Utorok, 23. apríl 2024 
Daniel Jurčík Hokej na Slovensku prežíva turbulentný rok. Najlepším klubom chýbajú peniaze, mládežníci do 18 rokov vypadli z elitnej kategórie a seniorská reprezentácia už šiesty raz za sebou nepostúpila do štvrťfinále svetového šampionátu. A to ani zďaleka nie je všetko.
Nad hokejom u nás visí Damoklov meč, ktorý neodvrátia pochvalné články, podarený turnaj ani jeden fundovaný tréner z Kanady. Dlhodobý úpadok športu má tvrdý dopad na výsledky a jeho zmiernenie si vyžaduje trpezlivú koncepčnú prácu.
Majstrovstvá nie sú súťaž krásy
Craig Ramsay je všetkými masťami mazaný kouč a dokázal to aj v Košiciach. Jeho zverenci až na malé výnimky pochopili, že dávať góly je jednoduché a naša ofenzíva dokáže fungovať i bez neplodného nahadzovania pukov. Tohtoročnému kolektívu patrí absolutórium hlavne za srdce a hru. Hru, ktorá nebola plná parádičiek a krásnych nahrávok, no takmer dokonale spĺňala účel.
Vo vrcholovom športe to však na úspech nestačí. Skúsenosť a kvalita sú nadovšetko hlavne v kľúčových stretnutiach. Hoci nám rovnako ako minulý rok chýbali k najlepšej osmičke len sekundy, nemôžeme sa nechať oklamať dojmom, že sa hokeju u nás začína opäť výrazne dariť.
V kádri sme totiž s výnimkou Tomáša Jurča a bostonského trojlístka Chára – Halák – Cehlárik mali to najlepšie, čo bolo k dispozícii. Počet zámorských posíl nám mohli závidieť aj Fíni, čo sa vôbec nestáva často. Ani v takejto zostave s kvalitným trénerom a búrlivou podporou fanúšikov postup nevyšiel. Dôvod je jasný. Naši kľúčoví hráči nesú menšiu kvalitu než súperovi. Za všetky argumenty hovorí jasne graf, ktorý ukazuje, ako sa v priebehu rokov znižuje počet slovenských bodov v NHL a ako tie dánske, nemecké či švajčiarske naopak rastú.
Kanadské bodovanie najlepšej ligy sveta objasňuje aj ďalší dôležitý fakt. V porovnaní s naším úhlavným postupovým rivalom z Nemecka nedisponujeme strelcami. V základnej časti súťaže zaznamenal Leon Draisaitl toľko gólov ako osmička Daňo, Sekera, Marinčin, Cehlárik, Černák, Jaroš, Tatar a Pánik dokopy.
Sú slovenské kluby na dne?
Kvalitu reprezentácie nemôžeme klásť výhradne na ramená kouča či generálneho manažéra. Veľkú zodpovednosť za hráčsky vývoj, konkurenciu a trénerské usmernenie majú hokejové kluby.
Ich riadenie však často pripomína boj s veternými mlynmi. Slovan stále nemá istú miestenku v nadchádzajúcej sezóne KHL, keďže z tých minulých si namiesto úspechov odniesol nemalé dlhy. Lepšie na tom nie sú ani účastníci Tipsportligy. Majster z Banskej Bystrice ohlásil uťahovanie opaskov, aj keď Baranov v Lige majstrov nakoniec uvidíme. Vyskakovať od radosti nemôžu v Nitre, kde sa podľa bývalého trénera Antonína Stavjaňu zmenili finančné okolnosti natoľko, že klub už v decembri zvažoval predaj najlepších hráčov.
Priveľká ekonomická záťaž ide ruka v ruke s rozpačitými výkonmi v medzinárodnej konfrontácii. Podľa štatistík IIHF sa ligové tímy Slovenska svojím koeficientom nachádzajú na desiatom mieste v Európe. Za nami sa z profesionálov umiestnili iba Francúzi, Dáni, Briti a Poliaci.
Nedostatok peňazí, menšia kvalita a nízke návštevy tvoria začarovaný kruh. Z hľadiska diváckej obľúbenosti je Tipsport liga až šestnásta v Európe za britskou, francúzskou, druhou švajčiarskou i druhou českou. Do očí bije hlavne porovnanie s najpopulárnejšími klubmi v iných krajinách starého kontinentu.
Najväčší úspech u nás tradične zaznamenávajú duely bratislavského Slovana v KHL s priemerným počtom 6450 divákov. Aj tu však došlo k nevídanému poklesu čísel, ktoré radia belasých k ligovému priemeru.
Juniori stagnujú
Keď sa v roku 2007 rozbiehal projekt HK Orange 20, fanúšikovia dúfali v progres mládeže a lepšie výsledky na juniorských šampionátoch. To sa sčasti splnilo. Kým ročník Pánika, Tatara a Janusa uchmatol štvrtú priečku, partia okolo Réwaya, Černáka či Godlu získala bronzovú medailu. Lenže z hľadiska seniorskej kategórie nie je až také podstatné, ako sa nám na turnaji darí.
Dôkazom je uplatnenie našich hráčov v kvalitných súťažiach. Slovenskí juniori v rokoch 2000 až 2007 nikdy nepostúpili do semifinále, no v tom čase sa ich až 35 dostalo do NHL. Od štartu projektu U20 mladí hráči s dvojkrížom na hrudi dvakrát absolvovali boje o medaily, v umiestneniach na šampionáte nijako nezaostávali za historickou štatistikou, no i tak si najlepšiu ligu sveta zahrali zatiaľ len ôsmi. To znamená veľkú priepasť medzi juniorským a seniorským úspechom. A stále menej talentovaných korčuliarov s potenciálom.
Dalo by sa povedať, že výber do 20 rokov sa v elitnej kategórii drží hlavne vďaka budovaniu kolektívu v ligovom projekte, no z hľadiska funkčnosti systému je skôr záplatou ako riešením. Za všetko hovoria smutné dva body, ktoré HK Orange 20 získal počas dvadsiatich štyroch duelov v minulom roku. Hoci kvalitatívne išlo skôr o rezervný výber zámorských opôr, v čase, keď predstavitelia SZĽH hovoria o obrode športu, by sme niečo také mali počúvať čo najmenej.
Zázračné turnaje za sebou nemajú ani mladšie kategórie. Osemnástka len pred mesiacom vypadla z elitnej divízie, posledný medailový úspech zaznamenala ešte v roku 2003. Z pamätníkov striebra sa v zahraničí presadilo niekoľko, ale značná časť ostatných sa poriadne neprebojovala ani do extraligy. O tom, že vo výchove mládeže za svetom zaostávame, svedčia aj januárové prehry reprezentácie do 16 rokov s Českom 0:5 a 1:5 či tri porážky od Rusov z minulej sezóny so súhrnným skóre 3:23.
Iné priority
Všetky vymenované faktory úpadku slovenského hokeja napriek možno pritvrdej kritike nemôžeme považovať výhradne za chybu SZĽH. Faktom je, že akýkoľvek výsledok našich tímov stojí a padá na sebazaprení rodičov a ich ochote investovať peniaze do svojich detí. Kúpa výstroja, hokejok a skoré ranné vstávanie sú v našich končinách riskantné a často nevýhodné. Hlavne preto bojujeme s úzkou základňou a nižším počtom schopných ľudí na ľade i mimo neho.
Tam, kde má prísť pomoc od štátu, sa často objavujú iba populistické reči. Podpora neznamená spraviť si selfie s medailistami či odovzdávať ceny pre najlepších hráčov zápasu. A už vôbec nie vyplakávať v statusoch na Facebooku o tom, že zväz údajne nahradil štátny znak satanským symbolom.
Vzkriesenie športu musí stáť na pevnej vízii, odbornosti a lepšej podpore od štátu. Inak budú košické výkony iba bodkou za krásnymi okamihmi hokejovej krajiny.
Komentáre