Keď na úkor talentu rozhoduje charizma

03.08.2016 / Vladimír Bilohuščin
Luke Rockhold. (photo: SITA/AP Photo/John Locher)

Luke Rockhold. / (photo: SITA/AP Photo/John Locher)

MMA je veľmi zvláštny šport, ktorý má svoje špecifické pravidlá a hlavne UFC je toho jasným príkladom. Nefunguje tu totiž žiaden kľúč play off, alebo klasickej ligy, kde si zmeriate sily s každým súperom. Všetko je v rukách takzvaných ´matchmakerov´, ktorí zápasy skladajú. A aj preto sa niekedy chytáme za hlavu, ktože to zasa dostal titulový zápas. Ale nalejeme si čistého vína, v tomto športe ide častokrát o to, aký súboj chcú vidieť ľudia, nie aký súboj je logický. Áno, samozrejme, že tento článok je osobný, ale proste noví šampióni nemajú charizmu! Česť výnimkám...

Návrat Dominátora

Tento rok je doslova šialený. Kde sú tie časy, keď sme boli svedkami dominancie Jonesa, St-Pierra, či Andersona Silvu. Za uplynulých sedem mesiacov sme zaznamenali dekorovanie až šiestich nových šampiónov. Všetko to v januári rozbehol bývalý šampión Dominick Cruz, ktorý sa vrátil po dvoch ťažkých zraneniach. Najprv si utrhol väz v kolene, aby sa po takmer troch rokoch postavil Takeya Mizugakimu, ktorého síce ´vybavil´ v prvom kole, po pár dňoch si ale stihol utrhnúť väz v kolene druhom. Všetko nakoniec dobre dopadlo a tak sa po dlhom čakaní Dominick predstavil zasa v titulovom zápase. Tu už na neho čakal TJ Dillashaw, namyslený klamár, ktorý šikanuje neskúsených sparing partnerov (aspoň tak sa o ňom povráva). Cruz je na druhej strane inteligentný bojovník, ktorý taktiež komentuje zápasy a má naozaj širokú fanúšikovskú základňu. Chvalabohu sa Cruz dokázal po tesnom víťazstve vrátiť na trón a prinavrátil tak slávu bantamovej divízii. Dôkazom toho bolo aj masívne navýšenie tržieb v jeho ďalšom titulovom zápase. 

Happy face sa porúča

Potom ale prišli horšie časy, Fabricia Werduma má totiž každý rád. Vážne, ak ste o ňom ešte náhodou nepočuli, nájdite si fotografie, na ktorých hádže svoj slávny ´happy face´. Fabricio v titulovom zápase narazil na Stipe Miočića. Ten je pôvodom Chorvát, vyrastal ale v Amerike. Aj keď bol Werdum veľký favorit, na domácej pôde to nezvládol a utŕžil nepríjemné KO. Stipe si určite titul zaslúži, je to skromný chlapec, v súkromí požiarnik, takže ho všetci majú za hrdinu. Prečo sa ale nezasmeje, nehodí na internet nejaké vtipné video, fotku (tá s americkými ´tangáčmi´ medzi polkami sa neráta), alebo aspoň príhodu? Bohužiaľ je to skôr naopak a nejaké vyjadrenie z neho musíme ťahať ako z chlpatej deky. Taký Cain Velasquez, či Alistair Overeem aspoň vyzerajú ako masoví vrahovia, Stipe by vám bez mihnutia oka zniesol mačku zo stromu.

Briti zasa kolonizujú

Troška veselšie to bolo v júni, keď sme mali kúsok šťastia v nešťastí. Na programe bol totiž súboj o opasok strednej váhy, v ktorom sa mali stretnúť v odvete Chris Weidman a Luke Rockhold, ktorý bral výhru v prvom zápase. Weidman sa ale zranil a tak na jeho miesto nastúpil jeden z najväčších majstrov slova Michael Bisping. Michael je britský bojovník, ktorý bol na vrchole veľmi dlhý čas, k titulovému súboju mu ale stále chýbal krôčik. V tomto prípade sa taktiež jednalo o odvetu, pričom v prvom konflikte Rockhold súpera zdemoloval a tak, postihnutý prílišným sebavedomím, nebral tento zápas na ťažkú váhu. Starý lišiak Bisping to ale dokázal a uštedril pekné KO, po ktorom vyhlásil, že nič nemôže poraziť osud. Čo ale čitatelia Tak Určitee ocenia viac je fakt, že Brit po tlačovej konferencii putoval priamo do pohostinstva na ´pár´ drinkov. No nemaj ho rád. Samozrejme sa začalo okamžite špekulovať o troch variantoch jeho nasledujúceho duelu. Odvete s Rockholdom, súboji s Weidmanom, prípadne Souzom. Nič také sa ale nedeje, Bisping si totiž vybral odvetu s Danom Hendersonom, ktorý mu uštedril, ešte za komunistov, legendárne KO. A teraz pozor, pred Danom je až dvanásť lepších bojovníkov. Pýtate sa, aká je to spravodlivosť? No takmer žiadna, ale bude to nárez!

Tri rany osudu

Za posledný mesiac k nám prišli žiaľ až tri smutné správy. Hádate správne, sú to výhry Alvareza, Nunes a najčerstvejšie Woodleyho. Všetko to rozbehol Eddie Alvarez, ktorý v UFC podával rozpačité výkony a prišiel k titulovému zápasu s Rafaelom dos Anjosom ako slepé kura k zrnu. Conor sa totiž rozhodol, že si dá radšej odvetu s Diazom a Khabib Nurmagomedov si užíval ramadan. Aj keď bol Alvarez po jednej prehre a dvoch výhrach na split decision (skoro si prehral), nebol to najväčší problém. Ten bol, že jeho štýl bola je asi taká zábava ako sledovanie živej panorámy. Rafael šiel do zápasu ako jasný favorit, veď ťahal šnúru piatich výhier v rade. A čo sa nestalo? KO ako z rozprávky a Alvarez je nový šampión. V tomto prípade to nie je až také tragické, lebo Khabib sa vracia.

Ťažko sa vyjadrovať k UFC 200, všetko už bolo povedané. Amanda Nunes je novou šampiónkou, to hovorí za všetko. Považujem sa za celkom solídneho fanúšika MMA, ale aj keď do procesu zapojím predĺženú miechu, neviem si spomenúť na žiaden jej predchádzajúci zápas, rozhovor, video... Ronda, prosím vráť sa!
Hitparádu šampiónov bez iskry nám ukončuje Tyron Woodley. Tu ale prichádza najskôr otázka, prečo vôbec dostal Tyron titulový zápas? Vieme, že má talent, ale dve víťazstvá nad bojovníkmi okolo desiateho miesta a následná jeden a pol ročná pauza veru titulový zápas nezaručuje. Na druhej strane sme tu mali šampióna v podobe Robbie Lawlera, ktorý po návrate do UFC zaznamenával neskutočné výkony. Hlavne zápas s Rory MacDonaldom vstúpil do dejín. Na poslednom podujatí UFC 201 sa to ale zasa stalo, Woodley uštedril Lawlerovi knokaut a tak máme na svete aj nového šampióna welterovej váhy. Priznávam, že po takejto pauze je ešte priskoro lámať nad týmto sympatickým bojovníkom palicu, Robbie ale nasadil latku tak vysoko, že sa bude prekonávať iba veľmi ťažko (pamätáte si na tú peru?). Prvý záblesk už ale dorazil, keď po výrokoch Nicka Diaza, že chce bojovať s najlepšími, nie ale s Woodlym, mu šampión odkázal, že mimo klietky má zdá sa o dosť nižšie IQ.

(Ne)logické vysvetlenie

Áno, veľa ľudí so mnou nebude súhlasiť, ale ruku na srdce. Sledovali by ste radšej titulové zápasy s Maxom Hollowayom, Jackare Souzom, Tony Fergusnom, prípadne Demianom Maiom, alebo chcete vidieť v akcii Nicka a Nate Diaza, Conora, Rondu, Georgesa St-Pierra, či Andersona Silvu!? Spravodlivosť zrejme v tomto športe nenájdeme, ale zábavu áno. A to je to, o čo ide na prvom mieste.

Vladimír Bilohuščin

Vladimír Bilohuščin

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár