fbpx
streda, 23. október 2019
Detroit Red Wings
SITA/AP Photo/Wilfredo Lee
Hokej

Slávna ruská päťka

Boli tou najsmrtiacejšou formáciou, aká kedy v NHL hrala. Priniesli do ligy niečo, čo tam ešte nikdy predtým nebolo. Spravili z Detroitu Red Wings dokonalý produkt a hlavne ich zásluhou vyhrali Stanley Cup dvakrát po sebe v rokoch 1997 a 1998.

The Russian Five

„The Russian Five“ bola legendárna pätica hráčov, ktorú tak skoro v hokeji neuvidíme. Ak vôbec.

Hoci pochádzali z jednej krajiny a hrali hokej rovnakým štýlom, neprišli do Detroitu naraz. Red Wings ich získali postupne a až fenomenálny tréner, člen siene slávy, Scotty Bowman ich dal dokopy.

Aby sme mohli pochopiť ako sa tento dokonalý útok zrodil, treba vedieť ako v tom čase fungovala medzinárodná hokejová scéna. Od päťdesiatych až po osemdesiate roky minulého storočia hokeju dominoval Sovietsky zväz. Vyhrali sedem z deviatich ZOH (´56, ´64, ´68, ´72, ´76, ´84 a ´88). Ich mužstvá pozostávali z najtalentovanejších hokejistov na svete a mnohí z nich boli profesionálnymi vojakmi v Červenej armáde. Ich jedinou úlohou však bolo hrať hokej a ukázať svetu obrovskú prevahu Ruska. A to všetko počas Studenej vojny.

Avšak počas sedemdesiatych rokov zopár ruských hráčov prejavilo vôľu zahrať si v NHL. Mnoho expertov sa vyjadrilo, že ak by bol nejaký ruský tím v NHL, pohodlne by vyhrali Stanley Cup. Ale politická elita v ZSSR to tvrdo odmietla. Až po čase, zásluhou „Glasnosti“, sa pomery v Rusku uvoľnili a zopár hráčom bolo umožnené vstúpiť do NHL pod podmienkou, že sa budú pravidelne vracať domov a hrať medzinárodné turnaje za svoju krajinu. Nakoniec aj z toho vzišlo. A hoci mali ruskí hokejisti dlhú dobu zakázané hrať v NHL, kluby zo Severnej Ameriky ich pravidelne, každý rok draftovali aby si zaistili na nich práva, ak by sa situácia zmenila.

Prví hráči do NHL

Obranca Viacheslav „Slava“ Fetisov bol prvým draftovaným Rusom v NHL. V roku 1978 si ho vybrali Canadiens a neskôr aj Devils v roku 1983. Nebolo mu však dovolené ísť do Ameriky. Stalo sa tak až v roku 1989, keď mal 31 rokov. Svoju prvú sezónu (1989-1990) odohral za New Jersey Devils a zaznamenal 42 bodov (8+34). Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Fetisov bol špičkovým obrancom a mal všetky predpoklady na to aby dominoval v NHL.

Aj Detroit medzitým jedným očkom sledoval dianie v ruskom hokeji. Výsledkom bolo draftovanie Vladimira Konstantinova z 221. miesta v roku 1989. Bolo to po tom, čo zaujal skautov na juniorskom šampionáte v roku 1987, keď sa strhla bitka v zápase ZSSR – Kanada. Ako sa vtedajší scout Detroitu vyjadril, bol jediným ruským hráčom, ktorý si nenechal brnkať po nose. Jeho agresívny štýl hry mu neskôč v NHL priniesol prezývku „Vladinator“ a veľký rešpekt medzi ostatnými hráčmi v lige.

Rýchlonohý center, Sergej Fjodorov bol draftovaný v rovnakom roku, 1989. Bolo to v štvrtom kole z celkového 74. miesta. Avšak Rusi nechceli svoj mladý poklad pustiť do NHL. O rok neskôr hral jeho klub, CSKA Moskva turnaj v Portlande. Fjodorov utiekol z hotelovej izby a sadol na lietadlo do Detroitu.

V rovnakom roku ako Fjodorov utiekol z CSKA, Detroit draftoval jeho krajana, 18-ročného centra Slavu Kozlova zo 45. miesta. Slava bol známy svojou výnimočnou technikou a šikovnými rukami. Do roku 1992 boli všetci traja Rusi na zápasovej súpiske Detroitu. Obranca Konstantinov a dvaja centri Fjodorov a Kozlov. Aby sa ruská pätka stala realitou, bolo potrebné spraviť niekoľko trejdov.

V apríli 1995 spravil Bowman prvý trejd. Z New Jersey priviedol Fetisova výmenou za draftový výber. V tej sezóne Detroit ničil súperov v play-off a paradoxne ich až vo finále zastavilo New Jersey 4:0 na zápasy. Bowman tušil, že jeho tím ešte potrebuje niečo navyše.

Posledný Rus do päťky

Vedel, že hráči v ruský tímoch hrali väčšinu sezóny v rovnakých formáciách, čo bolo v NHL nemyslitelné. Kouč a GM Detroitu dostali nápad vyskúšať to tiež. V útoku mali Fjodorova, v tom čase najlepšieho strelca ligy, Kozlova, ktorého medzičasom prerobili na krídlo a dvoch obrancov, Konstantinova a Fetisova. Potrebovali teda ešte jedného Rusa.

V októbri 1995 sa to splnilo. A nebolo to lacné. Detroit poslal veterána Raya Shepparda do San Jose za Igora Larionova. Bowman mal päťku konečne pokope a mohol spustiť svoj plán do prevádzky.

„Vedel som, že to bude fungovať,“ povedal vtedy Bowman. „Jediná vec, ktorej som sa bál bolo, že ostatné tímy sa naučia proti nám hrať, takže som sa rozhodol posielať ich na ľad spolu len niekoľkokrát za zápas. Niekedy som čakal až do tretej tretiny, kým som poslal túto päticu na ľad.“

Dopad na hru to malo okamžitý. Ruská päťka dominovala v držaní puku, v korčuľovaní, technike a taktiež v obrane. Ich intuitívna hra naslepo ako dokonalá jednotka sa odvtedy v lige neobjavila. Z ich hry padala sánka. Do polovice 90. rokov bol Fjodorov, podľa Wayna Greztkého, „najlepším hráčom v NHL“. Tímový kolega Steve Yzerman išiel o krok ďalej a nazval Fjodorova „najlepším hráčom na planéte“.

S Larionovom v strede, Kozlovom a Fjodorovom na krídlach a obrancami Konstantinovom a Fetisovom vyhral Detroit dvakrát po sebe Stanley Cup.

Čierna škvrna

Je tu však jedna čierna škvrna na príbehu. 6 dní po zisku prvého Stanley Cupu utrpeli Konstantinov a masér Detroitu vážnu autonehodu v limuzíne. Slava Konstantinov zostal po poškodení mozgu pripútaný na invalidný vozík. V limuzíne sa viezol aj Fetisov, ale on vyviazol bez zranení. Celú nasledujúcu sezónu 1997-1998 venovali zraneným členom tímu a hnalo ich to k obhajobe titulu. Keď si Yzerman prebral Stanley Cup, odkorčuľoval ku Konstantinovovi a ten si na vozíku mohol zdvihnúť pohár nad hlavu. Spoluhráči ho odtlačili na symbolické kolečko. Je to dodnes jeden z najemotívnejších chvíľ v histórii odovzdávania Stanley Cup-u. 

Článok pôvodne vyšiel tu a jeho slovenský preklad vychádza so súhlasom autora, Dana Holmesa.