fbpx
štvrtok, 1. október 2020
Boris Valábik
SITA
Hokej

Valábikov Bitkár je ešte úprimnejšia spoveď, ako ste počuli

Kto je Boris Valábik? Bývalý hokejista, dnes policajt, televízny expert, poradca pre hokejovú reprezentáciu do 15 rokov a regionálny inštruktor SZĽH pre Nitriansky región. Aký je jeho príbeh a prečo by nás mal zaujímať?

Fanúšikov zaujal kritickým a priamym prejavom počas hokejových prenosov. Hoci hrával v NHL ako jeden z najvyššie draftovaných Slovákov v histórii, ľudia ho skôr brali ako bitkára. Málokto vedel o ťažkej ceste za úspechom. 

Volali ma bitkár

Valábikova kniha nie je len autobiografiou, ale približuje hokejové prostredie, zážitky, skúsenosti a názory autora. Podrobne pomenúva tvrdý boj o minúty na ľade v zámorských ligách. Porovnáva slovenskú a americkú mentalitu. Nebojí sa otvorene hovoriť o závislosti tamojších hráčov na alkohole, ťažkých opiátoch, fajčení marihuany, či užívaní kokaínu. Nebojí sa otvorene hovoriť o peniazoch a bubline, v ktorej žijú dobre zarábajúci hokejisti.

Čo netreba opomenúť, kritický pohľad venuje nielen hokejovému okoliu, ale aj sebe samému.

Choď hrať basketbal

Tréner Bob Hartley videl vo Valábikovi nového Zdena Cháru. Príbeh oboch Slovákov má podobný rukopis. Aj Borisa dopredu odpisovali a posielali hrať basketbal. V Amerike ho v juniorskej lige vychovával súčasný tréner San Jose Sharks Peter DeBoer, ktorý v neobratnom tínedžerovi videl hráča NHL.

Slovenskí tréneri v ňom nevideli nič.

Valábik bol nakoniec draftovaný Atlantou v prvom kole z desiateho miesta v roku 2004, v ktorom bol jednotkou Ovečkin a dvojkou Malkin. Borisov odchod do zámoria znamenal, že neskončil s hokejom a mohol odohrať 80 zápasov v NHL. Len ťažké zranenie kolena, ktoré sa s ním vlieklo do konca kariéry spôsobilo, že štartov v najlepšej lige sveta nebolo oveľa viac.

Poď Boris, musíme

V decembri 2008 sa proti sebe v pästnom súboji postavili dvaja slovenskí obri, Valábik a Chára. Zdeno schmatol slovenského kamaráta so slovami „poď Boris, musíme.“ Valábik po vyše desiatich rokoch priznal, že v tej bitke ho mohol Zdeno zničiť, keby chcel. Ale Chárove údery päsťou smerovali zámerne na rameno.

Čo poviete?

Nechýba kritika trénerov

S Borisom cestujeme do minulosti na Majstrovstvá sveta 2009. Zaspomíname na slávne víťazstvo nad Maďarmi 4:3 a ešte slávnejšiu prehru s Čechmi 0:8. Ján Filc, vtedajší tréner repre, nemal podľa Valábika žiadny herný systém, hráči nevedeli čo majú na ľade hrať a naše výsledky boli preto také, aké boli. Spomienka na turnaj v knihe vrcholí posledným zápasom s Nórmi, pred ktorým generálny manažér Peter Bondra vedie na tajňáša taktickú poradu s hráčmi.

Ako regionálny inštruktor SZĽH v Nitrianskom kraji Valábik bez servítky pomenúva aj problémy v mládežníckom hokeji. Konkrétne niektorých trénerov.

Úryvok: „Niektorí trénujú 25 rokov a myslia si, že majú 25 rokov skúseností. Nie je to tak. Oni majú často dvadsaťpäťkrát jeden rok skúseností. Lebo aj v 25. rok trénujú presne rovnako, ako trénovali prvý.“

Jasný odkaz

Kniha je Valábikovou otvorenou a úprimnou spoveďou o detstve, rodine, hokejovej a nehokejovej kariére a zákulisí milovaného športu. Rovnako zaujímavým spôsobom, akým vie elektronickou ceruzkou vysvetliť herné situácie divákom pred televíznou obrazovkou, dokáže aj prostredníctvom písmen vo svojej knihe zaujať jej čitateľa. Volali ma bitkár je vhodné čítanie pre mladých hokejistov, ktorých snom je hrať v NHL, ale aj pre ich rodičov. Zároveň zanecháva odkaz pre menej talentovaných chlapcov a dievčatá, že cesta vedie aj tam, kde ju iní nevidia.

Otvorené rozprávanie môže mnoho ľudí nadchnúť a rovnako veľa ľudí pobúriť. Najmä časti, kde Boris bez pardonu kritizuje, určite vzbudia emócie. Nebojí sa však vyjadriť svoj názor a ísť s vlastnou kožou na trh.

Hodnotenie: 11/10

My na neobjektívnom portáli máme v tom jasno a píšeme po jednom roku opäť.

Chceme viac Borisa Valábika.