Quo vadis Veľká trojka? McLaren: Na prahu novej éry Časť I.

24.09.2017 / Branislav Ježík
Ron Dennis stál za nepodareným partnerstvom s Hondou v tomto storočí. (photo: Getty Images for Honda Motor Co.)

Ron Dennis stál za nepodareným partnerstvom s Hondou v tomto storočí. / (photo: Getty Images for Honda Motor Co.)

Na začiatku sezóny sme sa opäť vrátili k článkom o Veľkej trojke. Neoficiálne sa tak nazývajú tri najstaršie tímy, ktoré dokázali v rámci šampionátov F1 zvíťaziť viac ako sto krát. V roku 2016 si ani jeden z nich nedokázal zveľadiť svoje konto víťazstiev v historických tabuľkách. O prvých dvoch tímoch sme písali ešte na začiatku šampionátu a na záver sme si nechali McLaren.

Tento výber bol tak trochu zámerný. Druhý najstarší tím vo formule 1 so sídlom vo Wokingu, inak rodisku Rona Dennisa, totiž začal písať novú kapitolu vo svojej už viac ako polstoročnej histórii. Na jej počiatku je McLaren výsledkovo na tom podobne, ak nie horšie, ako keď ho začiatkom 80. rokov minulého storočia do svojej správy preberal Ron Dennis. Tento príbeh ste si v rámci nášho seriálu Quo Vadis Veľká trojka na stránkach takurcitee mohli prečítať, takže je zbytočné sa k nemu vracať. Ale aj koniec Rona Dennisa v McLarene bol nemenej zaujímavý ako jeho začiatok.

Nikdy sa nevzdávať

To podstatné za posledný rok, sa odohralo v utorok 15. novembra 2016. Predstavenstvo McLarenu vtedy zbavilo Dennisa všetkých rozhodovacích právomocí. Za týmto prevratom stál jeho dlhoročný súputník Mansour Akram Ojjeh. Títo dvaja mali spolu v tíme vždy taký podiel, aby dokázali prehlasovať ostatných akcionárov. Teraz sa však syn francúzskej matky, narodený v Saudskej Arábii, pridal na stranu bahrajnskej štátnej investičnej skupiny Mumtalakat, ktorá vlastní zvyšné akcie holdingu McLaren a spolu Rona Dennisa jednoducho prehlasovali. Ten bol takto donútený zložiť svoju funkciu predsedu predstavenstva. Nebol by to však Dennis, aby sa vzdal bez boja. Svoju pozíciu chcel ochrániť prostredníctvom Najvyššieho britského súdu, kde sa snažil zvrátiť výsledok hlasovania. Na svoju funkciu mal totiž stále platnú zmluvu, ktorá mala vypršať až v januári 2017. Ale nepochodil ani tam.

Mnohí boli prekvapení, že dvaja nerozluční akcionári sa nepohodli. Ale tí, ktorí sa pohybujú v zákulisí vedia, že ich vzťah sa začal rúcať už v roku 2014, keď musel Mansour Ojjeh absolvovať transplantáciu pľúc. Dennis ho vtedy pravdepodobne už odpísal, čo sa ukázalo ako osudová chyba. Jeho obchodný partner sa vrátil silnejší ako predtým. Nečudo, že sa dvaja muži, ktorí predtým so svojimi rodinami dokonca trávili spoločné dovolenky, zrazu nemohli zniesť.

Licitácie

Aj keď sa po týchto udalostiach tvrdilo, že Ron Dennis zatiaľ neplánuje svoj podiel v McLarene predať a stále ostáva členom správnej rady, v skutočnosti od začiatku tohto roka prebiehali rokovania o tom, akým spôsobom a za akú cenu prebehne prevod Dennisových akcií. Spolupráca s ostatnými akcionármi už nebola ďalej možná, pretože vzťahy po tom, ako Dennis dohnal celú záležitosť pred súd, ostali na bode mrazu. Na každodennom chode celého holdingu sa už tak či tak rodák z Wokingu po svojom odvolaní nepodieľal. Rokovania prebiehali niekoľko mesiacov, a v prvý júlový deň tohto roka mohol byť po odpredaji akcií oznámený definitívny odchod Rona Dennisa z McLarenu.

Oficiálnym dôvodom odvolania bol manažérsky štýl Rona Dennisa s jeho pre niektorých až neznesiteľným perfekcionizmom. Pravdou je, že Angličan mal podobný autokratický štýl riadenia ako Bernie Ecclestone, čo v dnešnej dobe už nie je trendom. Rovnako ako on, aj Dennis sa v dôsledku rôznych finančných operácií musel vzdať svojho celoživotného diela. Vždy sa snažil mať všetko vo svojej kariére pod kontrolou, ale podobne ako Bernie Ecclestone vo FOM, aj on doplatil na to, že sa postupne vzdal svojho väčšinového podielu.

Nechcený kapitál

Neoficiálne sa hovorí o tom, že Dennisovou hlavnou úlohou bolo nájsť nového titulárneho sponzora, čo sa mu nepodarilo. Namiesto toho zohnal peniaze od čínskych investorov (hovorí sa o sume 1,65 miliardy ₤, ktorú boli ochotní zaplatiť), čo sa ale nepáčilo súčasným akcionárom a tí následne iniciovali jeho odchod na nútenú dovolenku ešte pred ukončením kontraktu.

V F1 tak skončil človek, ktorý stál za najväčšími úspechmi McLarenu a vďaka ktorému sa z malého pretekárskeho tímu stala v priebehu štvrťstoročia silná globálna značka na trhu s luxusnými športovými autami. Ale aj to je len časť aktivít McLarenu, ktorý sa pod vedením svojho šéfa premenil na obrovský automobilový a technologický holding s 3500 zamestnancami a ročným obratom viac ako 850 miliónov ₤.

Vedením celej skupiny McLaren Group, pod ktorú teraz patria aj predtým nezávislé skupiny McLaren Automotive (vyrábajúca luxusné autá) a McLaren Technology Group (jej súčasťou je aj pretekársky tím), bol po odvolaní Rona Dennisa poverený bahrajnský šejk Mohammed bin Essa Al Chalífa, ktorý je zároveň aj riaditeľom okruhu v Sáchire. Predsedom predstavenstva sa stal Mansour Ojjeh. Snom Rona Dennisa po odchode z McLarenu je založiť technologický investičný fond, ale zatiaľ pracuje ako poradca pre inovácie na britskom ministerstve obrany. Tu pomáha pri vylepšovaní technológií, organizácie a kultúry. A samozrejme aj naďalej sa stará o rodinnú charitatívnu nadáciu Dreamchasing.

Božský Ron

Za najväčší problém Rona Dennisa sa považuje to, že nedokázal delegovať svoje právomoci. Vždy chcel o všetkom rozhodovať sám, ale s tým ako McLaren postupne rástol, to jednoducho nebolo možné. Aj preto už nedokázal v roku 2007 zvládať Fernanda Alonsa s Lewisom Hamiltonom, tak ako sa mu to darilo pri Alainovi Prostovi s Ayrtonom Sennom na konci osemdesiatych rokov.

Bol zložitou osobnosťou, ale len veľmi málo spolupracovníkov ho skutočne poznalo, pretože sa stránil väčšiny ľudí, dokonca aj v samotnom McLarene. Pri jeho autokratickom štýle riadenia bol v McLaren Technology Centre (MTC) prirovnávaný k Bohu. Všetci verili jeho rozhodnutiam, nikto sa neodvážil odporovať jeho nariadeniam. Ak malo byť niečo vykonané, vždy sa to muselo spraviť presne takým spôsobom, ktorý určil Ron Dennis. Bol detailista a zakladal si na profesionalite aj pri poslednej upratovačke v MTC. Ale len málokto zo zamestnancov sa s ním v posledných rokoch stretol osobne. Nie každý dokázal v takýchto podmienkach fungovať, koniec koncov tak ako s každým, kto trpí určitým stupňom obsedantno-kompluzívnej poruchy. Tí ostatní k nemu chovali bezmedzný rešpekt.

To preto, že vybudoval úspešnú firmu, v ktorej je formula 1 len jednou z niekoľkých technologických činností, ktorými sa zaoberá. Tým, čo vybudoval z McLarenu za 36 rokov posunul latku v F1 na novú úroveň, ktorá bola ešte pred pätnástimi rokmi nepredstaviteľná. A túto latku v súčasnosti už nepodlezie žiadny tím. Podobne ako Bernie Ecclestone, aj Ron Dennis sa dokázal postarať o ľudí, ktorí s ním spoločne rozbiehali novú éru McLarenu v 80. rokoch. Hoci tí, ktorí ho opustili neskôr, sa už dostali do Dennisovej nemilosti.

Vzťahy na bode mrazu

Ronovi Dennisovi nebola vyplatená dohodnutá cena za jeho akcie hneď. Ide predsa len o veľké peniaze (písalo sa o 37,5 miliónoch ₤, ale sám Ron Dennis hovoril o čiastke 275 milónov ₤), ktoré budú na jeho konto prevedené postupne. To býva v takýchto prípadoch bežné, ale zaujímavosťou je, že kým Angličan nedostane celú čiastku, bude mu McLaren ručiť niektorými svojimi historickými monopostami, ktoré sa nachádzajú v MTC. Aj to svedčí o istom stupni nedôvery, ktorá panuje medzi ním a ostatnými akcionármi. A nie sú to len hocaké autá. Posúďte sami: McLaren MP4/2 s ktorým získal posledný titul Niki Lauda, McLareny MP4/2B, MP4/2C a MP4/5, s ktorým získal svoje tri tituly Alain Prost, majstrovské MP4/4, MP4/5B a MP4/6 Ayrtona Sennu, ďalej MP4/8 s ktorým Brazílčan získal v F1 svoje posledné víťazstvo, MP4/13 a MP4/14, s ktorými získal korunu šampióna Mika Häkkinen a samozrejme nesmie chýbať ani MP4-23 z prvej majstrovskej sezóny Lewisa Hamiltona. Niet sa čo čudovať, veď pod vedením Rona Dennisa získal McLaren 158 víťazstiev a sedemnásť titulov šampiónov medzi jazdcami a tímami.

Do McLarenu na druhý pokus

Nástupcom šesťdesiatdeväťročného Angličana sa stal 45 ročný bývalý pretekár a súčasný biznismen, Američan Zak Brown. Ten sa priznal, že v 90. rokoch sa presťahoval do Anglicka s jediným cieľom – stať sa jazdcom McLarenu. O miesto súperil s Janom Magnussenom a Josom Verstappenom, teda otcami súčasných pilotov F1. Starší fanúšikovia iste vedia, že v F1 sa nakoniec ako jazdec nikdy neobjavil. Vydal sa na cestu obchodu, kde sa stal veľmi úspešným, keď spoluzakladal v súčasnosti najväčšiu marketingovú spoločnosť v oblasti motoršportu Just Marketing International (JMI). Sám je spolumajiteľom amerického tímu United Autosports, ktorý preteká v sérii Le Mans. V jeho zbierke klasických automobilov sa dokonca nachádza aj McLaren MP4/16, s ktorým jazdil Mika Häkkinen.

Zak Brown istý čas koketoval aj s Liberty Media, ktorá sa stala novým väčšinovým vlastníkom formuly 1, ale ako priznal, McLaren bol jeho srdcovou záležitosťou. Zaujímavosťou ale je, že akcionárom McLarenu odporučil jeho najatie práve Ron Dennis. Bol to práve Američan, ktorému sa v posledných rokoch ešte pod hlavičkou agentúry JMI podarilo získať pre McLaren nových menších sponzorov ako Chandon, Johnnie Walker, NTT, Sensodyne, Lenovo a Hilton. Zopár ich dotiahol ku kontraktu dokonca so samotnou Formula One Group (FOG). V McLarene bude mať na starosti nielen komerčné aktivity, ale aj samotný pretekársky tím. Sám si dal úlohu získať do konca tohto roka hlavného sponzora a dostať McLaren na pódium. Určite budú cennými aj jeho dobré vzťahy s novými vlastníkmi formuly 1, keďže predtým pracoval aj pre súčasného šéfa FOG Chaseho Careya.

Veľké upratovanie

Ale Američan neprevezme všetky právomoci Rona Dennisa. Opäť sa dostávame k prirovnaniu s Berniem Ecclestoneom. Podobne ako na jeho funkciu vo vedení FOM boli ustanovení traja ľudia, ani bývalého šéfa McLarenu nebolo ľahké nahradiť jednou osobou. Brownovou pravou rukou ostáva prevádzkový riaditeľ Jonathan Neal, ktorý má na starosti technickú stránku pretekania a nové vedenie doplnil športový riaditeľ Éric Boullier. Táto trojica sa bude zodpovedať priamo predstavenstvu McLarenu.

Po nástupe Zaka Browna prirodzene nastalo aj upratovanie v tíme. Odísť musel výkonný riaditeľ Jost Capito, ktorý sa k tímu pridal len v septembri minulého roka, hoci zmluvu mal už od januára. O miesto samozrejme prišiel aj dlhoročný marketingový riaditeľ Samir Ekri, ktorý s Ronom Dennisom spolupracoval takmer 40 rokov. S príchodom nového šéfa sa zmenila aj atmosféra v tíme. McLaren už nie je chladnou vysoko organizovanou skupinou, ale stal sa omnoho priateľskejším. Nebola to jednoduchá úloha pre Američana, ktorý musel dokázať zmeniť myslenie celého tímu. Napriek tomu štýl Rona Dennisa ostal zapísaný v DNA McLarenu. Tou je vyhrávať a byť najlepším v tom, čo robí.

Nikto nepochybuje o tom, že odchodom Rona Dennisa sa začala písať úplne nová kapitola v histórii britského tímu. Netýka sa to len McLarenu, ale aj celej formuly 1. Pretože práve rodák z Wokingu má veľký podiel na tom, ako súčasná F1 vyzerá a funguje. Bol to McLaren pod jeho vedením, ktorý začal ako prvý používať exotické materiály, ktoré sa neskôr stali v F1 štandardom. On bol jedným z tých, ktorí roztáčali špirálu nákladov, vďaka ktorým sa dnes ročné rozpočty tých najväčších tímov pohybujú v stovkách miliónov dolárov. Koniec koncov aj jemu môžeme vďačiť za to, že kráľovná motošportu sa stala skôr súťažou inžinierov, ktorí sú pomaly cenení viac, ako samotní jazdci. A v neposlednej rade bol jedným z posledných predstaviteľov éry, v ktorej o všetkom rozhodoval jeden muž.

Ale problémy nemali len akcionári McLarenu. Pretekársky tím bol na tom možno ešte o niečo horšie. O tom sa dočítate viac nabudúce v ďalšej časti nášho seriálu Quo Vadis Veľká trojka.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

Napíš komentár