Matej Tóth pre TakUrčitee: Klenoty si musíme „hýčkať“ stále

22.02.2018 / Daniel Jurčík
Matej Tóth. (photo: SITA/Diana Černáková)

Matej Tóth. / (photo: SITA/Diana Černáková)

Zlatý chodec z olympiády v Riu má za sebou boj o zachovanie chodeckej disciplíny i úspech v dokazovaní svojej dopingovej bezúhonnosti. O týchto peripetiách, ale aj o budúcnosti či financiách v športe nám povedal viac.

Zdá sa, že trápenie ohľadom budúcnosti vašej disciplíny i biologického pasu je konečne minulosťou. Bol to najnáročnejší rok kariéry?

Určite to bol najťažší rok mojej kariéry a asi aj môjho života. Ale keďže všetko dobre dopadlo, tak mi to dodalo veľa sily, chuti a energie do ďalšej práce. Potvrdilo sa, čo vás nezabije, to vás posilní.

Našli sa ľudia, ktorí by vám dali najavo, že nad vami visí otáznik užívania zakázaných látok? 

Som si istý, že sa takí našli, ale mne osobne nikto do očí nepovedal, že mi neverí, alebo že som podvodník.

Minuloročné komplikácie vám viac dali či vzali?

Určite dali. Dnes sa na ten prípad pozerám pozitívne. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ale spätne som rád, že prišlo. Spoznal som, akých skvelých ľudí mám okolo seba a že spolu s nimi som schopný prekonať aj tie najťažšie prekážky.

O účasť chôdze na 50 km na olympiáde ste poriadne bojovali. Znamená to, že vás v Tokiu uvidíme?

Nebojoval som kvôli sebe. Myslím si, že 50-ka je náročná, ale krásna disciplína a zaslúži si byť na olympiáde. A hlavne zrušenie v podstate zo dňa na deň by bolo nespravodlivé voči mladým pretekárom, ktorí sa pripravujú do Tokia na svoj vrchol kariéry. Ale nepopieram, že som rád aj kvôli sebe a keď budem zdravý, budem sa môcť pokúsiť obhájiť olympijské víťazstvo.

Ako vyzerá príprava chodca počas zimy? Stravujete sa viac a trénujete menej?

Určite nie. Zimná príprava je pre nás najpodstatnejšia a bez nej by sme sa ani nemohli postaviť na štart. Trénujeme veľké objemy kilometrov, chodíme na sústredenia. Dá sa trénovať aj v snehu, keď je mínus 15 stupňov, len sa treba lepšie obliecť. A keď už treba ísť do kvality, tak cestujeme za lepšími podmienkami. Napríklad v týchto dňoch som v Juhoafrickej republike.

Stíhate počas takého náročného programu sledovať ZOH?

Keďže som v už spomínanej Afrike, je to trochu náročnejšie, ale darí sa nám pozerať niektoré prenosy a sledujem výsledky z každého športu. Samozrejme, najviac tie, kde máme našich reprezentantov.

V súvislosti s olympiádou rezonuje otázka finančného ocenenia najlepších športovcov krajiny. Peter Hochschorner sa dokonca vyjadril, že Slovensko si športovcov ako Anastazia Kuzminová nezaslúži. Máte aj vy problém s financovaním sezóny?

Myslím, že Peter nenarážal na podmienky ohľadom prípravy. Tie máme výborné. A mali ich aj Hochschornerovci. Horšie je to s podmienkami zabezpečenia úspešných športovcov po kariére. Takí úspešní športovci ako Hochschornerovci či Kuzminová by nemali riešiť, čo bude potom a štát by im mal ponúknuť zabezpečenie hodné najúspešnejších športovcov histórie na Slovensku. Také klenoty si musíme „hýčkať“ stále, nie len vtedy, keď sú na vrchole.

Ako hovoríte, problém s financiami sa týka hlavne športovcov po konci ich kariér. Vy ste vyštudovaný žurnalista. Budete sa venovať tomuto oboru alebo sa chcete pohybovať vo svete športu?

Mám v hlave rôzne alternatívy, čo bude. Ideálna by bola kombinácia športu a žurnalistiky. Chcel by som aj naďalej pomáhať slovenskému športu. Čas ukáže, aká bude realita.

Nepridáte sa do našej redakcie? 

Ďakujem za ponuku, pošlem životopis J.

Daniel Jurčík

Daniel Jurčík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár