Sídliskový sen. Ako Artmedia v Európe zbíjala

15.02.2018 / Gabriel Vass
Mladý Juraj Halenár si v drese Artmedie urobil meno.  (photo: SITA)

Mladý Juraj Halenár si v drese Artmedie urobil meno. / (photo: SITA)

Bolo leto 2005 a čerstvý majster Corgoň Ligy zo sezóny 2004/2005 vstupoval do bojov o prestížnu Ligu majstrov. FC Artmedia Petržalka bola na historickom výslní.

Dnes je február 2018 a hrajú tretiu ligu, čo pevne verím, nie je ich konečná súťaž. Medzitým vystriedali 4 štadióny, zmenili x-krát majiteľa, y-krát svoj názov a majú vlastnú kategóriu v obchodnom registri. Ale svitá na lepšie časy. Zaslúžia si to, lebo pracujú koncepčne a majú svoju víziu. Poďme však zaspomínať.

Prvý súper v 1. predkole: Kairat Almaty. Súper z Kazachstanu, čo povedzme si pravdu, je krajina bližšie k Číne ako k Európe. Ale šak ich nehajme, UEFA im dovolila, tak nech si chlapci prídu zahrať.  

Doma 2:0 proti nejakému sídlisku z Československa. Neni zlé. O dva týždne odveta. Keďže UEFA nedovolila hrať Čempionslíg na sídlisku, Ivan vybavil Senec. Veď v prípade úspechu chlapcom kúpi trojhodinový lístok do akvaparku. V prípade neúspechu dve dĺžky kraulom na Slnečných jazerách.

Prebiehala posledná minúta predĺženia a Kazaši už chladili šampáňo, lebo skóre hovorilo v ich prospech. Ale v tom Fodrek z agónie vymyslel posledný center a najvyššie vyskočil Pavol Staňo. Artmedia postúpila v momente, keď už náhradníci smutne zbierali bundičky a tepláky na lavičke.

2. predkolo, Celtic Glasgow. Skúpi Škóti nechceli hrať na druhej strane Dunaja, tak Ivan musel zase vymýšľať, kde to odohrajú. Zabookoval teda Tehelko, predsalen, dôjde Stano Varga, nech si zaspomína na belasé časy. A veruže to skôr vyzeralo že viac spomínal, ako hral. Halenár tam šupol tri kúsky, pridali sa Mikulič a Vaščák a bolo z toho 5:0. Potom som išiel do Chorvátska na dovolenku a v krčme som si vydupal aspoň teletext. Neveril som vlastným očiam, 0:4, Artmedia postúpila. Nikoho to síce netrápilo, pretože Hajduk dostal 0:3 a 0:5 od Debrecínu, takže nálada bola pochmúrna.

3. predkolo, Partizan Belehrad. Asi to pretočím, keďže na oboch štadiónoch boli najzaujímavejšie akurát tak polčasové rozcvičky náhradníkov. Obe mužstvá stojace na stredových kruhoch, ruky okolo pliec a mužíček v oranžovom, Juraj Čobej sa hodil doľava a umlčal Grobarov na tribúne. Artmedia postúpila do hlavnej súťaže Ligy majstrov.

Tréneri Vlado s Mišom dostali opušťák do Nyonu aby zistili, že na jeseň pôjdu do Milána na nákupy, do Porta na vínečko a do Glasgowa na futbal, lebo tam sa nič iné robiť nedá. Ivan predĺžil nájom na Tehelnom do decembra. Raz do mesiaca si tu s chlapcami zahráme dobre? Dikyčko. Možno už vtedy vedel, že o chvíľu prejde na temnú belasú stranu.

Prvý zápas, došli nerazzurri, Inter Miláno. Keď uvideli štadión, pýtali sa vrátnika, že je toto tréningový štadión. Keďže to bol vtedy môj obľúbený klub, tatko musel zohnal lístky, nemohol som tam predsa chýbať. Beznádejne vypredané, 30k ľudí. Mal som vtedy 13 rokov ale dodnes si pamätám na ten večer. Julio Cesar - I. Cordoba, Materazzi, Samuel, Womé - Figo (81. Martins), C. Zanetti, Veron, D. Stankovič - Adriano, Cruz (65. D. Pizarro). Figa neskutočne vypískali, lebo furt simuloval. Veróna vysmiali lebo sa nechal vylúčiť.

