Ako sme stratili body za celkový dojem

27.06.2016 / Martin Petro
Inkasovali sme úder do sebavedomia. (photo: SITA/AP Photo/Michel Spingler)

Inkasovali sme úder do sebavedomia. / (photo: SITA/AP Photo/Michel Spingler)

Vystúpenie vo Francúzsku vyjadrené surovou futbalovou matematikou vyzerá takto:

Zahrali sme si dva zápasy proti súperom s nám podobnou muskulatúrou. Jeden vyškolil z efektivity nás, druhého sme recipročne vyškolili z efektivity my. Ďalšie dva zápasy sme odohrali proti súperom najvyššej európskej hmotnostnej kategórie. Jedného nám vyžrebovali, druhého sme si zaslúžili. Porazil nás iba jeden z nich, no obaja nás nepustili prakticky k ničomu (okrem jedinej hlavičky).

Kópia MS v JAR?

Výsledok presne skopíroval majstrovstvá sveta, s ktorými – spomeňte si - panovala všeobecná spokojnosť. Máme teda stopercentnú úspešnosť pri postupovaní zo skupín. Tak ako vtedy, tak sme aj teraz mali trochu smoly, ale aj trochu šťastia. Urobili sme chyby, ktoré využil súper a využili sme tie, ktoré urobil súper. Žiadne krivdy spáchané neboli, férovo rozhodol futbal.

Namiesto výhry nad Talianskom si budeme pamätať genialitu Mareka Hamšíka v zápase s Ruskom. Namiesto vyrovnania Zélandu nás bude zo spánku ešte dlho budiť defenzívny skrat s Walesom, bez ktorého sme mohli teoreticky bojovať o štvrťfinále proti Islandu či Severným Írom. Takto nás s prehľadom vyradili majstri sveta, podobne, ako nás s prehľadom vyradili pred šiestimi rokmi Holanďania.

Bonusom je tento rok čisté konto proti Anglicku. Naopak, najviac mrzí prehra rozdielom triedy s Nemeckom, ktorá presne odzrkadlila rozdiel medzi oboma mužstvami. No za hanbu tento výprask nepokladajme. Veď tri hodiny po nás prehrali ospevovaní Maďari ešte vyšším rozdielom a boli svojimi fanúšikmi vytlieskaní.

Iný dojem

Ale predsa len. Celkový dojem z turnaja vo Francúzsku je iný ako po Afrike – nepotrebujete doktorát z empatie verejných nálad, aby ste to cítili povetrí. Ľudia nad našimi výkonmi ohŕňajú nos. Minimálne nad tými poslednými dvoma, v ktorých sme boli úplne bezzubí a ktoré si budeme pamätať z logických príčin najdlhšie.

Ján Kozák išiel do turnaja v trochu náročnejšej pozícií. V kvalifikácií vybudoval určitý štandard a nastavil nášmu mužstvu najvyššiu latku v histórií samostatného slovenského futbalu. Vlastnými slovami nás nachystal na to, že tejto generácií bude na turnaji kulminovať jej dlhodobá výkonnosť. Ambície ešte pridvihla prijateľná skupina a formát, ktorý po skupine posielal domov iba tretinu účastníkov.

Postup medzi najlepšiu šestnástku bol cieľ, ktorý sme splnili. Ďalšia dávka surovej futbalovej matematiky vraví, že po troch zápasoch sme boli trináste najlepšie mužstvo turnaja. Obstáli sme lepšie ako Rumunsko, Rusko, Ukrajina, Turecko, Česko, Švédsko či Rakúsko, pre ktorých turnaj skončil fiaskom. Tak odkiaľ sa berie tá rozmrzenosť?

Zrejme z nášho herného prejavu. Ján Kozák prišiel v zápase s Walesom viac ako len tri významné body do tabuľky. V tom nezvládnutom závere zároveň stratil presvedčenie, že na turnaji môžeme uspieť s ofenzívnym prejavom. Vsadil proti Colemanovi na futbalovosť a prehral. Povedal si, že v ďalších zápasoch už rovnakú chybu neurobí.

Zmena taktiky

S Ruskom sme uspeli bez útočníka, s formáciou, ktorá veľmi nápadne pripomínala tú, s ktorou dokázal poraziť Španielsko – najdominantnejšieho možného súpera, na ktorého ste za posledných 10 rokov mohli v Európe naraziť. Teraz rovnakú taktiku aplikoval na „obyčajných“ Rusov. Sčasti z donútenia, pretože vieme, že hrotového útočníka Slovensko nemá. Veľkú rolu však hrala jeho dôvera v tento spôsob futbalu.

A opäť bol úspešný. Slovensko s Dudom na hrote, bez jediného klasického útočníka, strelilo dva góly a uhralo kľúčový výsledok. Ján Kozák svoju vieru v tento systém posilnil, v druhom polčase s Anglickom ho absolútne preexponoval a uhral tretíkrát po sebe požadovaný výsledok. Na jednej strane dosiahol stanovený cieľ, takže mu nikto nemohol nič povedať, no na druhej strane trochu zdeformoval svoju optiku.

To sa ukázalo v zápase s Nemeckom, v ktorom sme už vlastne nemali čo stratiť. Mohli sme si zahrať futbal - podobne ako v Augsburgu, kde sme ho v priateľskom zápase proti nemotivovaným Nemcom (existuje niečo také, ako nemotivovaný Nemec?) hrali. Mohli sme si ten zápas vychutnať ako odmenu za tvrdú robotu. Podobne, ako sme si vychutnali zápas s Holandskom v JAR.

Kozák však svoj systém ešte „vylepšil“ a pridal ešte viacej malty. Na štítového záložníka poslal stopéra, na krídlo poslal štítového záložníka, ktorému to na turnaji nešlo ani na svojej tradičnej pozícií. V druhom polčase stiahol krídlo a poslal do hry ďalšieho defenzívneho záložníka. To, že spomínané krídlo sa pýtalo na lavičku prakticky celý turnaj, je teraz nepodstatné.

Pretrápené finále

Jedna vec je, že Nemci sú naozaj dobrí a naše šance, poraziť ich druhýkrát po sebe, boli veľmi nízke. Druhá vec je, že sme im to našou taktikou značne uľahčili – vôbec na nich nefungovala. Mali Kroosa a Özila, ktorí si s našou zatiahnutou líniou robili, čo sa im zachcelo. Tretia a najdôležitejšia vec je tá, že ten zápas si vôbec nikto neužil. Bolo vidno, ako sa tým zápasom naši hráči pretrápili. A je to vidno aj na fanúšikoch.

Ján Kozák odkoučoval vynikajúcu kvalifikáciu a solídny záverečný turnaj. Je to správny chlap - ako jediný tréner na ME zatiaľ poslal do poľa všetkých svojich nominovaných hráčov. Ak chceme pomýšľať na ďalšie podobné úspechy, pri mužstve musí ostať. Musí sa však nevyhnutne vrátiť späť k odvážnemu futbalu, ktorý je síce o niečo rizikovejší, no ktorý nás zdobil od jeho nástupu.

Martin Petro

Martin Petro

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár