Keď únos znamenal viac, ako päť titulov

25.02.2018 / Branislav Ježík
Fangio v Maseratti. (photo: SITA/AP Photo)

Fangio v Maseratti. / (photo: SITA/AP Photo)

Pred šesťdesiatimi rokmi oslavoval 25. februára pracujúci ľud na čele s komunistickou stranou v Československej republike desiate výročie víťazstva ľudovodemokratických síl nad buržoáznymi vykorisťovateľmi. Deň predtým sa v kubánskej Havane diali o niečo zaujímavejšie veci. V posledný februárový pondelok sa vďaka Juanovi Manuelovi Fangiovi motorizmus dostal až na prvé stránky novín. Nebolo to však kvôli jeho jazdeckým schopnostiam.

Práčka na peniaze

Možno sa teraz pýtate, akú spojitosť má motoristický šport s vtedajším Československom. Odpoveď je jednoduchá: rovnaká ideológia, ktorá už desať rokov určovala život u nás, ovplyvnila nakoniec aj preteky v kubánskej metropole. Vtedajší diktátorský režim na Kube bol síce proamerický, ale vôbec nie demokratický. Dôvodom bol prezident Fulgencio Batista, ktorý s prestávkami vládol ostrovu silou a zastrašovaním už od prevratu v roku 1933. Najskôr riadil všetko z úzadia, ale od roku 1940, keď sa stal prezidentom Kuby, už otvorene obchodoval s mafiánmi ako Lucky Luciano, Vito Genovese, či Meyer Lansky. Cez Havanu sa tak prali špinavé peniaze americkej mafie. Spojené štáty proti nemu nezasiahli, keďže Batista bol zárukou stabilnej, ale hlavne nekomunistickej vlády. Proti režimu sa postupne sformovala pomerne silná domáca opozícia a po neúspešnom prevrate v roku 1956 sa na jej čelo dostal Fidel Castro, ktorého cieľom bolo vyvolať na Kube revolúciu.

Kubánska idylka

Batistovým snom bolo z Havany spraviť latinskoamerické Las Vegas. Na to ale potreboval do hlavného mesta prilákať turistov. Uvedomoval si, že pri represiách a po čoraz intenzívnejších bojoch s povstalcami, bude potrebné navonok ukázať, že všetko je v normále.  Jednou z akcií na podporu cestovného ruchu malo byť zorganizovanie pretekov športových automobilov vo februári 1957. V hlavnom meste ostrovného štátu sa zišla vtedajšia špička automobilových pretekárov na čele s úradujúcim majstrom sveta Juanom Manuelom Fangiom. Výsledky sa síce nezapočítavali do šampionátu formuly 1, ale keďže organizátori ponúkli veľkorysé štartovné, veľká cena sa stala pri vtedajších mizerných platoch lákadlom aj pre najlepších jazdcov. Tí zároveň mohli ochutnať nočný život v Havane. Úvodný ročník pred nadšenými a zvedavými divákmi na okruhu, ktorý prechádzal najkrajšími časťami Havany pozdĺž nábrežia Malecón Avenue, ale aj Maine a La Piragua, vyhral Juan Manuel Fangio na Maserati 300S. O rok sa vrátil obhájiť svoje prvenstvo už ako čerstvý päťnásobný majster sveta formuly 1 vo svojej poslednej sezóne aktívneho jazdca.

V stredobode pozornosti

Boli to Fangiove druhé preteky v tej sezóne a po tréningoch to vyzeralo, že v pondelok si Argentínčan príde po ďalšie víťazstvo vo svojej kariére. Sobotu trávil s mechanikmi prípravou na kvalifikáciu, ale popri tom sa trpezlivo zúčastňoval oficiálnych akcií, ktoré organizoval Batista. Rovnako ako dnes, aj vtedy bolo normálne, že politici si radi vylepšovali svoj obraz v prítomnosti úspešných športovcov, hoci je zrejmé, že väčšina z nich sa pri politikoch až tak príjemne necítila. Fangio bol na svojom Maserati najrýchlejší v kvalifikácii a prezident si spokojne mädlil ruky: jeho najväčšia hviezda sa stala stredobodom pozornosti v zdanlivo pokojnej Kube.

V nedeľu večer sa Juan Manuel Fangio vybral zo svojej hotelovej izby výťahom na večeru, kde naňho už čakali členovia tímu. Keď z neho Argentínčan vystúpil, prišiel k nemu muž v koženom plášti, ktorý ako sa ukázalo, naňho čakal tiež. Po tom, ako si overil, že sa skutočne jedná o veľkého šampióna, priložil k Fangiovi samopal a zdvorilo mu povedal, že musí ísť s ním.

Ten muž sa volal Oscar Lucer Moya. Sám zorganizoval tím deviatich únoscov, v ktorom bola aj jeho manželka. Spolu s ním čakali na Argentínčana vo vstupnej hale hotela dvaja muži a ďalší boli vonku pripravení v autách. Fangia únoscovia odviezli do malej predmestskej vily v časti Vedado a ešte počas cesty mu vysvetlili svoje ideály a dôvody jeho únosu. Predstavili sa ako členovia Hnutia 26. júla, na čele ktorého stál Fidel Castro. Snahou mladíkov bolo dosiahnuť zrušenie veľkej ceny a vyvolať tak medzinárodný tlak na prezidentský režim.

Preteky bez hlavnej hviezdy

Únoscom zámer dokonale vyšiel. Po tom, ako o svojej akcii informovali prítomných zahraničných novinárov, sa správy o ich počine dostali na titulné stránky novín v Amerike a Európe. Juan Manuel Fangio mal množstvo fanúšikov, takže režim prezidenta Fulgencia Batistu nemohol pri jeho neúčasti na pondelkových pretekoch ani pomyslieť na to, že by nejakým spôsobom mohol zamlčať jeho únos.

Veľká cena sa napriek absentujúcej hlavnej hviezde v pondelok popoludní uskutočnila. Bola však prerušená po tragickej nehode domáceho jazdca Garcia Cifuentesa na Ferrari v piatom kole, pri ktorej zahynulo sedem divákov a 40 bolo zranených. Za víťaza bol vyhlásený Stirling Moss. Tieto tragické udalosti ale nakoniec zatienila udalosť, ktorá sa odohrávala mimo okruh. 

Čestný člen revolúcie

Únoscovia po takmer dvadsiatich siedmich hodinách nechali majstra sveta na okraji Havany, pričom zatelefonovali na argentínske veľvyslanectvo, aby si ho krajania prišli vyzdvihnúť. Po dohode bol vybratý dom argentínskeho vojenského atašé, ktorý sa nachádzal v bytovom bloku, vzdialenom päť kilometrov od ambasády. Veľvyslanec sa zaručil, že všetko prebehne bez policajného dohľadu, aby bola zaručená bezpečnosť únoscov. Tí prostredníctvom majstra sveta odovzdali veľvyslancovi list, v ktorom sa ospravedlnili za spôsobené komplikácie a Fangia v ňom nazvali čestným členom revolúcie.

Ako sa neskôr ukázalo, u Fangia sa naplno rozvinul Štokholmský syndróm. Ním psychológovia označujú stav obetí únosu, ktoré po prepustení začnú sympatizovať so svojimi únoscami. Sám jazdec Maserati k tomu povedal: „Ak to, čo povstalci urobili, malo dobré dôvody, tak to ako Argentínčan schvaľujem“. O pár dní neskôr už rozprával o svojich zážitkoch v New Yorku v televíznej show Eda Sullivana. Neodpustil si v nej drobnú iróniu, keď poznamenal, že na to, aby bol pozvaný musel byť unesený, keďže predtým mu na to nestačilo ani päť titulov majstra sveta formuly 1.

Signál pre Kubáncov

Osudy postáv boli po rušnom víkende rôzne. Juan Manuel Fangio, ktorý sa o politiku nikdy príliš nestaral, odmietol identifikovať svojich únoscov, pričom iba tlmočil ich vysvetlenie, že únos bol aktom politického vyhlásenia. Túto udalosť nikdy nezveličoval a podľa jeho vlastných slov to bolo len jedno z ďalších dobrodružstiev v jeho kariére. Žiadne obvinenia proti nim, ani proti ich konaniu nikdy nevzniesli ani samotní zástupcovia Argentínskeho veľvyslanectva.

Únos samotný nespôsobil Batistov pád, ale prezidentov neúspech pri hľadaní únoscov  vyslal signál kubánskej verejnosti. Jeho moc v krajine už nebola nespochybniteľná. Veľká cena Kuby v nasledujúcom roku bola zrušená, keďže po prezidentovom úteku z krajiny Fidel Castro v januári v roku 1959 so svojím hnutím úspešne zavŕšili štátny prevrat a nová vláda mala úplne iné starosti, ako organizáciu pretekov.

Nie všetko sa však skončilo šťastne. Dva mesiace po únose bol Oscar Lucer Moya prezradený a zatknutý Batistovou tajnou políciou. Po niekoľko týždňov trvajúcom výsluchu bol nakoniec popravený. Dnes je hrdinom revolúcie a na jeho počesť je po ňom pomenovaná univerzita.

Návrat na miesto činu

Fangio v F1 absolvoval už len jedny preteky, v ktorých si potvrdil, že Maserati začína čoraz viac strácať za ľahkými anglickými monopostami. Hoci v 50. rokoch jazdili vo veľkých cenách aj starší jazdci, ktorým najlepšie roky kariéry vzala druhá svetová vojna, predsa len už nepatril k najmladším. Nakoniec, dodnes mu patrí primát  najstaršieho majstra sveta formuly 1, keď svoj posledný titul získal vo veku 46 rokov a 41 dní. K tomu mu navyše ochorel otec a tak potichu ukončil svoju kariéru.

Do Havany sa vrátil až v roku 1981 ako zástupca Mercedesu, s ktorým si v F1 vyjazdil dva tituly šampióna. Dôvodom jeho cesty bol podpis zmluvy o dodávke nákladných áut s trojcípou hviezdou pre kubánsku vládu. Fidel Castro vtedy dokonca prerušil rokovanie, aby sa mohol pozdraviť s mužom, ktorého pred takmer štvrťstoročím nechal uniesť.

Dnes je pri vchode do hotela Lincoln, v ktorom sa celá udalosť odohrala, umiestnená bronzová tabuľa popisujúca udalosti z roku 1958 s dovetkom, že únos bol dôležitým impulzom pre revolučné sily. K 80. narodeninám dostal Fangio množstvo pozdravov z celého sveta a vraj bol medzi nimi aj jeden podpísaný len troma slovami: Tvoji priatelia, únoscovia.

Branislav Ježík

Branislav Ježík

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár