Majstrami sveta UFWC sú Holanďania. Možno len do večera

19.11.2018 / Juraj Kurek
Holanďania sa tešia.  (photo: SITA/AP Photo/Peter Dejong)

Holanďania sa tešia. / (photo: SITA/AP Photo/Peter Dejong)

Holanďania po ôsmich rokoch opäť tešia z titulu majstrov sveta. Je to už ich celkovo 51. víťazstvo a v historickom rebríčku si upevnili štvrtú priečku za Argentínou, na ktorú strácajú jedenásť trofejí. Zároveň si Nigéria pripomenula trináste výročie jej posledného titulu, Slováci naopak ostávajú (a ešte istý čas určite ostanú) bez titulu, iba s jednou finálovou účasťou.

Nie, nebavíme sa o žiadnej počítačovej hre, o stolnom futbale, prstobale, či o inej úchylnej verzii futbalu, ide o klasický, krásny futbal na tráve, 11 na 11, so všetkými svetovými hviezdami, korupciou, a tak ďalej. Len tie Majstrovstvá prebiehajú trochu inak ako tie pod hlavičkou FIFA. Vlastne neprebiehajú vôbec.

UFWC - Neoficiálne majstrovstvá sveta vo futbale 

Anglický novinár Paul Brown mal v roku 2003 zrejme veľa voľného času. Nevedno či práve sledoval súboj Lennoxa Lewisa a Vitalija Klička o všetkých tých 38 boxerských opaskov, keď mu v hlave skrsla dosť uletená myšlienka: čo by bolo keby titul futbalových majstrov sveta putoval z rúčky do rúčky po každom zápase, presne ako v boxe? Vznikli tak Neoficiálne majstrovstvá sveta vo futbale - UFWC.

Zdá sa to ako celkom jednoduchá vec, ale aby zistil kto je za týchto podmienok vlastne aktuálny majster sveta, musel začať svoje bádanie až vo futbalovom praveku, konkrétne v prvom medzištátnom zápase. A ten sa odohral v roku 1872 v Glasgowe medzi Škótskom a Anglickom. Zápas skončil 0:0, čiže titul ostal bez majiteľa. V odvete v Londýne o pár mesiacov neskôr sa už radovali domáci v pomere 4:2 a pomyselný (vtedy zároveň v podstate skutočný) titul majstra sveta tak mal prvého majiteľa. V ďalšej zápase o rok neskôr ho zasa vybojovali Škóti a tieto dve krajiny si ho vymieňali medzi sebou viac ako 30 rokov. Aj po tom, ako sa objavili prví vyzývatelia v podobe Walesu čí Írska. Až v roku 1903 sa práve Írom podarilo prerušiť hegemóniu dvoch reprezentácií, keď v Glasgowe porazili vtedajších domácich majstrov 2:0. Postupne sa tešili aj Wales a Severné Írsko a až v roku 1909 prišiel vyzývateľ z krajiny mimo britských ostrovov. Anglicko však v Budapešti v oboch zápasoch porazilo domáce Uhorsko a titul si udržalo. Prvýkrát sa tak titul ocitol za Lamanšským prielivom až v roku 1931, keď Rakúsko porazilo Škótsko 5:0 a následne ho úspešne ubránilo v jedenástich zápasoch, až ho v nasledujúcom roku Anglicko úspešne vrátilo domov.

Tímy z britských ostrovov sa prvých oficiálnych turnajov majstrovstiev sveta FIFA neúčastnili, neoficiálny titul si tak žil svojim vlastným životom a až na rakúsku epizódu veľmi necestoval. Až výhrou Juhoslávie nad Anglickom v roku 1939 futbalový opasok definitívne opustil Britské ostrovy a začal putovať po Európe. Bolo to ale až v roku 1949, kedy sa prvýkrát hralo o titul v inom zápas než priateľskom, konkrétne v súboji kvalifikácie MS 1950 medzi starými známymi Severným Írskom a Škótskom. A práve na Mundiale v Brazílii prvý raz vyhrala titul mimoeurópska krajina, keď Angličania v slávnom zápase šokujúco podľahli Spojeným Štátom. Mohol to byť prvý šampionát, na ktorom by došlo k zosynchronizovaniu oficiálneho a neoficiálneho titulu, no Chile, ktoré získalo titul od USA v ďalšom zápase, nepostúpilo zo skupiny.

Nasledujúcich 16 rokov si titul medzi sebou posúvali (až na niekoľko krátkych epizód, vrátane júna 1962, kedy Československo získalo titul od Španielska aby oň o týždeň neskôr s prišlo v zápase s Mexikom) krajiny z amerického svetadielu ako Bolívia či Kostarika, ale najmä Argentína, Uruguaj a hlavne Brazília, ktorej sa v rokoch 1958 aj 1962 konečne podarilo zjednotiť oba tituly a stala sa tak prvým futbalovým superšampiónom. V 66-tom sa to isté vďaka doteraz ich jedinému skutočnému titulu podarilo aj Angličanom. Nasledujúcich 12 rokov titul ostal v Európe, pred Majstrovstvami 1970 ho v prípravnom zápase od Francúzov získali Švajčiari, na turnaji sa však nepredstavili, čiže cesty oboch titulov sa opäť rozišli. V rokoch 1973 - 1974 ťahali Holanďania okolo Johanna Cruyffa sériu až 15 zápasov bez straty titulu, prišli oň až vo finále MS proti Západnému Nemecku. O rok neskôr získalo titul aj Československo po výhre nad Anglickom v Bratislave a úspešne ho udržalo aj počas slávnych ME 1976. Na MS 1978 získala oba tituly Argentína a titul zostal v Južnej Amerike až do ďalších MS v Španielsku.

