Vek je len číslo. Štyridsiatnik Puyol

17.04.2018 / Martin Marys Pagáč
Carles Puyol. (photo: SITA/AP Photo/Daniel Ochoa de Olza)

Carles Puyol. / (photo: SITA/AP Photo/Daniel Ochoa de Olza)

Piatok trinásteho potešil minimálne jedného človeka. Jeden z najväčších klubových srdciarov v histórii futbalu oslávil štyridsiatku. Typická pretiahnutá tvár a na nej zvlnená hriva, ktorú závideli mnohé. Len veľmi málo ľudí si pri vyslovení mena obrancu Barcelony automaticky v hlave nevybaví aj tvár.

Začiatky

Carles Puyol Saforcada (údajne sa to má čítať [ˈkaɾɫes puˈjɔɫ i safoɾˈkaða], hoci by Katalánci mohli uviesť, ako sa toto čítanie číta aj v normálnej reči) sa narodil 13. apríla 1978 (vtedy to bol štvrtok) v mestečku La Pobla Segur. Rodičia z neho nechceli mať futbalistu, no on sa zavrel do izby a trucoval, až kým nepochopili, že aj škola života má svoje čaro. Začal ako brankár v miestnom klube, no po poranení ramena sa prepracoval do útoku a keď ako 17-ročný nastúpil na slávnu La Masiu, presunul sa na defenzívneho záložníka. Postupne, ako sa zapracovával do áčka Barcelony, prešiel cez pravého obrancu až k stopérovi, ako si ho my, neskôr narodení, pamätáme najviac.

Narodil sa do zlatej španielskej generácie, ktorá odštartovala reprezentačnú kariéru na Majstrovstvách Európy, ktoré hostilo naše krásne Slovensko. Práve Slovákov Španieli porazili v súboji o 3. miesto najtesnejším rozdielom. Popri Puyolovi sa za Španielsko na turnaji predstavili borci ako Aranzubia, Capdevila, Marchena, Gabri, Xavi, či Albelda. Našu 21-ku vtedy ťahali Čontofalský, Greško, Kisel, Németh (Szilárd), Czinege, Babnič, Čišovský, Petráš, Mintál, Sedlák, a to hovoríme ešte len o profesionálnych začiatkoch.

Kariéra

Puyol prešiel z La Masie cez všetky rezervné kluby Barcelony a to A-tímu sa dostal v roku 1999. Rok predtým odmietol byť predaný do Malagy, pretože sa nechcel „rozísť“ so svojím veľkým kamošom Xavim, ktorý si v tej dobe premiérovo zabehal po Nou Campe. Následne Puyola pod ochranné krídla zobral van Gaal, ktorému sa síce Carlesa nepodarilo ostrihať, no futbalistu svetového formátu vykresať áno.

V roku 2003, zhruba vtedy, keď musela hrať predkolo pohára UEFA s Púchovom, bola Barça vo finančnej kríze a chcela Puyola predať do Manchestru United. K prestupu nakoniec nedošlo, naopak, Puyol sa upísal svojmu milovanému klubu takmer na doživotie.

Keď sa Luis Enrique, vtedajší kapitán Barcelony, po sezóne 2003/04 pobral do hráčskeho dôchodku, Puyol prebral kapitánsku pásku a nosil ju hrdo celých 10 rokov. Celkovo za hlavné mužstvo Blaugrana odohral 15 sezón, v ktorých s tímom získal 6-krát Španielsky ligový titul, 2-krát Španielsky kráľovský pohár, 5-krát Španielsky superpohár, 3-krát titul v Lige majstrov, 2-krát UEFA superpohár a 2-krát titul na klubových Majstrovstvách sveta.

V reprezentácii odohral rovných 100 stretnutí a získal s ňou pohár Majstrov sveta v Južnej Afrike (2010) aj Majstrov Európy v Rakúsko-švajčiarsku (2008), striebro na Olympiáde v Sydney (2000) a bronz na Pohári konfederácií v Južnej Afrike (2009). Svoj rozlúčkový reprezentačný zápas odohral s kapitánskou páskou na pleci v priateľskom stretnutí s Uruguajom v katarskej Dauhe pri víťazstve 3-1.

Po kariére

Oslávenca v závere kariéry sužovalo viacero zranení. Pamätné bolo najmä to zo skupinovej fázy Ligy majstrov v sezóne 2012/13, kedy sa vrátil do prvého stretnutia po zranení kolena proti Benfice a pri rohovom kope nešťastne dopadol na ruku a kompletne si vyvrátil lakeť na opačnú stranu. Puyol sa tak na konci sezóny 2013/14 rozhodol ukončiť kariéru napriek platnému kontraktu, lebo cítil, že už do základu nepatrí a arabské petrodoláre ho neprilákali tak, ako jeho kamoša. So svojimi 593 zápasmi sa zaradil na 2. miesto v klubovom rebríčku práve za Xaviho. Odvtedy ho už stihli na zemiakové miesto vytlačiť Iniesta s Messim.

Hneď po skončení kariéry sa zaradil do štruktúr klubu ako asistent futbalového riaditeľa, no po prepustení svojho šéfa, Andoniho Zubizzaretu, dal Puyol v januári 2015 výpoveď.

Počas kariéry a po nej získal niekoľko ocenení, z ktorých vyberáme Objav roka v La Lige 2001, 6-násobnú nomináciu do Tímu roka UEFA a 3-násobnú do Tímu roka FIFA, zaradenie do Tímu Majstrovstiev Európy 2008 a Majstrovstiev sveta 2010 a tiež Svetovej jedenástky 21. storočia, cenu za Najlepšieho obrancu UEFA 2006 a Zlatú kopačku 2016 ako futbalová legenda.

Puyolova partnerka, Vanessa Lorenzo mu v roku 2014 a 2016 porodila dcérky Manuelu a Maríu a veríme, že tento príkladný futbalista, slušný človek bez škandálov a obrovský srdciar oslavuje štyridsiatku v kruhu tých najlepších troch dievčat, ktoré mu osud privial do cesty. Ku gratulácii sa srdečne pripájame.

Martin Marys Pagáč

Martin Marys Pagáč

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár