Smrť do tretice. Odpočívaj v pokoji, VSS

27.07.2017 / Denis Bohumil Schvarcz
Spomienka na zápas s AS Rím. (photo: SITA/Ivan Fleischer            )

Spomienka na zápas s AS Rím. / (photo: SITA/Ivan Fleischer )

Blažej Podolák, majiteľ futbalového klubu VSS Košice, dnes na internete a facebookovej stránke klubu oznámil koniec športovej činnosti na všetkých úrovniach. Klub môjho srdca zomrel po tretíkrát. Nedá sa povedať, žeby ma smutná správa prekvapila. Rozcítil som sa ale ako vždy, keď umrie niekto blízky. Na VSS nikdy nezabudnem. 

Detstvo na VŠA

Vyrastal som v Košiciach, na sídlisku Nad Jazerom. Ako tínedžer som mal na výber z dvoch mestských futbalových tímov s nádhernou históriou. VSS, alebo Lokomotívu. Otec pracoval vo Východoslovenských strojárňach a na Všešportový areál to električke číslo 9 trvalo o polovicu kratšie ako do Čermeľa. Bolo vymaľované, už v rannom veku to boli dôležité faktory určujúce výber klubu pre dospievajúceho jedinca. 

Hrdinami môjho dospievania boli teda Jaro Olejár, Pavol Diňa, Ondrej Daňko, Sovičovci (najviac Jaro), či blonďatý bomber Igor Popovec. Každý musí mať obľúbeného útočníka, ktorému sa nedarí premieňať šance. Klub sa volal ZŤS, lebo strojárne sa v tom čase nevolali Východoslovenské. Boli to Závody Ťažkého Strojárstva, ale fanúšikom to bolo samozrejme jedno. "Do toho, ZŤS" som na štadióne nepočul nikoho nikdy zakričať. Vždy len VSS. Jedine VSS. 

Z paberkovania v druhej lige si pamätám veľa zápasov, napríklad aj jeden, na ktorý prišlo v lejaku na Všešportový areál 193 divákov a ja. Kotol mal kapacitu 40 tisíc a úplne plný som ho zažil len raz. ČSFR - Island 1:0, gól dal Václav Daněk rybičkou ako bobmer Tomáš Skuhravý krátko po revolúcii v kvalifikácii na ME 1992. Keď v ňom dal Peter Dubovský v drese Slovenska hetrik Rumunom, sedel som v piatom rade. 

Najkrajšia história klubu samozrejme siaha do čias, keď som ešte nebol na svete. VSS hrali prím vo federálnej lige sedemdesiatych rokov, na ich začiatku skončili druhí a hrali dvakrát v pohári UEFA. Za legendy klubu sa počítajú - v abecednom poradí - Andrej Kvašňák, Titus Buberník, Dušan Galis (áno, ten),  Ján Pivarník, Ján Strausz, Jaroslav "Bobby" Pollák, Adolf Scherer, Anton Švajlen. 

Rezešovci

Keď som mal 16 rokov, môj klub zomrel prvýkrát. To keď si Rezešovci postavili vlastný. Ich pôvodný, s názvom s hokejom spojenej továrne VSŽ, mal oranžovo-čierne farby aj dresy. Pred sezónou 1992/93 ho zlúčili so ZŤS aby vznikol 1. FC Košice. Prvá sezóna spoločného klubu vyvrcholila demoláciou Sparty Praha v poslednom finále federálneho pohára v roku 1993. V Poštornej sme vyhrali 5:1, dodnes som sa zo žiadneho futbalového výsledku netešil viac napriek tomu, že VSS už nebolo. Ako fanúšikovia sme detail zborovo ignorovali. Jedine VSS. 

Pamätám si následné pohárové zápasy s Besiktasom aj následné dve sezóny v predkolách UEFA (Teuta Drač, Celtic Glasgow). Počas zápasu s Celticom som - už ako mladý začínajúci novinár v lete 1996 - napríklad tlmočil pozápasovú tlačovú konferenciu. Už vtedy bol trénerom mužstva Ján Kozák (áno, ten). Proti Celticu nastúpili na domáci zápas Juračka - Karásek - Kozák, Hornyák (55. Semeník), Praženica - Sovič (60. Obšitník), Zvara, Kráľ, Janočko (65. Ľalík) - Albert Rusnák, Kožlej. V odvete sme mohli cez slávneho súpera postúpiť. Nepremenili ale dve superšance, Juračka chytil penaltu a až po zbytočnom vylúčení Karola Praženicu dali domáci pár minút pred koncom jediný gól dvojzápasu. Na Youtube je šot škótskej televízie, v ktorom redaktor hovorí, že Košičania hrali organizovane, dobre a zaslúžene si trúfali premôcť slávnejšieho oponenta. Kozákove tímy tak hrali odjakživa. 

Zo strojárov sa stali tigre. Hymnu zložil Palo Habera, na otvárací ligový zápas sezóny ho priniesla helikoptéra. Futbal v Košiciach mal veľké oči.

Slávne časy kúpené za peniaze železiarní pokračovali domácimi exhibičnými zápasmi proti Juventusu, či Parme, mužstvo sa v roku 1997 ako prvé slovenské dostalo do skupiny Ligy majstrov. O spôsobe kolujú dodnes čudesné historky. Spartak Moskva, ktorý vyprevadili v poslednom predkole, sa v tom istom ročníku dostal do semifinále Pohára UEFA. Do Košíc prišli Liverpool aj Manchester United, Juventus aj Feyenoord. Dodnes mám napriek všetkému pri záznamoch na DIGI Sport zimomriavky. 

Rezešovci vtedy vlastnili Košice aj Spartu Praha, železiari nestíhali taviť dosť ocele, aby bolo pre futbalistov na výplaty. Aspoň tak hovorili zlé jazyky v meste, internet bol vtedy ešte predpotopný. Keď fabrike došli peniaze, spľasla aj futbalová bublina. VSŽ kúpili Američania a klub zomrel druhýkrát. Udržiavali ho ešte chvíľu v umelom spánku, definitívne ho od prístrojov odpojili v roku 2004. Posledné tri roky jeho druhého života boli už len smutnou agóniou.

#GianniBoriero

Éra Blažejova

Klub exhumoval a resucituoval v roku 2005 Blažej Podolák. Majiteľ prepravnej firmy z Ličartoviec ho zlúčil s tamojším dedinským, potom spojil sily s mestom a na svete bol MFK Košice. Trénerom sa opäť stal Ján Kozák, modus operandi bol geniálny, z dnešnej optiky vizionársky. Kozák vychová mladých futbalistov, ktorých majiteľ predá do lepšej Európy a klub bude žiť z peňazí za prvý a ďalšie presuny hráčov po kontinente. Tak sme v Košiciach naučili hrať futbal Nemanju Matića, Ondreja Dudu a podobne. Preháňam, ale nie oveľa. 

MFK - už späť v žltomodrých farbách no stále vo vyhnanstve v Čermeli na štadióne konkurenčnej Lokomotívy - občas niečo uhral. Napríklad remízu s AS Rím 3:3 v prvom zápase predkola Pohára UEFA. Takmer hetrik Jána Nováka zatienil na plnom štadióne aj dva góly Tottiho. O odvete nehovorme, skončila sa 1:7. Pred troma rokmi som videl vypadnutie VSS z iného predkola v Liberci na vlastné buľvy. Nenapadlo mi, že vidím svoj klub vo veľkom zápase vlastne naposledy naživo. 

Podolák v posledných rokoch, najmä po odchode Jána Kozáka k reprezentácii, zápasil s finančnými problémami. Tak to býva, keď polovica peňazí z predaja Matića skončí vo vrecku hráčovho agenta.

Mužstvo premenoval späť na VSS, Vernosť, Sila, Sláva a na náhrobný kameň vytesal ešte jeden Slovenský pohár. Už vlani mali v Košiciach pred sezónou na kahánku, napriek tomu druhú ligu vyhrali. Za VSS sa vždy hralo so srdcom. Mňa neprekvapili. 

Do najvyššej súťaže už ale Podolák tím neprihlásil. Len do druhej a do Slovenského pohára. Napriek tomu už do žiadnej súťaže nenastúpi. 

Jedine VSS

Šiesty najlepší tím aktuálneho poradia slovenských klubov (ktorý započítava výsledky posledných štyroch sezón), dnes zomrel po tretíkrát. Po dlhej a zjavne nevyliečiteľnej chorobe. Kruh sa uzavrel. 

Česť jeho pamiatke, nech mu je futbalová zem v Košiciach ľahká. 

Jedine VSS! 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár