Predstaví sa niekedy MMA na olympiáde?

06.08.2016 / Vladimír Bilohuščin
Zdvihne niekedy nad hlavu bojovník MMA ruky ako olympijský víťaz?  (photo: SITA/AP Photo/John Locher)

Zdvihne niekedy nad hlavu bojovník MMA ruky ako olympijský víťaz? / (photo: SITA/AP Photo/John Locher)

Úvodným ceremoniálom sa v noci začali 31. olympijské hry v Riu de Janeiro. Popri majstrovstvách sveta vo futbale ide bezpochyby o najsledovanejšie športové podujatie. Ale vedeli by sme si na ňom predstaviť MMA?

Pri pohľade na program, ktorý nám Rio v nasledujúcich týždňoch ponúkne, padne pohľad na kontaktné športy, ktoré tu majú celkom slušné zastúpenie. Konkrétne ide o zápasenie, džudo, taekwondo a samozrejme box. Prečo by sme teda nemohli uvažovať aj o zaradení zmiešaných bojových umení do tohto zoznamu? Z môjho pohľadu ide o jeden z najkomplexnejších športov vôbec a určite by sa nestratil ani na olympiáde, tobôž na tej v Riu, veď v Brazílii je MMA obľúbené takmer ako futbal.

Je to ale oveľa zložitejšie, ako by sa mohlo zdať.

Najrýchlejšie rozvíjajúci sa šport

Určite najväčším pozitívom je fanúšikovská základňa. Ak sa obzrieme do minulosti, ťažko by sme našli inú krajinu ako USA a Japonsko, kde by sme na tento šport mohli naraziť. Áno bolo to hlavne UFC a PRIDE, ktoré vyniesli tento šport na svetlo sveta. Za 20 rokov sa ale tento šport posunul míľovými krokmi, keď turnaje MMA môžete nájsť naozaj vo všetkých kútoch sveta a najznámejšie mená sa stali rešpektované aj pri hviezdach športov s bohatou históriou. V tomto prípade si MMA zaslúži naozaj nálepku najrýchlejšie rozvíjajúceho sa športu.

Tu prichádzame k ďalšej pozitívnej informácii a to je zastúpenie krajín. Ako je totiž známe, niektoré športy ako rugby, či pozemný hokej, nepredstavujú takú širokú škálu družstiev, ktoré by si olympijské hry vyžadovali. MMA v tomto smere určite problém nemá a pri troche snahy vie dodať viac bojovníkov ako judo, či taekwondo. Napríklad UFC navštívilo približne 50 krajín po celom svete. Veď  aj také Slovensku disponuje niekoľkými kvalitnými gymami, ktoré vychovávajú desiatky vrcholových športovcov. Garantovaná by teda bola celosvetová sledovanosť.

A čo rovnosť pohlaví? Vyriešená! Olympiáda, to nie sú iba športové výkony, ale aj fair play a samozrejme rodová rovnosť. Ak sa pozrieme do histórie, olympiáda veľmi nežičila športom, kde majú drvivú prevahu muži. To ale nie je problém MMA. Áno, muži zaberajú určite výraznejšiu časť spektra, ale ženy sa v posledných rokoch dostali výrazne do povedomia a neraz svojich konkurentov predčili. Ronda Rousey patrila svojho času medzi najväčšie hviezdy vôbec, a to nehovoríme iba o MMA. Určite k tomuto rozmachu prispelo UFC, ako aj čiste ženská organizácia Invicta FC, ktorá sa teší čoraz väčšej popularite. Je pravda, že Slovensko trpí nedostatkom bojovníkov nežného pohlavia, ale som presvedčený, že o pár rokov budeme aj my fandiť domácim zverenkyniam.

Dlhá cesta

Bohužiaľ, takéto ľahké to nebude a zavedenie MMA do kolobehu hier bude doslova nadľudský výkon. Začneme asi tým najdôležitejším a to je unifikácia celosvetového zväzu MMA. Takýto zväz totiž neexistuje ani na obrázku, nie je tu žiadna FIFA ani IIHF. MMA je totiž biznis, ktorý nepozná majstrovstvá sveta, ani kvalifikáciu na EURO. Jednoducho nenájdeme žiadnu organizáciu, ktorá by určila, kto si na olympiádu zaslúži ísť a kto nie. Áno máme tu UFC, ale okrem toho aj iks kvalitných líg s bojovníkmi, ktorí síce v mnohých prípadoch štandard UFC nespĺňajú, svoju krajinu by ale vedeli dôstojne zastúpiť. Osobne som si istý, že Ivan Buchinger by mal veľké šance na popredné priečky.

Ďalším problémom sú pravidlá. Zrejme sa zhodneme, že profesionálne pravidlá by priniesli iba chaos a problémy. V profi zápasoch totiž dochádza k fatálnym zraneniam, po ktorých končia neraz bojovníci v nemocnici, často ide aj o víťazov duelu. Tým pádom by nezanedbateľné percento bojovníkov nemohlo nastúpiť na nasledujúci zápas. Niekto môže namietať, že RIZIN predsa robí pyramídu a zvládlo sa to v pohode. To je pravda, ale krátkodobá pyramída sa robí spravidla so zastúpením 8-mich bojovníkov, čo by v olympijskom turnaji predstavovalo zrejme problém. V tomto prípade by bolo potrebných 16 až 32 bojovníkov z každej váhovej kategórie. Ak by sme zostali pri modely 8-mich bojovníkov, turnaje by stratili na atraktivite. Na zisk zlata by totiž stačili iba tri výhry a to je na podujatie takýchto rozmerov skutočne málo.

Aby predišlo zraneniam, zrejme by prišli na rad pravidlá amatérske. Aj pri týchto pravidlách dochádza ku zraneniam, zďaleka ale nejde o zranenia tak vážneho charakteru. Presne takýto model funguje v olympijskom boxe a teda by sa dal aplikovať aj na MMA. Tu prichádza ďalšie ale... Ale box je niečo iné, pretože existuje obrovská základňa boxerov, ktorá sa športu venuje iba na amatérskej úrovni, pod záštitou zväzu. MMA je odlišné v tom, že bojovníci prechádzajú k profesionálom už po pár amatérskych zápasoch. Dôvod je jasný, takmer žiadna podpora štátu, prípadne sponzorov, a teda nulová finančná motivácia. Azda jediné riešenie by bolo zápasenie profesionálov pod amatérskymi pravidlami. Je ale dosť ťažké podstaviť si Jona Jonesa v helme a chráničmi holení.

Olympijské hry sú niečo výnimočné, ale ani tie nestoja nad záujmami súkromných vlastníkov. Čoraz častejšie sa totiž ozývajú hlasy, ktoré nechcú posielať na túto udalosť svoje najväčšie hviezdy. Ako príklad môže poslúžiť NHL, ktorá nie je veľmi spokojná s odchodom hráčov na zimnú olympiádu uprostred sezóny. Dôvod je jasný, sú to zasa zranenia. Predstavte si klub, ktorému by sa pred play off zranila najväčšia hviezda, no hotová katastrofa. UFC pritom nemá niečo také ako sezóna a dovolenka, šliape proste stále a je bytostne závislá od najväčších hviezd, ktoré prinášajú profit. Veď sa iba pozrime na záchranárske práce podujatia UFC 200. Domnievam sa teda, že najväčšie organizácie budú mať nulovú iniciatívu prepúšťať svojich najlepších bojovníkov na takého podujatie, tobôž ak z toho nebudú mať profit.

Svetlá budúcnosť? Zrejme nie...

Ak sa teda na tento problém pozrieme komplexne, osobne nevidím reálnu možnosť zhliadnuť v najbližších dvadsiatich rokoch MMA na olympijských hrách. A aj keby sa stal zázrak a MMA by sa naozaj na hrách objavilo, určite by sme nevideli tých najlepších bojovníkov a určite nie v profesionálnych zápasoch. Oveľa triezvejšie by bolo uvažovať o zavedení iných kontaktných športov ako je grappling, či brazílske jiu-jitsu. To by bolo niečo, čo poviete?!

Vladimír Bilohuščin

Vladimír Bilohuščin

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Ďalej odporúčame

Napíš komentár