Na vlastné buľvy: Išli sme sa schladiť na Slovan

03.08.2017 / Martin Marys Pagáč
Slovan v modrom, Zlín v žltom. (photo: SITA/Diana Černáková)

Slovan v modrom, Zlín v žltom. / (photo: SITA/Diana Černáková)

Poznáte to. Slnko svieti, zmrzlina sa vám roztápa cez prsty ešte skôr, než vám ju zmrzlinár podá, voda síce láka, no nie až tak, aby ste si vymieňali spotené informácie s ďalšími sardinkami v bazéne. Áno, tiež sme sa rozhodli pre kryoterapiu a s ďalšími štyrmi tisíckami ľudí sme sa vybrali na hokej.

Boli sme si pozrieť súboj Slovana, ktorý sa pripravuje na ďalšiu sezónu v kontinentálnej lige, proti Baranom zo Zlína. Tí v minulej sezóne obsadili 10. priečku v štrnásťčlennej českej hokejovej „nechužsavoláakokoľvek“ súťaži. Toto mal byť ich prvý prípravný zápas, na rozdiel od Belasých, ktorí už zopár neúspešných pokusov mali.

Žiadna sláva

Slávo Jurko sa skutočne na zápase neukázal, takže neboli súťaže, cigánska, ani pagáčiky. Párky došli po druhej tretine, ostala klobása, predražená voda, zvaná tiež aj „pivo“, čipse a kekse, ktorých čokoládu bolo treba zlízať z obalu. Domáci hlásateľ sa snažil, ale nové mená diváci nepoznali, prípadne sa k nim nechceli priznať, tak prekrikovačku o tom, kto dal prvý gól Slovana, a kto mu naň prihral si hlásateľ struhol sám a už sa o to viac nepokúšal.

Dianie na ľadovej ploche bolo bolestivé. Ani nie tak pre hráčov, ako pre divákov. Aspoň tam nebolo horúco. Táto myšlienka nás chladila pri srdci. Tri hodinky klimatizácie za päť eur. No kúpil som to. A nebol som jediný, kto kupoval. Janusa akoby čerstvo vytiahli z postele a miesto stráženia svätyne sa len prevaľoval z jedného boku na druhý. Dostať tri góly zo šiestich striel v prvej tretine, taký nákup by brala nejedna Erika Judínyová. Po zmene strán už hostia strácali motiváciu. Asi čakali skutočný Slovan, nie béčko jeho juniorky. Napriek tomu bol po druhej tretine stav 2:5. Pred záverečným dejstvom dostali domáci hráči pohrozenie, že za takýto výkon príde výplata až na Vianoce. Roku 2020. Konečne sa začalo jazdiť, počet striel v poslednej tretine bol dvojnásobný oproti súčtu z prvých dvoch tretín. Stačilo to však len na zníženie na 4:5 a následný inkasovaný gól do prázdnej brány.

Koniec? Ešte nie

Dve sekundy pred koncom hlásateľ oznámil, že nech už stretnutie dopadne akokoľvek, tréneri si plácli na predĺženie a nájazdy po stretnutí. Škoda, že to nezachytila tá štvrtina divákov, ktorá už stihla odísť. My sme sa teda ešte chvíľku vychladili, v predĺžení 3 na 3 zvíťazil po minúte Slovan, nájazdy mu takisto vyšli, zápas tak skončil výsledkom 4:6 (5:6 po predĺžení, 6:6 po nájazdoch).

Atmosféra cesty zo štadióna mala príchuť, ako keď sa preboríte do zamrznutého potoka a potom vás mama položí na radiátor, prípadne do trúby a vy sa pomaly rozmrazujete. Trúbu ale mama zabudla vypnúť. Belasých Orlov vraj najbližšie čakajú ďalší Barani, tento raz tí slovenskí. Vraj by to v prípade prehry bola hanba na tri kanadské zimy. Možno aj tri ruské. Momentálna forma sa ale prikláňa na stranu Bystrice. Nový ročník je za rohom. Slovan musí zamakať, aby nepotreboval veriť v jarné zázraky ako pred rokom. Palce sa nám kĺžu od potu, ale pokúšame sa ich držať. 

Martin Marys Pagáč

Martin Marys Pagáč

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár