Nevysvetlíte mi, že fanúšikovská karma neexistuje

25.03.2015 / Denis Bohumil Schvarcz
Marek Bartánus rozhodol semifinále gólom tesne pred koncom piateho zápasu. (photo: SITA/Tibor Zmak)

Marek Bartánus rozhodol semifinále gólom tesne pred koncom piateho zápasu. / (photo: SITA/Tibor Zmak)

Tvrdím to už dlho, semifinálová séria Košíc s Popradom ma v mojom presvedčení len utvrdila. Fanúšikovská karma existuje. 

Prvý zápas

Začalo to vlastne hneď prvým zápasom série. Úradne stanovené začiatky zápasov nie sú pre mňa najideálnejšie, 17:00 je pre človeka pracujúceho príliš skoro. V NHL sa nikdy nezačína skôr, ako o siedmej večer, aby mali ľudia dosť času premiestniť sa do haly a k televíznej obrazovke. Ale dobre, tradícia je tradícia, čo na tom, že uberá divákov. Je naša, nedáme si ju. Preto som sa do podniku, v ktorom som sa v ten deň mal navečerať, dostal z práce až v druhej tretine úvodného zápasu. Presne na buly, ako som pochopil, po góle VSŽ na 2:3. 

Ani nie o dve minúty mali hokejky vo vzduchu znova Kamzíci, Suchý strelil gól a posadil fanúšikov v Steel aréne aj na opačnom konci republiky, kde žijem ja, hlbšie do stoličiek. Nasledovala dvadsaťminútová trápenka, navyše čistého hokejového času. Stav stále 2:4 a gól nikde. Útočili a útočili ale bolo evidentné, že pred mojimi očami Košice gól nedajú. Päť minút pred koncom zápasu som za nezmeneného stavu zaplatil za skonzumované pokrmy a nápoje a zdvihol sa vybaviť cestou domov poslednú vec v pobočke banky. 

"Videl si to?" čakala ma smska v telefóne, keď som sa doma o hodinu pozrel na obrazovku. Rýchle do výsledkovej aplikácie a potom už len mierne zimomriavky. 5:4?! V riadnom hracom čase?! To sa ako podarilo?! VSŽ!!! Mišo ma síce po telefóne karhal, čo mu slovná zásoba stačila, ako som mohol byť taký neveriaci fanúšik, môj argument bol ale neotrasiteľný. Čakali, kým neodídem. 

Posledný zápas

Včera zas čakali, kým sa k televízoru dostavím. Poučený z predchádzajúceho vývoja, nechal som si posielať alerty v skutočnom čase priamo na mobil, nech viem aj počas poslednej porady dňa, ako sa zápas vyvíja. Po prvej tretine sa porada skončila, moja ponurá nálada po nej odrážala dve pripomienky, ktoré mi boli doručené po piatej hodine stredoeurópskeho času. Košice - Poprad 0:1 a Košice - Poprad 0:2. Neveríím! 

Kým som sa presunul domov, bola prvá polovica zápasu ako sa hovorí v historických análoch. Stav nezmenený, obraz hry cez prestávku definoval Gabriel Spilar, hráč Košic s najlepšou formou na ľade aj nad mikrofónom reportéra. Hrali slabo, nekorčuľovali, až od desiatej minúty druhej tretiny boli lepší. Náhoda??? 

Krátko po začiatku poslednej dvadsaťminútovky som vedel, že je dobre. Dva rýchle góly, samozrejme v mojej zápasovej prítomnosti pred televízorom, vyrovnali skóre a keď Poprad nepremenil ani dve presilovky, nasledujúce po sebe bolo jasné, ako Kamzíci skončia. Že ich sezóna sa skončí ešte v piatom zápase. Osud k nim bol relatívne milosrdný, Bartánus ukončil nádherným gólom z kolien do vinkla minútu pred koncom ich semifinálové snaženie. Hrali so cťou, séria bola ťažšia, ako ukazuje jej záverečný účet. 

Keď sa môjmu tímu darí, nezmením televízny kanál. Keď vyhrávajú aj bezo mňa, oželiem jeden zápas v prospech dobrého výsledku. A ak sa trápia, možno len čakajú, kým neprídem domov a nezapnem televízor. Jednoducho na také veci verím. Semifinále Košice - Poprad bolo ďalším dôkazom, že možno oprávnene. 

 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2015. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár