Na Slovinsko v Slovinsku na pive

02.09.2017 / Stano Staško
Vladko Weiss smerom dozadu skôr prepadával.  (photo: SITA/Martin Mednansky)

Vladko Weiss smerom dozadu skôr prepadával. / (photo: SITA/Martin Mednansky)

Rozhodol som sa, že sa pôjdem na kvalifikačný zápas so Slovinskom pozrieť osobne. Veď prečo nie, naši vyhrali ostatné štyri zápasy a tak som sa vybral do Slovinska. Veď spojím príjemné s príjemným a urobím si dovolenku v Alpách. Po príjazde som zistil v miestnej krčme, že hráme na Slovensku. Nezostalo mi nič iné, iba zápas sledovať s nimi, tam.

Objednal som si pivo a začal som mať strach. Na etikete čítam „aško“. No reku, už ma majú, vedia o mne. Nakoniec tam nebolo napísané Staško, ale Laško. 

Vonku to vyzeralo na poriadnu búrku, avšak ako sa neskôr ukázalo, do 80 minúty sa iba blýskalo. Až v 81. z toho obláčika, ktorý stál v bráne Slovinska, zapršalo.

Ale pekne poporiadku. V prvom polčase sme mali šance aj na poltucet gólov, ale nič z toho nebolo. Zaujal ma však výkon šoféra Vladka. On nevyhral jeden defenzívny súboj. Po strate lopty, žiadny návrat do obrany. Ostal stáť, resp. si to odkráčal na polovicu ihriska. Hral s menším zápalom ako piatoligista zápas o stred tabuľky. No nič, popísalo sa o tom veľa, ale opäť raz sa to potvrdilo. Weiss sa aj dnes viezol s desiatimi kamarátmi až do 54. min, keď ho Kozák zastavil a bez pokuty posadil mimo vozidla. Ešte, že nešoféroval.

Na ihrisko prišiel Albert a hneď sme mohli zbadať, že na Slovensku sa nevyrábajú len nemecké, francúzske alebo čoskoro anglické motory, ale aj tie americké. Rusnák bol na nezastavenie. Ale iba chvíľu, kým si španielsky rozhodca nezačal robiť na ihrisku „poriadok“. Najprv na hráčov kričal ako hysterická žena, potom rozhadzoval ručičkami. Poriadok si však neurobil, nemal na to, ako sa hovorí, gule. Albert je fešák, tak naňho pískol. Náš hráč sa právom hneval, že prečo?! Ale keď zistil o čo rozhodcovi ide, vymäkol do konca zápasu. A to mi už aj Slovinskí štamgasti objednávali. Ako kompenzáciu za to, čo pískal ten Španiel.

Nič to, iní zamakali. Lobotka („Hral ako z veľkej futbalovej knihy.“ M. Merčiak), Hamšík, Mak,... A práve Mak zasial semienko úspechu. Hamšíkovi sa ešte neurodilo, ale Nemec úspech zožal. Neviem, či 1. september je pre Nemca ten správny dátum, ale nakoniec sa ukázalo, že v tom prsty na nohách nemal a bol to vlastný gól. To mi teda tvrdili miestni a ja som s nimi súhlasil, lebo inak by to bolo v podniku divoké.

Zápas sme vyhrali, boj o postupové prvé miesto sa nezdá byť ešte stratený a v tabuľke tretích miest nepostupujeme. Neviem, či už je čo oslavovať. Tak sme so Slovincami, pre istotu, ešte čo to vypili. Inak viete ako dlho trval pozápasový rozhovor Slovinského trénera Srečka Katanca pre miestnu RTVS (Radiotelevizija Slovenia)? Dve pivá a tri Rakije. Teda, asi 15 min. Čo myslíte, zvládol by to aj Ján Kozák? Podľa mňa, aj viac....

A ešte nakoniec pre fajnšmekrov, čo dočítali až sem. Viete prečo dal Hamšík pri striedaní v 87. minúte za stavu 1:0 kapitánsku pásku Hubočanovi? Lebo hral na poste, ktorý bol najďalej od našej lavičky. 

Stano Staško

Stano Staško

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár