hoci ho nie vždy používajú správne, pri Zdenovi Chárovi s ním opatrne narábať netreba.

Boston – St. Louis

Kapitán Bruins nastupuje v posledných zápasoch so zlomenou čeľusťou. Nešťastie privodil odraz puku od hokejky, o akom by Marek Ďaloga možno už aj vedel rozprávať. Zdeno na otázky novinárov cez víkend odpovedal ešte iba písomne.

V šiestom finálovom zápase, ktorý Boston musel vyhrať, odohral vyše 22 minút a strelil posledný gól zápasu. Bruins vyrovnali na 3:3, rozhodne siedmy, posledný duel. Stále je reálne, že Chára znova ako prvý zdvihne nad hlavu najcennejšiu trofej a v lete ju prinesie do Trenčína.

Fakty sú fakty, siedmy zápas bude chuťovka. My si radšej povedzme, ako narábať s označením „legenda“.

Lokálna legenda

Nie je totiž legenda, ako legenda. Väčšine z nich by mal patriť prívlastok. Nemôžeme predsa rovnako označiť Petra Pinďára a Petra Šťastného. Hoci obaja majú (alebo by mali mať) vyvesené dresy pod stropom na zimnom štadióne.

Pinďár má svoj v Michalovciach vedľa Riša Šechného, ktorý je lokálnou legendou vo viacerých kluboch. Okrem Michaloviec aj vo Zvolene, napríklad. Lokálna legenda je hráč, ktorého uznávajú všetci v kraji, možno čosi dokázal aj za jeho hranicami, nie je to ale podmienkou.

Každý klub má pár vlastných. Detva Dušana Pohorelca, Slovan Richarda Kapuša. Niektorí možno sú na pomedzí inej kategórie, už prvý objektívnejší názor ale zaradí hráča tam, kam patrí.

Pričom pozor – nie je žiadnou hanbou, keď ste „iba“ lokálnou legendou. Patríte medzi najlepšie jedno percento hráčov histórie v chotári. Na postup do ďalšej kategórie to ale nestačí.

Národná legenda

Slovenský hokej má šťastie na krásnu históriu. Veľa nezabudnuteľných zážitkov nám priniesli zlatí chlapci z Goeteborgu, možno ešte viac partia z Vancouveru. V strede slávnych tímov hrali hráči, ktorí sú legendami národnými.

Máme ich naozaj dosť. Hráčov, ktorí najväčšie úspechy dosiahli v národnom drese a tak si ich fanúšikovia aj najviac pamätajú. Dokonalým príkladom je Pavol Demitra. Nielen nájazd proti Rusku na olympiáde, no každý gól, ktorý v slovenskom drese strelil, sprevádzala najkrajšia radosť zo všetkých.

Do tejto kategórie by som zaradil pár pánov z histórie. Vinco Lukáč, Dárius Rusnák, tých si napríklad pamätáme najmä z reprezentačného dresu. Z mladších nesmieme zabudnúť na Žigmunda Pálffyho, Petra Bondru a najmä Miroslava Šatana.

Ten je nielen národnou legendou, je priam národným pokladom.

Klubová legenda

Všetky národné legendy museli – logicky – patriť k najlepším vo svojich (veľkých) kluboch. Kategória Klubová legenda sa už týka NHL a mala/mohla by byť o čosi nadradenejšia kategórii pred ňou. Aspoň čo sa svetového hokeja týka.

Klubovými legendami spomedzi Slovákov sú napríklad Peter Šťastný (Quebec, 1 239 bodov v 977 zápasoch), či Peter Bondra (Washington, 503 gólov v 1 081 zápasoch). Ich štatistiky sú úžasné, v mestách, v ktorých hrali na nich dodnes nezabudli.

V kategórii klubových legiend sú aj hráči, ktorí patria ešte o úroveň vyššie. Na samotný Olymp slovenského hokeja.

Len Legenda

Traja hokejisti na piedestáli sú legendami bez akéhokoľvek prívlastku. Stan Mikita, Marián Hossa a Zdeno Chára žiaden prívlastok nepotrebujú.

Stan Mikita pozbieral skoro 1 500 bodov v rokoch, keď neexistovala druhá asistencia. Je to viac, ako Miroslav Šatan a Žigmund Pálffy dohromady.

Zdeno Chára odohral v základnej časti takmer 1 500 zápasov. Zhruba toľko, čo spolu dali Róbert Švehla s Ľubom Višňovským. Len Stan Mikita má lepšiu štatistiku +/-, Chára má kariérne číslo +262. Bostonská 33-ka strelila už 33 víťazných gólov. Aj keď je obranca

Marián Hossa odohral v NHL o vyše dvesto zápasov viac, ako najbližší Slovák v poradí odohraných zápasov v základnej časti. Tým je štvrtý Peter Bondra s takmer 1 100 zápasmi (!). Hossa získal o 27% kanadských bodov viac. A o tri Stanley Cupy.

Títo traja dosiahli v hokeji všetko, hoci neboli v Goeteborgu. Do Siene slávy NHL pôjdu bez debaty, v prvom možnom termíne. Stan Mikita je v nej od roku 1983, keď kariéru ukončil len tri roky predtým.

Príbehy, ako finále Stanleyho pohára 2019, v ktorom Zdeno Chára hrá so zlomenou čeľusťou, status legendy cementujú, aj keď to už dávno nie je potrebné.