Prečo hádže tréner Bokroš hráčov pod autobus?

30.12.2018 / Denis Bohumil Schvarcz
Ernest Bokroš. (photo: SITA/Diana Černáková)

Ernest Bokroš. / (photo: SITA/Diana Černáková)

"Hodiť niekoho pod autobus" je idiom, fráza používaná najmä v anglickom jazyku. Znamená zradenie priateľa, alebo spojenca zo sebeckých dôvodov. Dištancovanie sa od vzťahu s niekým, keď sa taký vzťah stane kontroverzným, nepopulárnym, alebo nepohodlným. V Amerike a Spojenom kráľovstve ho používajú aj športoví novinári. Samozrejme nie vtedy, keď ktosi nestihne tímový autobus a "bývalý kamarát" ho pod neho hodí. Najčastejšie vtedy, keď opisujú vyjadrenia trénerov a hráčov po nevydarenom zápase, sérii, či rovno sezóne. 

Mne to slovné spojenie napadlo pri čítaní niektorých vyjadrení trénera slovenskej reprezentácie do 20 rokov po nevydarených zápasoch na MS U20 vo Vancouveri a Victorii. V noci na dnes prehrali Slováci aj tretí zápas, proti Fínsku 1:5. Ernest Bokroš po ňom znova hodil pod autobus časť svojich hráčov. 

Očakávania sú najhoršie

Pri reprezentačnej dvadsiatke je tréner Bokroš od roku 2012, na MS sa s národným tímom dostal do semifinále presne raz (2015, bronz). Šesť z ôsmich účastí premenil na siedme, alebo ôsme miesto, v roku 2012 boli naši šiesti. Znova to na lepšie, ako siedme - ôsme miesto nevyzerá, ale nepredbiehajme. Stále treba poraziť Kazachstan a odohrať (verme) štvrťfinále. 

Pritom podľa niektorých má Slovensko v Kanade najlepší káder za posledné roky. Tichou ambíciou bol útok na druhú medailu pod Bokrošom. „Nikto od nás nemôže čakať zázraky. Tie sa dejú len raz za čas,“ tlmil očakávania pred turnajom samotný tréner. (Všetky citáty v článku pochádzajú zo SME.sk, via hockeyslovakia.sk

Dobre robil. Nič nie je pre fanúšikov na Slovensku horšie, ako vysoké očakávania. Seniorská repre si ich mohla dovoliť pred 15 rokmi, juniori asi nikdy. Najmä vzhľadom k šírke základne a počtu draftovaných mladíkov. Odkedy je pri mužstve Bokroš, kluby NHL si vybrali 17 Slovákov na siedmich draftoch medzi rokmi 2012 a 2018. Aj horší matematik si spočíta, že ledva dva a pol draftovaného hráča na sezónu je v porovnaní so svetovou špičkou mizerné číslo. Teraz sú v dresoch s hokejkami na hrudi štyria (Feherváry, Roman, Ružička, Studenič, Pospíšil), čiže nadpriemer.

Možno preto toľká neskromnosť pred prvým zápasom. 

Dole z kopca

Napriek tomu (a faktu, že niektoré články po prvom zápase s Američanmi sa začínali porovnaním množstva hráčov, ktoré majú tréneri k dispozícii) Slovensko nezačalo aktuálny turnaj zle. Nad USA vyhrávali naši 1:0 ešte na začiatku poslednej tretiny. Síce tesne prehrali, no dali ľuďom doma nádej na pekné hokejové sviatky. 

"Napriek prehre musím chlapcov pochváliť za výborný výkon. Hráči perfektne dodržiavali systém, chýbalo nám aj trochu šťastia na to, aby sme strelili ďalšie góly,“ zhrnul tréner prvý zápas. Všimnite si, ako sa stihol pochváliť aj sám. Hráči perfektne dodržiavali jeho systém, len šťastie chýbalo. Napriek tejto chybičke krásy sa vyjadreniu po zápase nedá veľa vyčítať. Tréneri hráčov občas zvozia za zlý výkon aj po výhre, v našich podmienkach dobre padne aj pochvala po prehre. Asi. 

Horšie to už bolo po druhej prehre proti Švédsku. "Niečo sme si pred zápasom povedali, ale nenaplnili sme to," hodnotil tréner a ukážkovo hodil svojich hráčov pod autobus. Plán bol dobrý, len tí hráči... "Chýbalo nám hokejové umenie a kreativita,“ pokračoval. „V presilovkách sme si prihrávali po stranách, ale šance neprichádzali. Som sklamaný." Sklamaný z hráčov? Lebo tak to vyznelo. 

No nič, tretím súperom boli Fíni, ktorí už jeden zápas (proti Švédom) prehrali. "Bude to skúška našej defenzívy," varoval pred zápasom tréner. Po zápase to bola už iná pesnička.

Síce sme dostali znova päťku, "ako sme očakávali, že máme dobrý útok, zatiaľ sa nedokážeme presadiť ani z tých najvyloženejších šancí," natrel kouč svojich útočníkov. On ich pritom nominoval a na turnaj pripravoval. Akurát chalani zatiaľ nedokážu pretaviť ďalší skvelý plán do gólov. "Kto rozumie hokeju a pozrie si súpisku Fínov, tak vidí, že mali v kádri troch hráčov NHL a zvyšok, ktorý už má skúsenosti so seniorským hokejom," uzavrel po ďalšej prehre. Skúsenosti hráčov, ktorí hrajú každý rok najvyššiu slovenskú súťaž sa asi nepočítajú.  

Nevďačná úloha

Povedzme si na rovinu, najnevďačnejším trénerským postom v hokejovej hierarchii je post hlavného trénera juniorskej reprezentácie.

Hráči, ktorých má tréner Bokroš na starosti, sú už dosť veľkí a vyspelí, aby boli na ľade takmer ako seniori. Na ich hokej sa najmä na MS krásne pozerá. Na druhej strane je veková skupina 17 - 19 ročných najnáročnejšou na vonkajšie vplyvy. Je poslednou, keď okrem bežných tlakov, ktoré tréneri musia zvládať s profesionálmi, pôsobí na neskorých tínedžerov názor rodičov, skautov a agentov. Chlapci majú celú kariéru ešte len pred sebou, každý ich vidí v NHL a na MS kategórie A. Často je náročné zosúladiť veľkosť očí hráčov, ich rodičov, priateľov, kamarátov, skautov a agentov s hokejovou realitou. 

A to ani nepíšem o piatich miliónoch hokejových odborníkov v Hokejovej republike. Nikto z nich, len tréner juniorky, pritom nemá za nič zodpovednosť. 

V skutočnosti niet Ernestovi Bokrošovi čo závidieť. Pod autobus by ale po prehrách mladých hokejistov hádzať nemusel. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár