fbpx
streda, 18. september 2019
Slovensko hokej
SITA
Hokej

Výsledky sú zrkadlom zlého systému. Nechváľme príliš

Hokej na Slovensku prežíva turbulentný rok. Najlepším klubom chýbajú peniaze, mládežníci do 18 rokov vypadli z elitnej kategórie a seniorská reprezentácia už šiesty raz za sebou nepostúpila do štvrťfinále svetového šampionátu. A to ani zďaleka nie je všetko.

Nad hokejom u nás visí Damoklov meč, ktorý neodvrátia pochvalné články, podarený turnaj ani jeden fundovaný tréner z Kanady. Dlhodobý úpadok športu má tvrdý dopad na výsledky a jeho zmiernenie si vyžaduje trpezlivú koncepčnú prácu.

Majstrovstvá nie sú súťaž krásy

Craig Ramsay je všetkými masťami mazaný kouč a dokázal to aj v Košiciach. Jeho zverenci až na malé výnimky pochopili, že dávať góly je jednoduché a naša ofenzíva dokáže fungovať i bez neplodného nahadzovania pukov. Tohtoročnému kolektívu patrí absolutórium hlavne za srdce a hru. Hru, ktorá nebola plná parádičiek a krásnych nahrávok, no takmer dokonale spĺňala účel.

Vo vrcholovom športe to však na úspech nestačí. Skúsenosť a kvalita sú nadovšetko hlavne v kľúčových stretnutiach. Hoci nám rovnako ako minulý rok chýbali k najlepšej osmičke len sekundy, nemôžeme sa nechať oklamať dojmom, že sa hokeju u nás začína opäť výrazne dariť.

V kádri sme totiž s výnimkou Tomáša Jurča a bostonského trojlístka Chára – Halák – Cehlárik mali to najlepšie, čo bolo k dispozícii. Počet zámorských posíl nám mohli závidieť aj Fíni, čo sa vôbec nestáva často. Ani v takejto zostave s kvalitným trénerom a búrlivou podporou fanúšikov postup nevyšiel. Dôvod je jasný. Naši kľúčoví hráči nesú menšiu kvalitu než súperovi. Za všetky argumenty hovorí jasne graf, ktorý ukazuje, ako sa v priebehu rokov znižuje počet slovenských bodov v NHL a ako tie dánske, nemecké či švajčiarske naopak rastú.

Kanadské bodovanie najlepšej ligy sveta objasňuje aj ďalší dôležitý fakt. V porovnaní s naším úhlavným postupovým rivalom z Nemecka nedisponujeme strelcami. V základnej časti súťaže zaznamenal Leon Draisaitl toľko gólov ako osmička Daňo, Sekera, Marinčin, Cehlárik, Černák, Jaroš, Tatar a Pánik dokopy.

Sú slovenské kluby na dne?

Kvalitu reprezentácie nemôžeme klásť výhradne na ramená kouča či generálneho manažéra. Veľkú zodpovednosť za hráčsky vývoj, konkurenciu a trénerské usmernenie majú hokejové kluby.

Ich riadenie však často pripomína boj s veternými mlynmi. Slovan stále nemá istú miestenku v nadchádzajúcej sezóne KHL, keďže z tých minulých si namiesto úspechov odniesol nemalé dlhy. Lepšie na tom nie sú ani účastníci Tipsportligy. Majster z Banskej Bystrice ohlásil uťahovanie opaskov, aj keď Baranov v Lige majstrov nakoniec uvidíme. Vyskakovať od radosti nemôžu v Nitre, kde sa podľa bývalého trénera Antonína Stavjaňu zmenili finančné okolnosti natoľko, že klub už v decembri zvažoval predaj najlepších hráčov.

Priveľká ekonomická záťaž ide ruka v ruke s rozpačitými výkonmi v medzinárodnej konfrontácii. Podľa štatistík IIHF sa ligové tímy Slovenska svojím koeficientom nachádzajú na desiatom mieste v Európe. Za nami sa z profesionálov umiestnili iba Francúzi, Dáni, Briti a Poliaci.

Nedostatok peňazí, menšia kvalita a nízke návštevy tvoria začarovaný kruh. Z hľadiska diváckej obľúbenosti je Tipsport liga až šestnásta v Európe za britskou, francúzskou, druhou švajčiarskou i druhou českou. Do očí bije hlavne porovnanie s najpopulárnejšími klubmi v iných krajinách starého kontinentu.

Najväčší úspech u nás tradične zaznamenávajú duely bratislavského Slovana v KHL s priemerným počtom 6450 divákov. Aj tu však došlo k nevídanému poklesu čísel, ktoré radia belasých k ligovému priemeru.

Juniori stagnujú

Keď sa v roku 2007 rozbiehal projekt HK Orange 20, fanúšikovia dúfali v progres mládeže a lepšie výsledky na juniorských šampionátoch. To sa sčasti splnilo. Kým ročník Pánika, Tatara a Janusa uchmatol štvrtú priečku, partia okolo Réwaya, Černáka či Godlu získala bronzovú medailu. Lenže z hľadiska seniorskej kategórie nie je až také podstatné, ako sa nám na turnaji darí.

Dôkazom je uplatnenie našich hráčov v kvalitných súťažiach. Slovenskí juniori v rokoch 2000 až 2007 nikdy nepostúpili do semifinále, no v tom čase sa ich až 35 dostalo do NHL. Od štartu projektu U20 mladí hráči s dvojkrížom na hrudi dvakrát absolvovali boje o medaily, v umiestneniach na šampionáte nijako nezaostávali za historickou štatistikou, no i tak si najlepšiu ligu sveta zahrali zatiaľ len ôsmi. To znamená veľkú priepasť medzi juniorským a seniorským úspechom. A stále menej talentovaných korčuliarov s potenciálom.

Dalo by sa povedať, že výber do 20 rokov sa v elitnej kategórii drží hlavne vďaka budovaniu kolektívu v ligovom projekte, no z hľadiska funkčnosti systému je skôr záplatou ako riešením. Za všetko hovoria smutné dva body, ktoré HK Orange 20 získal počas dvadsiatich štyroch duelov v minulom roku. Hoci kvalitatívne išlo skôr o rezervný výber zámorských opôr, v čase, keď predstavitelia SZĽH hovoria o obrode športu, by sme niečo také mali počúvať čo najmenej.

Zázračné turnaje za sebou nemajú ani mladšie kategórie. Osemnástka len pred mesiacom vypadla z elitnej divízie, posledný medailový úspech zaznamenala ešte v roku 2003. Z pamätníkov striebra sa v zahraničí presadilo niekoľko, ale značná časť ostatných sa poriadne neprebojovala ani do extraligy. O tom, že vo výchove mládeže za svetom zaostávame, svedčia aj januárové prehry reprezentácie do 16 rokov s Českom 0:5 a 1:5 či tri porážky od Rusov z minulej sezóny so súhrnným skóre 3:23.

Iné priority

Všetky vymenované faktory úpadku slovenského hokeja napriek možno pritvrdej kritike nemôžeme považovať výhradne za chybu SZĽH. Faktom je, že akýkoľvek výsledok našich tímov stojí a padá na sebazaprení rodičov a ich ochote investovať peniaze do svojich detí. Kúpa výstroja, hokejok a skoré ranné vstávanie sú v našich končinách riskantné a často nevýhodné. Hlavne preto bojujeme s úzkou základňou a nižším počtom schopných ľudí na ľade i mimo neho.

Tam, kde má prísť pomoc od štátu, sa často objavujú iba populistické reči. Podpora neznamená spraviť si selfie s medailistami či odovzdávať ceny pre najlepších hráčov zápasu. A už vôbec nie vyplakávať v statusoch na Facebooku o tom, že zväz údajne nahradil štátny znak satanským symbolom.

Vzkriesenie športu musí stáť na pevnej vízii, odbornosti a lepšej podpore od štátu. Inak budú košické výkony iba bodkou za krásnymi okamihmi hokejovej krajiny.