Na vlastné buľvy – Európa na Žitnom ostrove

16.07.2018 / Gabriel Vass
Bol to dobrý zápas v Dunajskej Strede. (photo: SITA/Martin Havran             )

Bol to dobrý zápas v Dunajskej Strede. / (photo: SITA/Martin Havran )

Po dlhých 25 rokoch sa do Dunajskej Stredy vrátila pohárová Európa. Ako hrdý permanentkár som pri tom nemohol chýbať. Poďme však postupne.

DAC - Dinamo Tbilisi 1:1

DAC si bronzovou priečkou v našej Fortuna Lige vybojoval účasť v predkolách Európskej Ligy. Všetci dobre vieme, aká futbalová horúčka momentálne vládne na Žitnom ostrove, povedzme od otvorenia naMOL arény. Prakticky hneď po záverečnom hvizde posledného zápasu v Ružomberku sa začalo riešiť, koho nám vyžrebujú. Po pár týždňoch sa okruh možných súperov zúžil, a v hre boli aj škótski Rangers. Nakoniec žreb ukázal na ďaleký východ (o niečo ďalej ako Galanta), na papieriku bol nápis Dinamo Tbilisi.

Lístky sa utešene míňali, a nebolo pochýb, že štadión bude slušne zaplnený. Nastal Deň D. Vo vzduchu bolo cítiť, že sa tu chystá niečo veľké a historické. Možno v Žiline, Trenčíne alebo Bratislave by to bolo obyčajné predkolo. Možno. Ale keď sa do futbalovej Európy niekto dostane po skoro troch desaťročiach, atmosféra a eufória je trochu iná. Myslím si, že Ružomberčania po Evertone ten pocit z časti poznajú.

Človek by si povedal, že veď prídem na štadión a pri nástupe hráčov to celé vypukne. Až kým som nevidel video na sociálnej sieti, ako tri hodiny pre zápasom boli domáci fans zhromaždení pred hotelom, v ktorom majú zázemie hráči Dunajskej. Približne 300 ľudí čakalo na odchod hráčov na štadión. A neboli to len ultras, okrem nich aj celé rodiny, mladí, stredná generácia, otcovia so synmi a dcérami, ženy, dôchodcovia. Vtedy som pochopil, ako veľmi je vzácna tá chvíľa pre celé mesto, ale aj celý región.

Štadión sa zapĺňal rýchlo a pri príchode domácich na rozcvičku bol zaplnený už asi z polovice. Potlesku sa dostalo aj súperovým hráčom, čo nie je často vidieť v našich končinách. V útrobách štadióna bolo možné zazrieť aj Ladislava B. Povrávalo sa, že ak vytvoríme pozitívne kontexty emocionality, dominantná výhra je naša.

Hráči nastupujú na ihrisko, atmosféra sa dá krájať. Gruzínci postavili relatívne mladé mužstvo, aj tak som od nich čakal viac. Hráči DAC-u sa do nich hneď od začiatku zahryzli. V podstate sa hralo na jednu bránku. Ale akosi tú lobdu nikto z nich nevedel dopraviť do siete. V 15. minúte sa dostali hostia do ojedinelej šance, a podčíslenie 1 na 4 sa skončilo šokujúcim gólom do Macejovej siete. Štyria domáci obrancovia sa ponúkali, kto vystúpi proti hráčovi súpera, nikto nechcel, tak prišla vertikálna diagonála na voľného Zivzivadzeho a ten zblízka nemal problém zasunúť.

Rossiho plán neinkasovať sa teda zrútil už po štvrťhodine.

No čo už, ideme ďalej. Žlto-modrí asi na päť minút stratili trávnik pod kopačkami, ale potom sa všetko vrátilo do starých koľají. Trpezlivá prihrávačka verzus „Park the bus“. Po zhruba 23. nepodarenom rohu to Vida s Pačindom vyskúšali nakrátko a nadýchaný center doputoval na zadnú až k Bayovi, ktorý bol nestrážený ako Kočner s Ruskom pred troma týždňami. Vyrovnané, 1:1. Do polčasu sme mohli vidieť ešte tri pološance ale skóre sa už nemenilo.

Na druhý polčas pripravil Rossi zmenu. Celkom slušne hrajúci Šimčák uvoľnil miesto pre dunajskostredského De Bruyneho. Navrátilec Kalmár bol hodený ako kapor do slanej vody. Stiahol krídelníka a dal tam stredného záložníka. Takže Záhumenský musel na ľavej strane robiť nadčasy. Dobývanie bránky pokračovalo a už v 47. minúte sa diali veci. Herc prenikol do 16-tky, spravil si kolotoč s dvoma obrancami a prihral úplne voľnému Bayovi. Ten zo siedmych metrov trafil voľne vo vzduchu visiace brankárove rukavice. Tutovka, po ktorej zahodení aj prípravkári klikujú a brušákujú.

O tri minúty neskôr prežili domáci diváci srdcový kolaps.

Hosťujúci hráč s koncovkou -vili vletel do pokutového územia, trafil len vybehnutého Maceja, z odrazenej lopty nejaký -kadze nakopol Šatku a lopta skončila v domácej sieti. Našťastie mal čiarový zdvihnutú pravicu. Ešte väčšie šťastie, že v nej mal aj zástavku. Podľa mna to ofsajd nebol, ale radšej sa hádať nebudem. V 59. minúte Pačinda elegantne sklepol Ljubičičovi, ten sa z 11m spýtal brankára kam to chce a následne napol sieť. Tú za bránkou, zhruba vo výške strechy. Pekný homerun.

Do konca zápasu sa dobýjalo, ale na víťazstvo to nestačilo. V skratke, Bayo mal ešte jednu tutovku, keď na bránkovej čiare zachraňoval stopér, Kalmár predviedol výkon, za ktorý by sa ani chodec Matej Tóth nehanbil a Huk z troch metrov hlavičkoval všade len nie do bránky. Čerešničku na torte si zlízal Ljubičič, ktorý v 95. minúte vysunul Kamikadzeho do nájazdu, ten nahral kamarátovi vili-mu a lobda skončila na brvne.

Podčiarknuté a zhrnuté: 8759 divákov videlo pekný a bojovný zápas. Mohlo to končiť 3:1 alebo 4:1, ale neskončilo. Herný systém „Park the bus“ zafungoval, a Tbilisi si vezie domov remízu so streleným gólom.

Po žrebe som dával DAC-u šance 40%. Po prvom zápase šance stúpli na 60%. Gruzínci okrem kvalitného železobetónu neukázali nič. Dunajská bola jasne futbalovejšia a dovolím si tvrdiť, že stačí hrať to isté a postúpia. Ak sa tak stane, v ďalšom kole ich čaká iné Dynamo. Dynamo Minsk.

PS: Čo sa týka fanušíkov, síce sa fandilo a spievalo po maďarsky, ani náznakom nebolo možné zaregistrovať nadávku, nevraživosť alebo urážanie inej krajiny, klubu, hráča. Kto mi neverí, nech príde a zažije. V Dunajskej je každý vítaný.

Gabriel Vass

Gabriel Vass

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár