Horné Orešany otočili zápas ako pohár vína

07.09.2018 / Stano Staško
Domáci hrali vo vínovočervených dresoch. Veď ako inak?  (photo: Stano Staško)

Domáci hrali vo vínovočervených dresoch. Veď ako inak? / (photo: Stano Staško)

Bol som na zápase Slovnaftcupu v Horných Orešanoch. Áno, tých Orešanoch, ktoré postúpili cez Slovan. Tých Orešanoch, ktoré vyvesili transparent na štadióne. Tých Orešanoch, kde sa robí veľmi fajné vínko a dresy majú vínové. A poviem vám, bol to zážitok!

Iskra Horné Orešany - MFK Vrbové 5:3 

Na provizórnom parkovisku sa parkuje, ako príde. Z jednej strany meter a pol a z druhej tridsať centimetrov. Hovorím si, nech. Každý má svoj folklór, v Petržalke sa parkuje na neutrál a bez ručnej, aby sa auto dalo posunúť a iné auto mohlo vyparkovať. V Orešanoch je zas iná obyčaj.

Trávnik piatoligistu bol krásny. Všetka česť domácim, že sa na tom mieste zriekli ďalšej vinice a hrajú tam futbal. Lebo bolo vidieť, že ho hrajú z radosťou a naplno. A to nesmieme zabúdať, že chlapi, čo chodia do roboty mali "anglický" týždeň. V nedeľu liga, v stredu pohár. Aj keď v Orešanoch majú pohár každý deň. Alebo aspoň pohárik. Vínka. Samozrejme, toho Orešanského!

Zápas začal jednosmerne. Vrbové sa do domácich zahryzlo ako do dozretej bobule hrozna a osem minút ich nepustili z vlastnej polovice. Potom sa domáci oslobodili a bola z toho prvá strela, ktorá preťala bránkovú čiaru. Nie však medzi troma žrďami, ale neďaleko rohovej zástavky. Do 15. minúty malo Vrbové toľko šancí aj pološancí, že ani Slovan ich asi toľko nemal. A práve v tej minúte mali domáci prvú, prvú strelu na bránu a hneď z nej dali prvý gól. Radosť to bola veliká, asi ako keď sa vám narodí prvé dieťa.

Domáci začali po trávniku lietať, ale od 26. do 32. minúty sa im trikrát zatmelo pred očami. Ako keď si vypijete na lačno. A bolo 1:3. Jeden by si povedal, že je po zápase. Domáci ale nie! Orešané ešte do prestávky znížili na 2:3. Do šatní sa tak odchádzalo s tým, že je všetko ešte otvorené. Ako vínko.

Po prestávke domáci vybehli na trávnik aktívnejšie. Rozhodli sa presadiť jednotlivo. Dva nájazdy, dve sľubné situácie a dve nevyužité šance... Šancí bolo ešte ako maku, ale vyrovnávajúci gól nie a nie padnúť. Keď sa zdalo, že to tam nepadne, tak to tam padlo! Tri : tri. No a po tomto góle nasledovala pasáž, keď sa zdalo, že všetci čakajú na penaltový rozstrel. A viete kto to zobral do rúk? Brankár domácich. Vykopol takú loptu, čo preskočila aj Vrbovského stopéra a domáci útočník prekonal vybiehajúceho brankára obrovským lobom. Kým lopta dopadla, trvalo to aj dve sekundy. Diváci ju tlačili do siete so zatajeným dychom. No poviem vám, bola to večnosť, ale bol to gól. Radosť strelca bola euforická. Šmýkal sa na kolenách k rohovej zástavke po suchom trávniku. Ten musel mať spálené kolená. No a čo, nikomu to nevadilo.

Zrazu diváci ožili. Povzbudzovali, skandovali, tlieskali, spievali, kričali - "Sudca, pískaj koniec!", ako sa na futbale patrí. Ale dve minúty pred koncom riadneho hracieho času ešte lopta skackala v šestnástke Vrbového. Dotkla sa snáď každej nohy, ktorá tam bola a brankár ostal tak prekvapený po tejto biliardovej akcii, že dostal teplomer - gól pod pazuchu. A bolo rozhodnuté. V Orešanoch sa bude oslavovať! 5:3.

Domáci otočili zápas, ako pohár vína. Vychutnali si ho. Najprv len zamiešali a privoňali, až potom, na päť dúškov, ako sa na dobrých vinárov patrí, vypili. Jeden pohár je prázdny. A čo ten Slovenský? Zodvihnú ho nad hlavu a budú z neho piť Orešanské červené? Prečo nie! Keď ligu môže hrať Senica, Sereď, Podbrezová, Zlaté Moravce alebo Michalovce, prečo by Slovenský pohár nemohli vyhrať Horné Orešany...

Stano Staško

Stano Staško

Napíš komentár