Gútor Cup sme nevyhrali, ale...

19.06.2018 / Denis Bohumil Schvarcz
Telovýchovný vedúci (v modrom) a Juraj Piroska (vpravo od neho).  (photo: Damian Alex Schvarcz)

Telovýchovný vedúci (v modrom) a Juraj Piroska (vpravo od neho). / (photo: Damian Alex Schvarcz)

Keď nás kedysi dávno pozvali na Gútor Cup, tradičný turnaj v Hamuliakove, s potvrdením účasti sme neváhali ani chvíľu. Tak blízko pri Šamoríne sme ešte nehrali, do karát hral príjemný podvečerný termín jednej neskoro jarnej soboty. Už len sa pozbierať a nachystať modro-modré dresy. 

Vtipné posily

Úlohou generálneho menežerisa mančaftu virtuálnej redakcie je vždy zorganizovať, aby sa do nich mal kto vtesnať. Zohnať dostatočný počet tiel ochotných spotiť sa sme tentoraz skúsili takpovediac verejne. Keďže dve najsilnejšie osobnosti nášho výberu v jeho histórii (Martin Petro a Cejo) a obvyklý brankár Andrej Fuksa sa z tohoto zrazu ospravedlnili, hľadali sme brankára a stredopoliara. Prihlásili sa dvaja humoristi. 

Do bránky Marián Psár, ktorého ste videli stáť s mikrofónom počas Silných rečí na pódiu alebo v televízore a do poľa Cynická obluda. Fanúšik Arsenalu a účastník mnohých turnajov na hernej konzole pri stretnutí prekvapil tým, že bude do lopty kopať ľavou. Nasadili sme ho preto na jednu stranu ihriska s Gabom Vassom, spoluorganizátorom podujatia a našim vyslaným redaktorom na Južnej zemi. Aj jeho ľavačka je štipľavá, ale to sme vedeli. 

A propos, ihrisko. Na miestnom štadióne pripravili hraciu plochu najmenších rozmerov. Teda aspoň pre spôsob hry 5+1. Ihrisko mohlo mať veľkosť šestnástky na šírku. Nevadí, aspoň sme to nemali ťažké s taktikou. Strieľať z každej pozície. V prvom zápase proti Drevákom sa to ale nedarilo. 

Zmiatli nás názvom a ťarbavým herným štýlom. Richard Hanzlík ukázal, že titul neskončil v Trnave náhodou a po utešenom slalome cez jedného obrancu nedal brankárovi šancu. Škoda len, že potom dal zadosť svojmu menu obranca s číslom 3. Cynická obluda si dala vlastný gól, keď telom bránila za ním stojacemu súperovi tak, že zakončila zaňho. Totálne na Škrtela, len bez tetovačiek. Otrasení sme pustili ešte jeden banán a zápas v krátkom čase skončil. 

Počas dvojhodinovej prestávky pred ďalším sme sledovali súperov a druhý polčas zápasu Argentína - Island. Teda aj Messiho zahodenú penaltu. Bolo jasné, že nebudeme sami čo môžu mať zlý deň. Hu! 

Našťastie sme voľný čas využili na tímbuilding a proti Kalinkovu sme zabrali. Gabo Vass strelil gól v druhej sekunde, rovno po rozohratí nachytal brankára s Pačindovským melírom nepripraveného. O vyrovnanie som sa postaral ja, keď som prvý (a posledný)krát pribehol brániť roh pred vlastnú bránku. Ktosi center nadvihol nad brankárove ruky, lopta pristála na mojej hrudi a pred očami rodičov a detí som si dal aj ja ukážkový vlastenec. Gabo našťastie znova trhal sieť a vedenie na našu stranu, gól na 4:2 sa podaril aj mne. Tradične som hlavičkoval ponad brankárove ruky už do správnej bránky. Mám na také góly trejdmark. Vyhrali sme nakoniec 4:3 a keďže náš spoluhráč vyhodnocoval výsledky mali sme informácie z prvej ruky, že postup ďalej je náš. 

Posledný zápas v skupine sme odohrali v tréningovom tempe. Najmä preto, že nám súperi z tímu Športcafé Matador loptu veľmi nepožičali. Tím okolo Juraja Pirosku (áno, toho) bol plný hráčov, ktorí futbal, futsal a bohvie čo ešte hrajú denne celý život. Behali sme my, oni si posúvali loptu. Za bránkou stál Robert Vittek, o motiváciu sme mali postarané aj keď sme tušili, že zápas nedopadne najlepšie. Makali sme a Miloš Kubalík a tuším Martin Marys Pagáč dokonca zasunuli za brankára v drese s menom Mucha (iný Mucha) zápasové lopty. Dostali sme len štyri, teda sme prehrali. Aj ja som sa snažil, jeden volej ľavačkou mi sadol ako nikdy. Škoda len, že letel vysoko a krížom cez bránku do autu. V skupine sme skončili tretí. 

Playoff vs Guláš 

Postúpili sme z ôsmeho miesta, vo štvrťfinále nás čakalo najlepšie mužstvo z trinástich zúčastnených po bojoch v skupinách. Volali sa Imunoglukan, tak sme žartovali že ich necháme vyhrať, aby nezbalili ceny pre víťazov a bannery a turnaj sa mohol v pokoji dohrať. Viac sme sa ale pred zápasom rozprávali o guláši, na ktorý sme sa hotovali po vypadnutí. Taký fajný, kotlíkový. 

Domáci borci v červených dresoch (skoro takých pekných ako naše, ale ani náhodou) sa s nami na začiatku pohrávali, aby nám dali tri góly za asi dve minúty a keď pridali krátko na to štvrtý, bolo jasné že oni pôjdu do semifinále a my do radu na večeru. Tak aj bolo, záverečné skóre si už ani nepamätáme. 

Pred bojmi o medaily prebehla bubnová šou, skupina talentovaných mladých ľudí predviedla svoje umenie. Keď dohrali pomaly sa stmievalo a tak sme sa rozpustili. Večerný futbal sme už pozerali doma. 

Turnaj vyhrali Piroskovci, s ktorými sme podali náš najlepší výkon. Môže nás to tešiť, a nemusí mrzieť. Gútor Cup sme síce nevyhrali, no strávili sme znova veľmi príjemné popoludnie a radi prídeme znova.

Napríklad aj k vám, ak nás pozvete. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

Napíš komentár