Inter na začiatku trochu zatlačil ale Petržalka hrala fakt dobre. Jeden im tam Cruz aj tak šupol. Hostia sa ale báli o výsledok, lebo taký drvivý tlak od chlapcov spoza mosta veru nečakali. Ustáli to však a brali 1:0. Najpamätnejší momentom ale pre mňa bolo brvno od Adriana. Hádam z 30 metrov. Legenda hovorí, že keď došli bágre v roku 2013, ešte stále sa triaslo.

O dva týždne išli do Porta proti miestnemu FC. Pred rokom sa tam hralo EURO, takže fajnovučký štadiónik. To bol môj prvý fatálny omyl, keď som vypol telku ešte pred koncom zápasu (druhým bol súboj o bronz vo Vancouvri, keď sme po druhej tretine vyhrávali nad Fínmi 3:1). Moje dve osobné prehry. Ale späť k veci. Lucho a Diego načali koláč. Petráš korigoval v nadstavenom čase prvého polčasu po neuveriteľne sebavedomej akcii. V čase môjho hlbokého spánku to tam najskôr zasunul Jano Kozák (z rýchleho protiútoku!) a skazu dokonal Balázs Borbély. Ak nie si Maďar, čítaj Borbéj. Na Bratislavskom letisku dali tepovať červený koberec a v Portugalsku hromadne začali prečiarkovávať Czecho na začiatku názvu našej krajiny. Prvé body slovenského tímu v Lige majstrov. A prvé naozaj zaslúžené milióniky na účte klubu z Petržalky.

Tretí zápas, v Glasgowe sa nič zaujímavé neudialo. Teda vlastne hej. Sídliskoví chlapci si došli pre bod, a ukázali, že v Škótsku góly nemusia dávať, a aj tak majú väčšiu radosť ako domáci. 0:0.

Odveta bola o dva týždne na Bajkalskej v podstate o tom istom, akurát Ďžony a Balázs dali znova po góle. Presadil sa aj Pršo a Thompson. 2:2, pohodička, už máme päť bodov a to hráme medzitým aj ligu.

Konečne prišiel čas aj na nákupy v Miláne. Na San Sire bolo menej ľudí ako počas záverečnej v Auparku. Inter dostal nejaký ban od UEFA, takže sa hralo bez divákov. Tifosi asi veľmi hlasno kričali niečo, čo kričať nemali. Artmedia nakúpila košele od Armaniho, kabelky pre manželky od Gucciho, a štyri góly do sieťky na pokladni miestnych internacionálov. Adriana asi štvalo to brvno, tak im zrobil tri pozdravy, štvrtý pridal Figo a mohli ísť domov. 0:4.

Potom však prišiel mikulášsky darček. Bol 6. december a v Bratislave zhruba týždeň vkuse pršalo. Ivan si prečerpal paušál od vybavovačiek, ale vo Viedni naozaj hrať nemohli, hoci chceli. Ani Porto nechcelo hrať na druhej strane Dunaja. Tak sa teda hralo na Bahennom poli. Toľko pilín tam navozili, že tú zimu všetky zvieratá na západnom Slovensku spali na betóne. Rozhodcovia sa vyšantili a postúpil Inter s Glasgowom. Smutný deň pre slovenský futbal. Tú penaltu by odpískal aj dedinský rozhodca, ktorému by trčalo 5000 korún z vrecka ako všimné od faulujúceho hráča.

Zástavy ostali na pol žrde. Ivan ale otvoril supermarket. Predal všetko čo mohol. Väčšinou do FK Saturn Weiss Ramenskoye. Potom predal aj sám seba, dal zbúrať dva štadióny, zmiznúť dva kluby a pohrať sa s belasou časťou mesta. Slovan je hore, a svitá mu na celkom pekné časy, ak budú lóve. Petržalka už nie je úplne v pivnici, už je na prízemí, a tiež jej svitá na lepšie časy.

Hádam si z tohto príbehu aspoň jedna strana vezme ponaučenie. Futbal sa hrá pre ľudí. Keď chceš hračku, postav si lunapark. 

Gabriel Vass

Gabriel Vass

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár