fbpx
piatok, 27. november 2020
Slovensko NAGY
SITA
Hokej

Spravodajstvo bez stresu: Zápas z povinnosti

Posledná kapitola na domácich majstrovstvách pre náš tím. Musí to byť čudný pocit, keď nastupujete na zápas v ktorom o nič nejde. Najradšej by ste prvé dve tretiny presedeli v kabíne a počkali na záver tretej v ktorej by ste zamávali divákom, priateľom na tribúnach a rozlúčili sa s Lacim. Bez stresu.

Lenže podľa pravidiel IIHF takýto scenár nie je prípustný. A tak si naši chlapci museli poslednýkrát obliecť na seba výstroj, zaviazať korčule a nájsť kúsok motivácie odohrať zápas.

Dezertér v tíme

Čo-to aj k súperovi. Dáni prišli na tieto majstrovstvá aj s dvoma hráčmi NHL. Prvým je Mikkel Bødker z Ottawy, ktorý je natoľko dobrý, že sa toho času dostal aj do Šatanovej nominácie na svetový pohár 2016. Samozrejme za tím Európa. Druhým pánom na holenie je Lars Eller. A to je už iný príbeh.

Pánko sa jednoducho rozhodol, že po troch zápasoch v Košiciach si zbalí kufre a odíde domov. Pochopím, keby boli Dáni už odpísaní, ale v tom čase ešte mali reálnu šancu na štvrťfinále. Zaujímavé rozhodnutie. Za zmienku ešte stojí, že majú v tíme dvoch hráčov s rovnakým menom: Jesper Jensen. Našťastie jeden je útočník, druhý obranca, ktorý si ešte píše za meno Abo. Niečo ako naši Mikušovia. Len bez dĺžňa.

Rozlúčkový zápas

Poďme teda na náš rozlúčkový zápas. Veľmi veľa sa k nemu povedať nedá. Minúty ubiehali a poviem úprimne, snooker na vedľajšom kanáli mal vačší náboj, ako tento hokej. Pripomínal prípravný zápas v prvých týždňoch kempu.

Plus som mal pocit, že sme sa štýlom hry vrátili aspoň o štyri roky dozadu. Namiesto korčuľovania, skor kŕčuľovanie.

Našťastie Dáni boli ešte tragickejší. V prvej tretine zaujala len šanca, keď Hudáček získal puk po zlej rozohrávke Dánov a šikovne ho chcel prestrčiť na Tatara. Proti bola však hokejka Lauridsena. Tomáš by dával do prázdnej. Na konci tretiny sme si zahrali presilovku. Rozbehli sme celkom slušný kolotoč, ale puk v bránke neskončil.

Nie a nie tam padnúť…

Festival zahodených šancí započali Slováci v druhej tretine. Najskôr Dáni dopriali luxusné prečíslenie 3 na 1, ale Tatar mieril len do ramena brankára Dahma. Vzápäti Bondra zoči-voči nedal. Potom Nagy ustál tvrdý hit, vysunul Krištofa a ten z nájazdu takisto neprekonal brankára. A aby toho nebolo málo, tak po súboji pri mantineli sa k puku dostal Daňo, ale mieril len do žrde.

Mohlo byť 4:0 a bolo by na tribúnach veselšie.

Konečne sme sa však trafili. Studenič posunul na modrú Marinčinovi, ten vystrelil od modrej a neštastne odrazený puk sa od nohy obrancu dostal do bránky. A tak sme mohli ísť do kabín o niečo šťastnejší.

Tretia tretina sa opäť trochu pomalšie rozbiehala. Aby bolo nejaké vzrúšo, Daňo vymyslel krosček a následne Sekera poslal suvenír šťastnému divákovi. Oslabenie 5 na 3.

Dáni veľa času nepotrebovali. Ťuk sem, ťuk tam a Bødker po pár sekundách vyrovnal. Treba však dodať, že tesne pred gólom schytal Černák ukážkovú sekeru, sťa od drevorúbača.

V tretej tretine ukázal raketovú rýchlosť aktívny Marián Studenič, keď si prebral puk v obrannom pásme, preletel cez celé ihrisko, ale nanešťastie mu posledná kľučka na brankára nevyšla. Ale bol to pekný hokejový moment od nášho mladíka.

Hudashow v Steel Aréne

Už od začiatku zápasu sa však začala rysovať Hudashow. Tentokrát však premiérovo v podaní mladšieho člena rodiny. Celý zápas som mal pocit, že Libor nie je úplne v pohode.

Hoci ruky mal veľmi šikovné a s Dánmi si robil čo chcel, niečo ho v pozadí škrelo. Možno za tým budú Borisove slová, možno niečo iné. Inokedy vždy usmiaty Hudy sa celý zápas mračil, bol nespokojný, vyvršoval sa v súbojoch.

Aj si našiel kamaráta. Nicklasa Jensena. O dve hlavy vyšší útočník Jokeritu si však zachovával akýsi odstup od emócií. Vyvrcholilo to v závere zápasu, keď si po viacerých potýčkach na Libora trošku viac vyšliapol. Hudy dostal late hit bez povšimnutia rozhodcov.

Moment, keď musel doslova vyskočiť na Jensena, aby mu dočiahol na ramená v opakovanom zábere celkom rozosmial. Frustrácia sa musela nejako ventilovať.

Čo ma ale najviac prekvapilo, Jensen absolútne nereagoval. A to ani po asi piatich úderoch do brady. Dovolím si tvrdiť, že keby chcel, tak Libora proste chytí a vyhodí na tribúnu.

Škoda, lebo na záver turnaja a zápasu niečo také vôbec nemuselo byť. Ak by bol náš hráč v psychickej pohode a sústredil sa na hokej.

Overtime a penalty

Zápas sa skončil remízou a to aj po predĺžení. Nevýhodou predĺženia pre našich je, že musíme prežiť dva závery duelu, takže je dvojnásobná šanca, že dostaneme gól v posledných sekundách.

Ale prežili sme, Dáni boli v predĺžení fyzicky úplne odpálení. Škoda len, že sa našim chlapcom už tiež veľmi nechcelo. Mohli ich veľmi rýchlo ukončiť.

Tak sa dostali na rady nájazdy. V tretej sérii dostal šancu Laci Nagy. Hlavná postava včerajšieho podvečera. Dal to ukážkovo. Pribrzdil, pomiešal a šup ho hore do vinkla. Rišo Lintner si mohol len zaspomínať.

Godla chytil všetko čo mal a tak to celé ukončil Mišo Krištof. Hotovo, dobojované. Bola to krásna cesta šampionátom s trochu smutným nepostupovým koncom, ale sme hrdí na chalanov. Ukázali srdce.

A aj to, že ak máme správneho trénera a tvrdý system, tak vieme poraziť hocikoho. Do TOP 8 po tomto roku určite patríme.

A rozlúčka Laciho…? O tom niekedy nabudúce.

Neputovná valaška

Každopádne posledná valaška základnej časti patrí výlučne jednej osobe. Vďaka, #27.

Smoliar dňa

Hráči Francúzska. Vyhrávať nad outsiderom, Veľkou Britániou 3:0 v strede zápasu a nakoniec ho prehrať, to zabolí. Bolí ich to však o to viac, že o rok sa nepozrú do Švajčiarska, hoci to majú na skok. Mohlo to byť divácky atraktívne podujatie, kde by nikto nemal ďaleko. Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Slovinsko… Ani jeden z nich tam však nebude.