Štvrtok, 18. apríl 2024 
Gabriel Vass Kodaň, Dánsko, 15. mája 2018. Zápas s Bielorusmi v podstate o nič, ak len nie o hrdosť a česť. Hodinu predtým nás Švajčiari pripravili o štvrťfinále a nabrali smer striebro. Vyhrali sme 7:4. Ruku na srdce, pamätá si ten výsledok niekto? Alebo vôbec súpera? Ďalšia čiarka na múre pomyselnej väznice menom základná skupina, už piata v rade.
My sme tu doma
Prešlo však presne 361 dní a nálada v našej krajine je diametrálne odlišná. MS2019 hráme doma, pred obrazovkami a na štadiónoch tak sedí zhruba trikrát toľko trénerov a nadšencov. Nominácia priniesla prekvapenia, ale väčšina krčmových trénerov prižmúrila očko, veď uvidíme. Máme 5,5 hráčov v NHL a z toho prišli siedmi. Na začiatok nie zle.
Pár riadkov aj k našim protivníkom. Chlapci z krajiny hamburgerov sa nenechali zahanbiť svojou zostavou. Rolu Captain America si strihol Paťo Kejn. 110 bodov v uplynulej sezóne NHL naháňa hrôzu. Taký hráč by mal hrať aspoň konferenčné finále, keby nehral v dnešnom Chicagu. Ďžony Gudró je ďalší pán na holenie. 99 bodov je fajn, ale tiež si asi predstavoval iný scenár. Už sa pripravoval na to, ako ho bude Černák vo finále Stanley Cupu niekoľko večerov otrieskavať o mantinel. Nestalo sa. Namiesto toho sú s Patrickom tu, pripravení na zisk prvého zlata po vyše 60. rokoch.
Začíname…
Ulice Slovenska pár minút po ôsmej večer pripomínali nevadskú púšť s kotúlajúcimi sa klbkami suchého tŕnia. Myslím, že väčšina z nás sledovala úvodnú sveteľnú show na ľade s otvorenými ústami a náznakom slzičky v oku. Potom však prišiel na rad aj samotný hokej. Posledné reklamy na fajný kotlíkový, točiaca sa kamera nad stredovým kruhom… Ideme na to.
Tým z vás, ktorým ešte neskončila mikrovlnka s pukancami, ušla super tutofka Amíkov. Stres hneď na konci prvej minúty. DeBrincat zahodil nemožné na opustenú Rybárovú bránku. Veľký Macejko stál naštastie nad nami.
Sotva sa však Američania dostali do tempa, nad Tatrou sa prvýkrát zablýskalo. Neuveriteľne drzý Sukeľ to najskôr šibalsky skúšal medzi masku a vinkel Schneidera, naštastie zakotúľaný puk našiel Studenič, dal si polkruh za bránkou a ako na zlatom podnose dal Matúšovi šancu na reparát. Nepomohol ani ležiaci súper v bránkovisku. A boli sme na koni.
Potom každý chvíľku ťahal pílku, až kým Lunterovi vypršal čas na vykonanie hitu. Američania dostali presilovku a netrvala veľmi dlho. Efektná, ba priam dokonalá žabka našla DeBrincata a ten parádnym one-timerom vyrovnal. Minúty sa potom vliekli, ale prežili sme prvú tretinu a to dokonca s prijateľným skóre.
Tatranský víchor
Neviem čo presne Craig cez prestávku nakreslil, ale z kabín vyšiel pravý tatranský víchor, verzia 2004. Kto šiel na večernú hygienu, opäť prišiel o zážitok. Dva fauly a razom sme mali presilovku 5 na 3. Tiki-taka na linke Sekera-Černák slávila úspech. Dragova bomba z hranice kruhov skončila tam, kde mala. Schneider na ňu videl, ale… to už je jeho problém. Vedieme a budeme vedieť.
A keď raz Laci B. povie, že keď naštartujeme motor pozitívnej motivácie, tak sa mančaft vezie. A vedeli to aj naši. Od druhého gólu prakticky nepožičali puk súperovi. Tatar a Pánik hrali ako keby boli z jedného sídliska. Stačilo žmurknutie a už išla krížna prihrávka. Trtovi sa ako na potvoru zamotal puk medzi korčulami ale nakoniec ho skrotil a dvíhal ruky nad hlavu.
Päť minút za nami a je to o dva góly. Najdlhších zvyšných 15 minút tretiny. Zvládli sme a už sa šlo do kabín veselšie. Po dvoch tretinách 3:1? Mal som akési dejá vu. Tzv. syndróm Vancouver.
V tretej tretine sa toho veľa neudialo. Hralo sa z jednej strany na druhú a Američania postupne strácali ľad pod korčulami. Nohy im už tak nešli, v rukách sa zjavil kŕč. Keď už aj niečo prešlo, stál tam Rybár. Šancu im ešte dal Lantoši v podobe presilovky. Nič z toho. Tak to poďme ukončiť my. Pravidelná linka Pánik-Tatar s konečnou na stanici Krištof. Asi tak vyzeral náš štvrtý klinec do americkej rakvy. A mohlo sa oslavovať.
Tešme sa kým je…
Včerajšok bol jeden z tých večerov na ktorý sa v prípade ďalšieho roka bez štvrťfinále veľmi rýchlo zabudne. Tak, ako sa zabudlo na víťazstvo nad Rusmi na ZOH v Kórei. Lenže, ak toto mužstvo bude zbierať body aj naďalej a prekoná očakávania, 10. máj 2019 sa zapíše do dejín slovenského hokeja veľmi peknými písmenami.
Preto sa tešme a užívajme si to.
Oslavujme famózny tímový výkon. Drzosť Sukeľa, čiernu robotu Daňa, Pánikove prihrávky naslepo, Marinčinove upratovanie pred Rybárom…
Už dávno nie sme hokejová veľmoc, kde budeme každý večer čakať na ďalšie pokračovanie predstavenia. Vyhrali sme nad Američanmi a to si treba užiť. Do najbližšieho zápasu. Alebo dokým máme šancu na štvrťfinále. Tešme sa kým je…
Putovná valaška
V tejto rubrike budeme posúvať pomyselnú putovnú valašku. Dostane ju hráč, ktorý v predchádzajúcom hracom dni najviac očaril. Prvým majiteľom sa stáva Kaapo Kakko. Tento 18-ročný Fín stihol vo svojom prvom zápase na MS struhnúť dva kúsky Kanade. Žeby nový Laine?
Smoliar dňa
John Tavares. Pyžamový chlapec z Toronta skončil skôr ako vôbec začal. Najbližšie dva týždne mohol byť najlepšie zarábajúcim športovcom na území Slovenska. Vo štvrtok večer však obletela svet správa, že John má zranenie v hornej časti tela a na MS si nezahrá. Nejedna (poisťovňa) hokejová duša zaplakala. Má to však aj dobrú stránku. Pre nás, že ho nemusíme brániť, a pre neho, že nemusí v noci vstávať na zápasy play-off NHL. Je už doma v Toronte.
Hláška dňa
“Všetci sem prišli s ambíciou vyhrať…teda všetci okrem Talianov”
Ilja Vorobjov, tréner Ruska
Komentáre