Poznáte príbeh Jesseho Owensa a Luza Longa?

03.12.2016 / Tomáš Kolár
Asi najstaršia fotka, akú sme kedy na TakUrčitee mali pochádza spred 80 rokov. (photo: SITA/AP Photo)

Asi najstaršia fotka, akú sme kedy na TakUrčitee mali pochádza spred 80 rokov. / (photo: SITA/AP Photo)

Napriek tomu, že Jesse Owens patrí do prvej polovice 20. storočia, stále sa (možno naivne) nazdávam, že toto meno pozná väčšina spoločnosti. Aj tá časť, pre ktorú šport hrá druhé, alebo až tretie husle. Už menej je ale podľa môjho názoru známy príbeh z OH v Berlíne 1936, ktorý mi tomto post-faktuálnom roku pripadá viac ako aktuálny napriek tomu, že sme sa ako ľudstvo posunuli o 80 rokov dopredu.

Olympiáda v nacistickom Nemecku

Do nacistického Nemecka prišiel vtedy 22-ročný černoch. Štartovať mal v troch disciplínach, hoci nakoniec ich bolo o jednu viac. Šprinty na 100 a 200 metrov vyhral s ľahkosťou, napriek tomu, že čelil silnej konkurencii. V rámci tretej disciplíny - skoku do diaľky - prišiel do hlavného mesta Nemecka ako svetový rekordman (813 cm).

Z tohto dôvodu preňho kvalifikačný limit (715) mal byť hračkou. Avšak kvalifikácia začala iba pár dni po tom, čo si na 200-metrovom behu vybojoval druhú zlatú olympijskú medailu. Pri prvom kvalifikačnom pokuse si nevšimol, že rozhodcovia medzičasom zahájili súťaž, druhý pokus sa skončil prešľapom. Veľkému favoritovi teda ostával jediný pokus na to, aby sa do finále vôbec kvalifikoval. A v tom sa stalo niečo nevídané.

Nemecký reprezentant Luz Long, vysoký, modrooký blonďák ako vystrihnutý z árijského časopisu, oslovil Owensa: "Ako sa máš? Niečo ťa musí trýzniť, 715 centrimetrov by si mal skočiť so zatvorenými očami." Následne Long ukázal Owensovi, odkiaľ mu stačí skočiť, aby dosiahol kvalifikačný limit. Poviete si, normálne priateľské gesto. Spraviť ale niečo také hlavnému súperovi v boji olympijské zlato, navyše pred očami Führera, na domácej nemeckej pôde, to je krásne ľudské gesto, ktoré vyžadoval obrovskú dávku guráže.

Finálová skokanská dráma

Vo finále skoku do diaľky sa Owens s Longom predbiehali, až kým v piatej sérii Owens neskočil 7,94 metra a Long ho v šiestej sérii neprekonal. Po Longom pokuse Hitler odišiel zo štadióna a nevidel posledný skok fenomenálneho Owensa, 8,06 metra, Američan získal ďalšie zlato.

V jednom z rozhovorov pre novinárov Owens túto udalosť komentoval so slovami: "Tá záležitosť s Hitlerom mi nevadí. Neprišiel som sem podávať si s ním ruky. Čo ostane v mojej pamäti je priateľstvo s Luzom Lungom. Bol mojím najväčším rivalom, ale napriek tomu mi v kvalifikácii pomohol, čím de facto prispel k môjmu víťazstvu. Luza stálo veľmi veľa odvahy spriateliť sa so mnou pred očami Hitlera. Môžete roztaviť všetky medaily a poháre, ktoré mám, ale neboli by ničím v porovnaní s 24-karátovým priateľstvom, ktoré som v ten moment cítil s Luzom."

Príbeh, ktorý nájde svoju spoločenskú odozvu určite aj dnes, zachytáva nedávny film Race. Mapuje život a kariéru jednej z najväčších športových legiend histórie Jesseho Owensa. Vrelo odporúčam.

Autor pracuje pre pravda.sk                                                                                                                                                          

Tomáš Kolár

Tomáš Kolár

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Ďalej odporúčame

Napíš komentár