Výhra proti Rusku? Najlepší marketing pred MS

“Priemerní. Zdáme sa snáď iba priemerní. Králi prázdnych dní. Súdia nás podľa dráždivých póz a fráz. A v nás je dúfam viac,” úryvok zo slávnej pesničky skupiny Elán sa rozliehal Zimným štadiónom najslávnejšieho krasokorčuliara v sobotu večer pol minúty pred koncom posledného zápasu Kaufland Cupu 2019. Rozhodca ale hodil puk na ľad o čosi skôr, ako DJ chcel a na zvyšok refrénu, ktorý zrejme mal byť odkazom pre fanúšikov prítomných na zápase nezvýšil čas. “Nie sme zlí,” mal spievať zaplnený štadión. Veľa fanúšikov však odchádzalo domov aj tak presne takým pocitom. 

Nečakané všetko

Ak štvrtková tesná výhra po nájazdoch proti Bielorusom bola presne taká, akú sme čakali, v sobotu bolo nečakané vlastne všetko. Od herného prejavu slovenského národného výberu, cez jeho streleckú efektivitu, po návštevu a atmosféru na zimnom štadióne. Celé dobre. 

Rusi, ktorí deň predtým porazili Bielorusov rovnako 2:1 bez zbytočného predlžovania, priniesli do Bratislavy hráčov z tímov KHL. Jasné, najlepších majú v NHL a reprezentačné Áčko vo Švédsku na tradičnom turnaji kartelového združenia štyroch s Čechmi a Fínmi. Hráči Omsku, Magnitogorska, Kazane, Spartaka Moskva, či Viťazu Podoľsk si ale zahrajú playoff v najlepšej lige v Európe a do Bratislavy sú zvyknutí chodiť si pre body.     

Brankár Demčenko má v 42 odchytaných zápasoch Čeľjabinska úspešnosť 93,5%, Kirill Semjonov, ktorý dostal bekhendom jediný puk za Konráda, strelil 13 gólov za Avantgard Omsk, jeho spoluhráč z útoku Alexander Chochlačev má v Spartaku Moskva bilanciu 18+18. O to nečanejšie bolo, ako ľahko Slováci Demčenkovi strieľali góly a ako jeho korčuľujúcich spoluhráčov k ničomu nepustili. Pomer striel bol celý zápas jednoznačne v náš prospech, kedy naposledy sme proti akémukoľvek Rusku skončili na nejakých 36:18? 

Kľúčová päťminútovka

Hoci boli domáci hráči v modrých dresoch lepší od začiatku, päť minút pred koncom druhej tretiny vyhrávali len 2:1. Po niekoľkých dlhých striedaniach, vrátane zakázaného uvoľnenia štvrtého útoku, pri ktorom Rusi roztočili platonický kolotoč v útočnej tretine, sa zdalo, že by Slovákom mohol dojsť dych. Na jazyku som mal otázku pre vedľa sediacich kolegov, ako si poradíme s poslednou päťminútovkou, ktorá môže odhaliť charakter Ramsayho výberu na Kaufland Cupe. 

Aj odhalila. Podobne, ako koncovku štvrtkového zápasu, aj koniec druhej tretiny zvládli hráči Slovenska nad očakávanie dobre. Buček, Lantoši a Hudáček Puliš dali za tri minúty tri góly. Obecenstvo nadšene aplaudovalo a do kabín odprevádzal hráčov potlesk postojačky. Na takú udalosť stávkové kancelárie kurzy nevypisujú. Keby ale vypisovali, aj tak by bol astronomický. 

Všetky góly boli zaslúženým odrazom aktivity na ľade. Odmenou Bučekovho forčekingu, Lantošiho drzosti a rýchlosti a porozumenia, ktoré ukázal útok Buček – Hudáček – Puliš. Posledný gól na 5:1 bol tuk – ťuk – ťuk a zasunúť pod brankára. Paráda. 

Najlepší marketing

V tretej tretine sa zápas už len dohrával. Rusi sa snažili aspoň o to, aby do sveta letela prijateľnejšia prehra a nie debakel. Slovenskí hráči neuvoľnili herný systém, pri ktorom sa súper nezmohol na viac, ako na sedem striel na Konráda za tretinu. Diváci už žiaden gól nevideli, nezdalo sa ale, že by im to príliš prekážalo. 

Vyše osem tisíc ich na štadióne nečakal asi nikto, reprezentácia v Bratislave neláka tak, ako na perifériách hokejovej republiky. Pár mesiacov pred majstrovstvami sveta boli ale na Ramsayho výber zvedavé tisíce fanúšikov. Výkon, ktorý videli, je najlepším marketingom pred blížiacimi sa MS v Košiciach a hlavnom meste. Bolo skvelé vidieť na tvárach ľudí v hľadisku radosť z hokeja.    

Pred koncom zápasu zaplavili štadión mexické vlny. 

Nech Bože dá

Poslednou pesničkou, ktorá hrala v sobotu večer na štadióne tesne pred koncom zápasu, bola slovenská hokejová hymna. Nechbože dal fanúšikom pekný prípravný zápas, chutný aperitív tri mesiace pred hlavným chodom. 

Nech bože dá niečo podobné aj na majstrovstvách sveta.