Koniec kapitána Černáčka

09.12.2016 / Martin Ferianec
Myjavský kapitán bude v akcii naposledy. (photo: SITA/Ján Viazanička)

Myjavský kapitán bude v akcii naposledy. / (photo: SITA/Ján Viazanička)

Všetci isto poznáte scénu z legendárneho filmu, kde Bohumil chcel chystať oslavu a bola z toho smútočná hostina. Koza sa mu obesila. Lízinka. V podobnom duchu sa odohrá posledné zimné kolo našej ligy v Myjave, medzi domácim Spartakom a belasými internacionálmi. Privítať Slovan je na Slovensku slávnosť vždy, aj keby to malo byť len na súde v spore o nevyplatené dukáty. Slávnosť však zatieni jedna rozlúčka. Myjava sa navždy (neberte doslovne) rozlúči s ligovou kariérou Kapitána, dlhoročnej ikony a dnes už legendy klubu. S Martinom Černáčkom končí jedna významná etapa v živote klubu i hráča.

Futbalový životopis nášho Kapitána je už spísaný v rôznych podobách. S koncom profesionálnej kariére je namieste skôr spomienka na všetko krásne, čo priniesla. Čečo je osobnosť, pri ktorej ich nájdeme nespočetne. Netradičné, kedy „Čečo trhá sitá“. Stalo sa to ešte v druhej lige, kedy po jeho hlavičke všetci oslavovali gól, ale lopta ležala asi dva metre vedľa brány. Či rozhodca zle skontroloval pred zápasom sieť, alebo ju roztrhol Čečov projektil netuším dodnes. Medzi dobrosrdečné spomienky patrí napríklad jeho aktivita smerom k fanklubu. Sám inicioval v šatni zbierku na nové vlajky. Ja som vybral tri, ktoré mi z hlavy nevymaže ani ten rakúsky doktor.

NAJ osobná spomienka

V prvej spomienke sa vrátim k postupovým časom. I keď nejde čisto o futbalovú spomienku. Osud chcel a v tej dobe snáď tiež Martin, že sme sa stali kolegami v práci. Ako obchodný riaditeľ bol môj priamy nadriadený. V pondelok som nastúpil vybavil papiere. V utorok sme si prvý krát spolu sadli pracovne. Dostal som nejaké pracovné úlohy. V stredu sa hral vtedy dôležitý zápas. Na potvrdenie postupu stačil bod. Na zápas som sa po jeden a pol dni v práci ani teoreticky nechystal. Keď mi v utorok večer prvý krát zazvonil firemný telefón a objavilo sa meno Černáček, s malou dušou som ho zdvíhal s myšlienkou, čo som stihol do...ť, keď mi večer volá. Čečo začal otázkou kedy odchádza fanúškovský autobus. Nech si zistím čas a nech v ňom v stredu som. Moje námietky, že nemám nárok na dovolenku nebral do úvahy. Vraj ma potrebuje v Podbrezovej a nech to beriem ako nariadenie nadriadeného. Príkazom miesto práce ísť na futbal. Nebyť jeho prístupu sedím v práci a prídem o drámu, ktorá znamenala postup. Na jeho vtedajší prístup ku mne nezabudnem nikdy

NAJ futbalová spomienka

Vyberať by bolo z čoho. Ale zhodnem sa asi s každým, keď spomeniem prvú ligovú výhru v Senici. Hralo sa v období keď ani počasie, záhrada, termín v pracovný deň či postavenie v tabuľke pre ľudí neznamenali prekážku v ceste na štadión. Koncom leta si na senický štadión našlo cestu viac čierno-bielych fandov ako momentálne na domáce zápasy. Myjava bola zatiaľ bez bodu. Martin zrovna v týchto dňoch ukončoval pracovný pomer. Ako sa neskôr priznal práve kondičné resty mohli čiastočne za najkrajší futbalový moment v histórii klubu. Určite nehovorím len za seba. Po jednej z našich akcií Čočo nestihol opustiť veľké vápno tak rýchlo ako chcel. Letela ďalšia lopta pred branára kde sa (našťastie) ešte nachádzal. Krátka stopérska dilema ako hlavičkovať nízku loptu a nakoniec na poslednú chvíľu zakončenie nohou. To čo sa dialo potom sa slovami ťažko opisuje. Kapitán vo vytržení ako nákupná maniačka cez black friday. Starší ľudia na tribúnach dostali elixír života do svojich kolien a kĺbov. Gól znamenal prvú výhru v najvyššej súťaži a meno Martin Černáček sa stalo na Kopaniciach posvätné. Stal sa hrdinom, ktorým je pre všetkých nás dodnes.

NAJ emotívna spomienka

Nečakajte nič svetoborné. Táto sa odohrala už v časoch, ktoré nazývam post-hudecovské. Myslím, že za pána trénera Gergelyho, systematicky presadzujúceho svoju víziu, ako nedávno v Moravciach. Tímu sa nedarilo herne, ani výsledkovo. Napísať meno Černáček do kolonky základná zostava sa však dlhodobo nedarilo. Bol zápas kedy skandovanie „My chceme Čeča“ zabralo snáď polovicu hracej doby. Až trénerská zostava prišla na to ako na tabuľu signalizujúcu striedanie desiatku nakresliť. Keď prichádzal na trávnik v bezvýznamnej minúte vtedy už bezvýznamnej sezóny tribúnami znel hádam najmohutnejší potlesk celého ročníka. Pár minút nato domáci fanklub renovoval známu prekrikovačku, prevzatú od známejších Spartakov. Keď fanklub zakričal Martin zvyšné tribúny kontrovali Černáček. Ak ma pamäť neklame nikdy pred tým ani potom sa podobná prekrikovačka neušla žiadnemu inému hráčovi. Nebol to kotol Nou campu, no emócie so mnou trhali. Bolo to nádherné a od ľudí od srdca. Kapitán si to zaslúžil.

Už dvaja hráči sa s Myjavou lúčili a ja som mal slzu dojatia na krajíčku. Bol to náš obľúbený Čágo (Roman Častulín) a ešte pred ním ďalší obrovský srdciar Palino Kosík. V sobotu sa budem cítiť podobne. Možno ešte precitlivenejšie. Lúčiť sa budeme s hráčom, ktorého mám roky rád, s futbalistom ktorý nikdy nesklamal. S človekom, ktorý vždy drží slovo. Stretávať ho na štadióne budeme isto stále. Ak v sobotu nastúpi čo i len symbolicky na pár sekúnd a budú diváci hlasovať za hráča zápasu, Čečo vyhrá. Viem to! Lebo pre nás je navždy náš Kapitán

Martin Ferianec

Martin Ferianec

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2016. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Ďalej odporúčame

Napíš komentár