Osobná skúsenosť: 40 zápasov s Jánom Kozákom

15.10.2018 / Juraj Čurný
Ján Kozák po zápase so Slovinskom. (photo: Roman Ferstl / SFZ)

Ján Kozák po zápase so Slovinskom. / (photo: Roman Ferstl / SFZ)

Áno, toľkokrát mi bolo dopriate byť jeho mediálnym "pobočníkom" počas našej spoločnej cesty pri futbalovej reprezentácii. Každému media officerovi zo športovo - ekonomicky - demograficky porovnateľnej krajiny by som doprial aby bola tak úspešná ako tá naša: 22 víťazstiev, 9 remíz a 9 prehier. A predovšetkým neskutočná sezóna 2014/2015 s deviatimi víťazstvami v rade.

Pracovať s ním bola čistá radosť. Keďže zoči voči sme sa po prvýkrát stretli až keď prišiel na svoju prvú tlačovku, náš vzťah sme si budovali od začiatku a nebol som ovplyvnený jeho "búrlivými výčinami" z klubovej minulosti a registroval som ich iba z internetových archívov. Veľmi rýchlo sme si našli k sebe cestu a to nielen po pracovnej, ale i ľudskej stránke. Nikdy nedával najavo, že on je tu šéf a všetci musia pred ním stáť v pozore. Jeho autorita bola "darwinovsky" prirodzená a nevynucovaná.

Ľuďom, ktorými sa obklopil, opakovane a nepredstierane dával najavo svoju dôveru a ani mu to oplácali tým, že kvôli nemu, kvôli cieľu, ktorý on ako "vodca svorky" vytýčil, urobili všetko čo bolo ich v silách a v zásade aj naviac. Bol skvelým pozorovateľom. Do priebehu tréningov zasahoval minimálne, o to pozornejšie sledoval hráčov, ale aj všetkých naokolo, ako sa hýbu, ako sa emočne prejavujú, tu a tam sa zastavil na kus reči a všetko si to ukladal do svojej vyhodnocovacej pamäti.

Veľmi rád sa prechádzal a popri tom rozmýšľal čo a ako urobiť aby ten najbližší zápas dopadol dobre. Ak mal so sebou spoločnosť, dokázal viesť konverzáciu tak majstrovsky, že od svojich "spoluchodcov" dokázal vytiahnuť nielen zdanlivo s futbalom nesúvisiace informácie, ale aj lepšie spoznať náladu celého tímu. Mal som možnosť niekoľkokrát s ním tie prechádzky absolvovať a pochopil som, že konverzácia s ľuďmi ho baví, že je jedinečným psychológom svojho druhu.

Obdivoval som jeho schopnosť pri tlačovkách, ako pri úvodnom hodnotení zápasu dokázal v prvých troch vetách presne zhodnotiť celý zápas z celkového pohľadu a následne svoje myšlienky - i v reakciách na otázky - rozvinúť. Keď bolo treba - dobrovoľne a vedome bol on "ten zlý" - aby odklonil tlak médií a verejnosti od hráčov na seba.

Svoje zásadné rozhodnutia nikdy nerobil v afekte. Vždy ich dôsledne zvažoval a bol si vedomý prečo to tak robí a aké to môže mať dôsledky. O jednom som však na tisíc percent presvedčený: na prvom mieste u neho bol vždy tím resp. slovenský futbal ako taký. V jeho záujme robil, podľa svojho najlepšieho presvedčenia, rozhodnutia, ktoré neraz neboli populárne a ani možno pre neho osobne najvýhodnejšie. Preto, ak si sám vyhodnotil, že najlepšie pre náš repre tím bude to rozhodnutie, pre aké sa včera rozhodol - urobil to bez váhania.

Ja sa už teraz teším na naše budúce spoločné stretnutia, kde budeme spolu debatovať o všetkom možnom. Jedno viem však určite: svojim nástupcom pri repre tíme vždy budeme priať aby zažili aspoň tak skvelé chvíle, ako sa to podarilo počas našich "spoločných" rokov (nielen) nám dvom.

P.S. Tá fotografia má pre mňa špecifický význam. Je z nášho zápasu so Slovinskom, prvého na domácej pôde, kde Janko (napriek tomu, že je o 12 rokov starší, dovolil mi oslovovať ho zdrobnelinou krstného mena) bol na trénerskej lavičke a ja "už len" na tribúne ako divák. Po skončení zápasu sa naše pohľady na chvíľočku stretli. V jeho geste, výraze tváre, je všetko čo pre mňa dokonale definuje náš vzťah. Priateľstvo, úcta a vzájomný obdiv.

Autor je bývalý hovorca Slovenského futbalového zväzu. 

Juraj Čurný

Juraj Čurný

Napíš komentár