fbpx
sobota, 24. august 2019
Winnipeg Jets
SITA/AP Photo
Hokej

Spomienkové leto s NHL: Winnipeg Jets

Dnešný diel bude trochu zvláštny. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch sa budeme baviť o tíme, ktorí už neexistuje, no s tým rozdielom, že tento má v lige dvojníka, ktorým s ním oficiálne nemá nič spoločné. Až na jednu drobnosť – presný názov.

Winnipeg Jets

Prezývku Jets tím prebral od iného hokejového klubu v meste, juniorského Winnipeg Jets, hrajúceho vo vtedajšej WHL. Meno sa zdalo byť celkom vhodné, v meste sa totiž nachádza základňa kanadského letectva, no hlavným dôvodom prečo si prisvojili názov iného tímu bol ten, že majiteľ Ben Hatskin (inak bývalý hráč CFL a víťaz Grey Cupu s Winnipegom Blue Bombers) bol veľkým fanúšikom Bohumilových New York Jets. Neexistovalo teda, aby si takúto príležitosť nechal ujsť.

Klub vstúpil do hokejového sveta podobne ako Whalers prostredníctovm WHA. A vstúpil úspešne, na čele s legendárnym Bobbym Hullom vyhral tri zo siedmych ročníkov tejto ligy. Hull spolu so Švédmi Nilssonom a Hedbergom vytvoril slávnu „the Hot Line“, ktorá terorizovala ligu a ťahala celý tím. Táto dvojica Švédov sa v tíme neocitla náhodou – boli to práve Jets, ktorí prví vo veľkom začali dovážať do Severnej Ameriky hráčov z Európy, najmä zo Švédska a Fínska. Po zániku WHA sa Jets spolu s ďalšími troma tímami presunuli do NHL.

Facka pri vstupe

Hneď pri vstupe však dostali poriadnu facku. Dosť, čo tím už o sezónu skôr opustilo produktívne duo Nilsson – Hedberg, pri vstupnom drafte do ligy si mohli ochrániť len hŕstku hráčov a na zvyšok tímu, vrátane viacerých opôr, sa ako supy zleteli ostatné tímy. Tak prišli aj o najproduktívnejšieho hráča predchádzajúcej sezóny, zhodou okolností tiež Nilssona, ale Kenta. V riadnom drafte vyberali až z 18. miesta a nemožno sa teda čudovať, že prvé dve sezóny v NHL boli úplná katastrofa. Všetko zlé je na niečo dobré, na oplátku totiž získali vysoké draftové pozície, z ktorých dokázali vyťažiť najmä budúcu legendu Dalea Hawerchucka. Ten spolu s Thomasom Steenom či Paulom MacLoadom vytvorili jadro tímu, ktorý sa veľmi rýchlo pozviechal a zaznamenal sedem účastí v playoff za sebou.

Tam im už však ruže príliš nekvitli. V tých časoch sa totiž playoff hralo vrámci divízií, skôr či neskôr teda natrafili na Oilers a Wayna Gretzkeho a bolo vybavené. Ich maximom ostalo divízne finále (teda konferenčné semifinále) z rokov 85 a 87, v oboch prípadov 0:4 na zápasy proti Edmontonu.

Šnúra účastí v playoff sa skončila až v sezóne 88/89. Jets sa neskôr dostali do playoff ešte štyrikrát, no už nikdy neprešli prvým kolom. Po odchode dlhoročnej opory Hawerchucka bol klub bez výraznejšieho ofenzívneho ťahúňa, bodovanie vyhrával obranca Phil Housley. To sa zmenilo až príchodom  fínskeho blesku Teemu Selanneho. Toho Jets draftovali už v roku 1988 z desiateho miesta, no nechali ho rozohrať sa v Jokerite a vytiahli ho až v roku 1992. Teemu hneď v prvej sezóne zbúral ligu famóznymi 132 bodmi a získal Calder Trophy. Podobné čísla však v ďalších dvoch sezónach napodobniť neodkázal a Winnipeg sa do playoff nedostal. Zobudil sa až v sezóne 1995/96, no v jej priebehu ho napriek jeho nevôli a nevôli všetkých fanúšikov poslali vrámci výmeny  zahŕňajúcej 5 hráčov a dva draftové výbery do Anaheimu.

Prečo?

Jets doplatili na klasické problémy kanadských tímov – malý trh a slabý kanadský dolár. Počas takmer celej existencie boli druhým najmenším trhom v lige, po sťahovaní Nordiques do Colorada dokonca najmenším. Padajúci kanadský dolár a povinnosť platiť hráčov americkým im tiež úplne nepomohla a zaklincoval to staručký a nedostačujúci štadión. Majitelia nedokázali nájsť lokálneho kupca, tak prišli Američania.

Noví majitelia chceli najprv tím presťahovať tím do Minnesoty kde sa nedávno uvoľnil hokejový slot, nedohodli sa však s majiteľmi haly v ktorej chceli hrávať, až im vyšli v ústrety vo Phoenixe. Ako je dobre známe, ani tam to nebolo zrovna med lízať, no keď bolo zle, pomohlo vedenie ligy a Coyotes sú, zdá sa, z najhoršieho vonku.

Historickým lídrom bodovania klubu z Winnipegu je Dale Hawerchuck pred Thomasom Steenom, v sieni slávy je päť hráčov, ktorí kedy obliekali dres originálnych Jets, okrem Hawerchucka ešte Housley, Selanne, Bobby Hull a Serge Savard.

Noví Jets

Po krachu Atlanty sa tím Winnipeg Jets opät objavil na scéne v roku 2011, tento tím však podľa boha pravdy s tým pôvodným nemá nič spoločné, jeho história nadväzuje na Atlantu, pokračovateľmi Jets sú oficiálne Coyotes.

Novodobí Jets si však vrámci zápasu Heritage Classic proti Edmontonu v roku 2016 obliekli dresy so starým logom a pokračuje aj tradícia tzv. „Winnipeg White Out“, kedy na zápasy playoff domáci fanúšikovia chodia kompletne celí v bielom.

Nabudúce: Quebec Nordiques