Tam sa undisputed šampiónom stalo Taliansko. V 86-tom oficiálny a s ním aj ten neoficiálny titul opäť získala Argentína, no tento raz sa vrátil na starý kontinent už v prvom zápase po šampionáte, získali ho zase Taliani. Šampionát v Mexiku 1990 boli bez majstra sveta, keďže jeho držitelia z Grécka sa na turnaj nekvalifikovali.

Veľká vec sa udiala v roku 1992 v americkom Orlande, kedy domáce USA prehralo s Austráliou. Tým sa titul prvý a zatiaľ posledný raz dostal k protinožcom. Tí ho totiž instatne posunuli Portugalsku a tí zas Argentíne, ktorá ho držala ďalších 14 zápasov. Na Mundial 94 prišli s titulom Rumuni s Gheorghem Hagim, prehrali ho však v skupine so Švajčarmi, ktorí ho ako cenu útechy venovali nepostupujúcim Kolumbijčanom. Pre nešťastníka Andresa Escobara to bola, bohužiaľ, posledná trofej v kariére, zrejme však o nej ani nevedel. Juhoameričania titul hneď v januári 1995 prvý raz posunuli do rúk ázijskej krajiny, keď si ho Južná Kórea v Hong Kongu vybojovala po víťazstve 1:0, aby ho o päť dní v tom istom meste expresne posunula po rovnakom výsledku Juhoslávii. Balkánci ho krátko na to prehrali s Rusmi, ktorí si titul udržali až do Eura 96, kedy sa cez Taliansko a Česko dostal do rúk Nemcom. Tí ho držali ďalších 15 zápasov, pred MS 98 ho od nich získala Argentína a na konci turnaja pripadol oficiálnym majstrom sveta Francúzom. V roku 2002 boli neoficiálnymi majstrami Holanďania, na šampionát v Japonsku a Južnej Kórei sa však nedostali a na double nedosiahli. Oranjes držali titul 12 zápasov, až oň na jeseň 2003 prišli v prospech Čechov.

V ďalšom roku sa cez Írsko dostal titul do Nigérie, čím sa začala africká kapitola s niekoľkými vskutku nečakanými majstrami sveta. Z Nigérie putoval titul do Angoly, ktorá ho dokázala sedemkrát obhájiť, až prehrala so Zimbabwe. To ťahalo podobne dlhú sériu. Prehralo až o deväť zápasov neskôr s Nigériou, čím sa africká stopa skončila tam kde začala. Eagles hneď v dalšom zápase prehrali s Rumunmi. Počas MS 2006 bol titul v rukách Uruguaja, ktorý sa do Nemecka nedostal, juhoameričania ho odovzdali na jeseň po MS Gruzíncom. V ďalšom roku sa nakrátko dostal do Maďarska po ich výhre nad Talianskom. V roku 2008 sa majstrami stali Holanďania, ktorí si titul dokázali udržať až v 21 zápasoch, vrátane osemfinálovej výhry na MS 2010 v Durbane nad Weissovou družinou. To bol ten jediný zápas, kedy si slovenská repre zahrala o titul. Holanďania sa napokon museli skloniť pred Španielmi, od ktorých sa po MS cez Argentínu titul dostal opäť do Ázie, tento raz do Japonska.

Japonci ho držali 15 zápasov, až natrafili na veľmi nepríjemného súpera, konkrétne na Severnú Kóreu. Áno, je to tak, aj Severná Kórea má titul Majstrov sveta vo futbale. Škoda že o tom Kim Čong Un nevedel, bol by z toho kvalitný propagandistický materiál. Severokórejčania titul držali viac ako rok, až na King’s Cupe v Thajsku ho od nich získali Švédi. Na MS 2014 prišiel s titulom Uruguaj, v prvom zápase ho však odovzdal Kostarike, nakoniec skončil spolu s titulom FIFA v rukách Nemcov. Hneď po MS ho získala Argentína a až do ďalšieho Mundialu ostal v Amerike, do Ruska si ho priniesli Peruánčania. V prvom kole ho odovzdali Dánom, no a zvyšok si asi pamätáte. Domov išli ako superšampióni Francúzi.

Žabožrúti Reprezentanti krajiny galského kohúta si titul udržali v prvých troch zápasoch novovzniknutej ligy národov aj v priateľskom zápase s Islandom, prišli oň až včera. Holanďania tak po dvoch neúspešných kvalifikáciách slávia prvá ozajstný úspech. Treba sa tešiť aj z maličkostí. Už v pondelok ich však čakajú Nemci. Tí čakajú na titul už viac ako štyri roky a určite sú hladní po úspechu. Len im o tom niekto povedzte.

Juraj Kurek

Juraj Kurek

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár